Nórska vláda sa rozpadla kvôli sporu o klimatickej politike EÚ
Nórska euroskeptická Strana stredu vystúpila 30. januára z vlády kvôli sporu o prijatie politík Európskej únie v oblasti čistej energie.
Stredoľavá labouristická strana chcela, aby Nórsko, ktoré nie je súčasťou EÚ, ale prijíma väčšinu zákonov bloku, prijalo smernice EÚ o spotrebe energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej hospodárnosti budov a zvýšenej celkovej energetickej účinnosti, uviedli vládni ministri. Strana stredu sa postavila proti všetkým trom smerniciam s tým, že by narušili nórsku autonómiu.
Oznámenie poslanca Strany stredu a ministra financií Trygveho Slagsvolda Veduma pripravilo premiéra Jonasa Gahra Stoereho o jediného koaličného partnera a 8 z 20 členov jeho kabinetu vrátane ministrov obrany, financií a spravodlivosti. „Záver pre nás je, že Strana stredu nechce byť súčasťou tohto vývoja,“ povedal Vedum na štvrtkovej tlačovej konferencii. „Chceme si vziať späť väčšiu kontrolu nad štátom.“
Labouristi, ktorí sú súčasťou koaličnej vlády od roku 2021, by mohli vládnuť sami až do ďalších volieb, ktoré sa uskutočnia v septembri. Nórsky štátny vysielateľ NRK informoval, že počas tlačovej konferencie 31. januára Labouristická strana oznámila, že Nórsko odmietne energetické pravidlá EÚ.
Nórska vláda tiež navrhla zmluvy s pevnou cenou 0,04 eur/kWh od 1. októbra. To je sedemkrát lacnejšie ako priemer EÚ 0,31 €/kWh a výrazne pod súčasnými trhovými sadzbami. Vláda uviedla, že nové opatrenia posilnia severskú spoluprácu s cieľom zabezpečiť stabilné a nízke ceny elektrickej energie.
V decembri 2024 minister práce pre ropu a energetiku Terje Aasland pre denník Financial Times uviedol, že vláda prehodnocuje svoje vývozné dohody po tom, ako ceny elektriny dosiahli najvyššiu úroveň od roku 2009. Nórske prepojovacie vedenia sú vysokonapäťové podmorské káble, ktoré spájajú jeho elektrickú sieť s Dánskom a susednými krajinami, umožňujú výmenu energie medzi trhmi a v prípade potreby umožňujú vyvážať svoju bohatú vodnú energiu a dovážať elektrinu.
Konzervatívna Strana pokroku tvrdila, že vývoz energie z obnoviteľných zdrojov z Nemecka a tiež zo Spojeného kráľovstva prispieva k „cenovej infekcii“, ktorá sa šíri do Nórska, keď sa nevyrába žiadna veterná a slnečná energia.
Nemecko, najväčšia európska ekonomika, sa ocitlo v centre debaty o energetike, odkedy v roku 2023 odstavilo svoje posledné tri jadrové elektrárne, čo bolo rozhodnutie, ktoré presadila bývalá kancelárka Angela Merkelová. Hoci tieto elektrárne môžu fungovať desiatky rokov, Nemecko sa rozhodlo viac sa spoliehať na alternatívne zdroje, ako je vietor a slnko.
Kritici uviedli, že rastúca nespokojnosť v Nórsku a Švédsku odráža širší trend energetického nacionalizmu. Harry Wilkinson, vedúci politického oddelenia Nadácie pre politiku globálneho otepľovania, predtým pre The Epoch Times povedal, že Nórsko sa môže zdráhať dotovať Nemecko.
„Elektrické prepojenia znamenajú, že vysoké ceny z jednej krajiny sa môžu rozšíriť do ostatných a toto riziko podnecuje nárast energetického nacionalizmu,“ povedal Wilkinson. „Nórsko, ktoré má lacnú elektrickú energiu z vodných elektrární, sa pochopiteľne zdráha dotovať riskantný experiment Nemecka s obnoviteľnými zdrojmi energie a bláznivé ukončenie využívania jadrovej energie.“
Wilkinson povedal, že energetická politika Spojeného kráľovstva a Nemecka sa „podobá ekonomickej samovražde“. „Nie je prekvapením, že ostatné krajiny sa chcú vyhnúť akejkoľvek nákaze. Ich vlády musia znížiť ceny energií, ak chcú mať dobré vzťahy so svojimi susedmi,“ povedal.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
