Streda 16. októbra, 2024
Členovia organizácie Nihon Hidankyo - Masako Kudo, Tošiko Hamanaka, Terumi Tanaka a Masako Wada (Tomohiro Ohsumi/ Getty Images)

Nobelovu cenu mieru získala japonská organizácia za úsilie o vytvorenie sveta bez jadrových zbraní

Nórsky Nobelov výbor sa rozhodol udeliť tohtoročnú Nobelovu cenu mieru japonskej organizácii Nihon Hidankyo „za jej úsilie o dosiahnutie sveta bez jadrových zbraní a za to, že prostredníctvom svedeckých výpovedí dokázala, že jadrové zbrane sa už nikdy nesmú použiť“, uviedol výbor na svojej webovej stránke.

Nihon Hidankyo je občianske hnutie ľudí, ktorí prežili výbuchy atómových bômb v Hirošime a Nagasaki. Títo ľudia sa v japončine oznáčujú ako hibakuša. Organizácia sa prostredníctvom svedectiev snaží dosiahnuť svet bez jadrových zbraní.

„Jadrové zbrane by už nikdy nemali byť použité,“ povedal k rozhodnutiu výboru jeho predseda Jörgen Watne Frydnes. Ocenená organizácia podľa neho významne prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa.

Šéf organizácie Tošijuki Mimaki reagoval slovami, že dosiahnutie úplnej lividácie jadrových zbraní je možné. Japonský premiér Šigeru Išiba označil výber laureáta za „mimoriadne významný“.

V roku 1956 miestne združenie hibakuša spolu s obeťami testov jadrových zbraní v Tichomorí založilo Japonskú konfederáciu organizácií obetí Nihon Hidankyo, ktorá sa čoskoro stala najväčšou organizáciou pozostalých (hibakuša) v Japonsku.

Organizácia Nihon Hidankyo má dva hlavné ciele. Prvým je presadzovať sociálne a ekonomické práva všetkých hibakuša vrátane tých, čo žijú mimo Japonska. Druhým cieľom je zabezpečiť, aby už nikto nikdy nebol vystavený katastrofe, ktorá postihla týchto ľudí.

Zhodenie dopadov jadrových bômb na Japonsko

Na konci druhej svetovej vojny v auguste 1945 zhodili USA dve atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki. Výbuchy zabili približne 120 000 ľudí. Porovnateľný počet zomrel neskôr na následky popálenín a radiácie. Odhaduje sa, že katastrofu prežilo 650 000 ľudí. Desaťtisíce tých, ktorí prežili, si každoročne pripomínajú toto hrozné výročie v japonskej histórii a okrem iného ho využívajú na varovanie pred ďalšou jadrovou katastrofou.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj