Domov, Životné prostredie NKÚ: Protikorupčný systém na PPA má stále významné rezervy
Existencia korupčných rizík a netransparentnosť procesov sú na Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) naďalej významnou hrozbou a jej protifraudový program nemožno ani po poslednej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR považovať za dostatočne účinný. Uviedlo to tlačové oddelenie NKÚ.
Platobná agentúra má formálne nastavené protikorupčné opatrenia a vykonala v tejto oblasti za ostatné tri roky nevyhnutné opatrenia. Ich realizácia však naráža na personálne a odborné limity, slabé kontrolné mechanizmy a nízku mieru transparentnosti procesov. Dobre nastavený systém tak stále zostáva len „na papieri“, primárne preto, aby spĺňal akreditačné požiadavky Európskej komisie, zistila národná autorita pre oblasť externej kontroly.
V minulosti čelila PPA viacerým korupčným kauzám, čo podkopalo dôveru v jej fungovanie a kvôli čomu prišla na rok o akreditáciu. Národní kontrolóri po ukončení auditu v agentúre finalizujú špeciálnu protikorupčnú metodiku na odhaľovanie podvodov a korupcie, ktorú predstavia na národnej aj medzinárodnej úrovni. Jednotný prístup pri hodnotení protikorupčných opatrení a identifikácii rizík má posilniť spoľahlivosť a dôveryhodnosť auditov a úlohu kontrolných úradov pri ochrane verejných zdrojov.
PPA je kľúčovou organizáciu pre zabezpečenie stability a rozvoj poľnohospodárstva, keďže spravuje značný objem finančných prostriedkov z európskych aj národných zdrojov a je hlavným zdrojom financovania slovenských poľnohospodárov a obcí. Platobná agentúra prerozdeľuje niekoľko stoviek miliónov národných zdrojov a s európskou finančnou pomocou sa dostáva jej rozpočet nad miliardu eur. Štátni kontrolóri aktuálne preverili za roky 2020 až 2024 vybrané výzvy, ktoré predstavovali čerpanie vo výške bezmála 272 miliónov. Vyplatené oprávnené výdavky pritom dosiahli výšku cez 83 miliónov eur. Z dvoch nosných oblastí PPA sa kontrola NKÚ zamerala na oblasť projektových podpôr, ktorých dokumentácia bola predmetom testovania zameraného na priepustnosť systému voči korupčným rizikám.
Kontrola NKÚ identifikovala nedostatky ako nejednotnosť pri spracovaní žiadostí, neúplná dokumentácia a nízka odborná pripravenosť niektorých zamestnancov. Tie naznačujú, že zlyhania vznikajú predovšetkým v praxi, nie v samotnom nastavení systému.
„Podľa medzinárodných pravidiel, ale aj v súlade so slovenskou vládnou protikorupčnou politikou, ak bol identifikovaný čo i len jeden prípad pochybenia, narušenia pravidiel, možno konštatovať, že systém nezabezpečuje dostatočnú ochranu proti rizikám korupcie či podvodu a môže byť považovaný za neúčinný. Ostatné zistenia kontrolórov identifikovali riziká súvisiace so zlyhaním, chybami pri prevencii a riadení rizík vo vnútri agentúry,“ priblížil závery ostatného auditu predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Ďalšie riziká pri spravodlivom a transparentnom rozhodovaní predstavuje ľudský faktor v podobe vysokej fluktuácie zamestnancov a ich nedostatočnej odbornej pripravenosti. Kontrolóri odhalili výrazné personálne zmeny v PPA, keď počas kontroly došlo k trom zmenám generálnych riaditeľov a od roku 2020 prebehlo desať zmien organizačnej štruktúry. Priamo na sekcii projektových podpôr sa vystriedalo osem riaditeľov. Dôležitú úlohu pri spracovaní žiadostí zohrávajú zamestnanci agentúry v pozícii vyhodnocovateľov. PPA však dlhodobo nemala pevne stanovené minimálne odborné vzdelanie či prax, nezabezpečuje mechanizmy, ktoré by účinne bránili systém voči existencii konfliktu záujmov. Vyhodnocovateľom sa tak stal aj recepčný bez školení a adekvátnej praxe. Problémom je aj byrokracia a slabá kultúra etického správania, ktorá toleruje aj vyššiu mieru korupcie.
Proces posudzovania nenávratných finančných príspevkov ovplyvňujú oneskorenia. Kontrola NKÚ ukázala, že pri jednej zo žiadosti o nenávratný finančný príspevok bolo rozhodnutie o neschválení žiadosti vydané po približne 1 280 dňoch od podania. Rozhodnutia v tejto výzve mali byť vydané do 300 pracovných dní. Ďalší žiadateľ sa dočkal rozhodnutia až po dlhých ôsmich rokoch, keď PPA od zmluvy nakoniec odstúpila. Takéto oneskorenia znižujú predvídateľnosť procesov, ako aj istotu pri projektovom riadení a podkopávajú dôveru v systém. Problém predstavujú aj nejasné podmienky, pravidlá a nerovnomerné sankcionovanie pochybení žiadateľov, čo zvyšuje administratívnu záťaž a vyvoláva pochybnosti o rovnakom prístupe ku všetkým subjektom.
Národná autorita pre externú kontrolu zistila, že v jednom prípade sankcia nebola udelená napriek zisteným rozsiahlym neoprávneným výdavkom. V inom prípade za podobných okolností bola sankcia riadne uplatnená. Takýto rozdielny postup jednoznačne ohrozuje princíp rovnosti zaobchádzania a môže otvárať priestor pre podvody a korupčné správanie.
Administratívne finančné kontroly odhalili absenciu jasného, automatizovaného a transparentného systému prideľovania kontrolórov či vyhodnocovateľov, čo ponecháva priestor na subjektívne rozhodovanie a možné ovplyvňovanie kontrol. Pri finančných kontrolách na mieste sa objavujú prípady porušovania základných princípov, ako je rotácia kontrolórov či riadne poverenie a vyváženie kompetencií supervízorov voči kontrolórom, čím sa opäť vytvára priestor pre korupciu. Toto riziko znásobuje fakt, že kontrolóri nezískali počas výkonu auditu jednoznačné uistenie, že priebeh každej kontroly zo strany zamestnancov PPA je riadne zdokumentovaný a následne archivovaný.
Hoci agentúra podniká kroky na zlepšenie elektronickej podpory a snaží sa zvýšiť transparentnosť procesov, tieto zmeny musia byť dôsledné, udržateľné, permanentne monitorované, vyhodnocované a zavedené do praxe. Súčasný informačný systém napriek pozitívnym úpravám v ostatných rokoch naďalej vykazuje chyby, ktoré súvisia okrem iného s možným manuálnym zásahom do uzatvorených dokumentov, alebo môže viesť k úpravám dát.
„Ak PPA nepreukáže odhodlanie pokračovať v reformách, hrozí strata dôvery verejnosti a zhoršenie vnímania kontrolnými inštitúciami. Udržanie akreditácie závisí od dôsledného dodržiavania pravidiel, hodnotenia rizík a profesionalizácie, čo je nevyhnutné pre transparentné a spravodlivé rozdeľovanie podpôr,“ konštatuje šéf národných kontrolórov Ľ. Andrassy.
Pozitívnym signálom je fakt, že agentúra už v čase kontroly či pred prerokovaním protokolu o výsledku kontroly prijala 19 vecných opatrení, ktoré odstránili nedostatky zistené kontrolným úradom.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
