Nezamestnanosť je historicky najnižšia, štatistiky môžu skresľovať. Minimálna mzda do 1000 eur vyvoláva nevôľu zamestnávateľov
Nezamestnanosť v histórii Slovenskej republiky dosiahla svoje historické minimum. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) oznámil, že novou prioritou rezortu bude rast miezd. Odbory návrh s pripomienkami odobrili, zamestnávatelia nesúhlasia. Analytik varuje, že zvyšovanie minimálnej mzdy môže spôsobiť stratu pracovných miest v ekonomicky zaostalejších okresoch. Primerané zvýšenie však môže zlepšiť kúpyschopnosť nízkopríjmových zamestnancov. Ak sa zmeny podarí presadiť, Slovensko by sa zaradilo medzi krajiny EÚ s najvyššou minimálnou mzdou v pomere k priemernej mzde.
Štatistiky o nezamestnaných sú skreslené
„Slovenská republika má najnižšiu mieru nezamestnanosti od svojho vzniku. Podiel nezamestnaných v produktívnom veku v apríli 2024 predstavoval úroveň 4,56%. Prioritou sa podľa slov ministra práce, sociálnych vecí a rodiny stáva tlak na rast miezd,“ informoval o tom Úrad vlády SR na sociálnej sieti. Minister Tomáš pripomenul, že hoci je nezamestnanosť na historickom minime, stále máme celkovo 165-tisíc nezamestnaných ľudí.
Miera nezamestnanosti sa vyratúva z celkového počtu nezamestnaných na ekonomicky aktívnom obyvateľstve, čo v apríli 2024 dosahovalo 5,96%. Podiel nezamestnaných v produktívnom veku v pomere k obyvateľstvu v produktívnom veku dosiahol úroveň 4,56%. Podiel disponibilných uchádzačov, čiže uchádzačov, ktorí sú schopní nastúpiť do práce ihneď, v pomere s ľuďmi v produktívnom veku bol na úrovni 3,82%. Tento posledný ukazovateľ percentuálne klesá už tri mesiace po sebe.
Podľa štatistiky, ktorú ministerstvo práce zverejnilo 20. mája, bol celkový počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie k aprílu tohto roku 165 829 a na trhu práce sa umiestnilo 12 487 uchádzačov o zamestnanie. Michal Tomajko, analytik Inštitútu pre sociálnu politiku uviedol, že celkový počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie je veľmi blízko doterajšieho minima z mája 2019, kedy bol počet evidovaných uchádzačov len o 872 menej.
Za nezamestnaných v zmysle metodických vysvetliviek na stránke štatisického úradu považujeme osoby, ktoré spĺňajú niekoľko podmienok, aby mohli byť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny zaevidované. Na webstránke sa uvádza, že „evidencia na úrade je dobrovoľná, občanovi nevzniká zákonná povinnosť byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade, ale je povinný ako dobrovoľne nezamestnaná osoba sám si hradiť zdravotné poistenie.“
Bývalá zamestnankyňa Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny pre Epoch Times Slovensko vysvetlila, že ľudí, ktorí sú na Slovensku reálne bez práce, je viac, ako ukazujú štatistiky o „nezamestnaných“. Niektorí nie sú evidovaní na úrade práce z rôznych dôvodov, a keďže nie sú vedení na úrade, nie sú označení za „nezamestnaných“ a do štatistík sa nezarátavajú.
Minimálna mzda takmer 1000 eur
Ako avizoval minister Tomáš, pozornosť rezortu sa presunie na rast miezd ako takých. Rásť by mala aj hodnota minimálnej mzdy, ktorá by mala predstavovať 60% z priemernej mzdy. Za týmto účelom pripravil návrh novely zákona, ktorým sa tak vrátime k automatu zavedenému už v minulosti. Rokovať o návrhu by sa mohlo po prázdninách a ak novela parlamentom prejde, minimálna mzda v roku 2026 dosiahne sumu 920 eur a v roku 2027 sumu 970 eur.
„Vláda SR aj ministerstvo práce trvajú na tom, aby minimálna mzda predstavovala 60% z priemernej mzdy. Trváme na tom, aby sme sa vrátili k automatu, ktorý už na Slovensku fungoval,“ povedal Tomáš. Pokiaľ sa podarí prijať novelu do konca tohto kalendárneho roka, nové pravidlá na rokovania o novej minimálnej mzde by sa uplatnili už na budúci rok.
Poslanec Štefan Kišš (PS) v súvislosti s návrhom ministra práce pripomína, že sa nebavíme o peniazoch, ktoré by išli zo štátneho rozpočtu. Navýšenie minimálnej mzdy budú musieť zaplatiť zamestnávatelia, a preto možno niektoré pracovné miesta napokon radšej nevytvoria. Podľa jeho slov bude dôležité stav analyzovať. „V takom prípade sa nedá povedať, že by to bolo nejaké zlé opatrenie. Je pravda, že u nás je nastavený automat relatívne vysoký v porovnaní s inými krajinami. Ale zdôrazňujem, stačilo by sa uistiť, že nedôjde k tej negatívnej časti,“ uviedol Kišš. Samotný fakt, že návrh tlačí na vyššie mzdy, je podľa neho vítaný.
Odbory novelu odobrili s pripomienkami, zamestnávatelia sú proti
Po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) Tomáš informoval, že zamestnávateľské zväzy s navrhovanou novelou o minimálnej mzde nesúhlasia. Odborári návrh podporili s pripomienkami. Konfederácia odborových zväzov novelu víta, zároveň podľa prezidentky konfederácie Moniky Uhlerovej sa teší, že z novely sa nevytratila možnosť dohody sociálnych partnerov o výške minimálnej mzdy. „Tá je prednostnou, na tom trvala aj samotná Európska komisia a sociálni partneri na európskej úrovni,“ skonštatovala Uhlerová.
Podľa slov viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislava Machunku je navrhované nastavenie určovania minimálnej mzdy nevhodné v súvislosti s konkurencieschopnosťou Slovenka. „Všetko musí vychádzať z výkonu slovenskej ekonomiky, ktorý je v rámci EÚ druhý najhorší. Po nás je už len Bulharsko,“ pripomenul Machunka.
„Nepodporili sme návrh na rast minimálnej mzdy tak, ako bol predložený vládou, pretože sa obávame, že najmä v menej ekonomicky rozvinutých regiónoch budú mať zamestnávatelia problém dodržať navrhované (mzdové) nárasty. Komunikovali sme aj to, že by bolo dobré zamyslieť sa nad výškou daňovo-odvodového zaťaženia minimálnej mzdy. Medzi rokmi 2016 a 2024 narástlo toto zaťaženie aj minimálnej mzdy z 29 na 37,5%,“ uviedol Mário Lelovský, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov.
S Tomášovým návrhom na zvyšovanie minimálnej mzdy nesúhlasí ani Klub 500, ktorý sa domnieva, že efektívnejšie by bolo zvyšovať čistý príjem osôb s minimálnou mzdou zvyšovaním nezdaniteľnej časti základu dane. Za združenie o tom informoval výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
„Minimálna mzda sa dotýka všetkých zamestnancov, a to formou jej prepojenia na výšku minimálnych mzdových nárokov, ako aj príplatkov za prácu cez víkend, v noci a vo sviatok. Tým, že máme jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v EÚ, sa tak samotné zvyšovanie minimálnej mzdy stalo nástrojom na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu,“ hovorí združenie.
SR medzi krajinami EÚ s najvyšším podielom minimálnej mzdy
Schválenia automatu na určovanie hodnoty minimálnej mzdy na úrovni 60% priemernej mzdy bude predstavovať pre firmy podstatný náklad, ktorý môže spôsobiť zníženie odmien, rušenie benefitov, ba dokonca prepúšťanie.
„Ak je cieľom úpravy mechanizmu zvýšenie čistej mzdy nízkopríjmových zamestnancov, bolo by vhodné otvoriť aj tému ceny práce a daňovo-odvodového zaťaženia. Aby výška minimálnej mzdy a jej príplatkov neruinovala zamestnávateľov v podobe zvýšených nákladov. Taktiež aby zamestnanci mali v čistom reálne viac peňazí,“ uviedla AZZZ s tým, že zvýšenie nákladov a príplatkov sa môže negatívne odzrkadliť na nezamesnanosti.
Na ďalší zádrheľ upozornil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róbert Chovanculiak. Hovorí, že zvyšovanie rastu minimálnej mzdy spôsobí zhoršenie situácie najmä v ekonomicky zaostalejších okresoch. „Vďaka výskumu Ministerstva financií SR vieme, že práve v týchto zaostávajúcich okresoch spôsobilo zvyšovanie minimálnej mzdy najväčšie problémy. Podľa ich štúdie prinieslo v minulosti každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5% stratu zamestnania pre tisícky ľudí,“ pripomenul. Zároveň však dodal, že primerané zvyšovanie minimálnej mzdy ekonomike neškodí a práve pomáha kúpyschopnosti zamestnancom s nižšími príjmami.
„Ak sa ministrovi práce podarí zvýšiť podiel minimálnej mzdy o ďalšie tri percentuálne body, tak sa podľa odhadov vyšplhá jej podiel na priemernej mzde v roku 2028 na neuveriteľných 55%,“ skonštatoval analytik s tým, že Slovensko by sa tak zaradilo medzi krajiny EÚ s najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na mzdovú úroveň.
