Neporušená šľachtická knižnica v Maďarsku ukrýva vyše 500-ročné poklady (+Foto)
Historické knižnice fascinujú ľudí po celom svete. Predstavujú zbierky hmotného kultúrneho dedičstva nielen v podobe kníh, ale aj dobového zariadenia. Majú neoceniteľný kultúrny význam a sú dokladom poznania minulosti. Presunieme sa do jedinej neporušenej šľachtickej súkromnej knižnice v Maďarsku, nachádzajúcej sa v kaštieli Festetics, v mestečku Keszthely.
Knižnica Helikon je jednou z najkrajších knižníc nevyčísliteľnej hodnoty. Zachovala sa s pôvodnou zbierkou a vybavením. Prispel k tomu aj sovietsky veliteľ, keď počas okupácie mesta za druhej svetovej vojny dal aj vďaka zásahu zamestnancov rodiny Festeticsovcov zamurovať knižnicu a niektoré priľahlé miestnosti.
Súkromná šľachtická knižničná zbierka nás zavedie do viac ako 250-ročnej minulosti. Založil ju Krištóf Festetics vo svojom zámku postavenom v rokoch 1745 – 1750. V tom čase išlo ešte len o dve zabudované skrinky s politickými, právnickými a historickými knihami. Knižnica však rozkvitala aj vďaka ďalším generáciám Festeticsov. Dopĺňali ju viac ako 200 rokov a zhromaždili 500-ročné kultúrne, vedecké a umelecké poklady významných tlačiarní Európy, kópie prvotlačí, hudobnú zbierku rukopisov a ďalšie umelecké zbierky.
Knižnicu obohatil aj syn Krištófa Festeticsa – Pavol Festetics III., ktorý na správu knižnice zamestnal knihovníka a veľa času strávil vyhľadávaním a zbieraním rytín. Až jeho syn Juraj I. dal medzi rokmi 1799 – 1801 vybudovať samostatnú knižničnú časť. Okrem maďarskej literatúry a vedy zozbieral diela osvietenstva a značnú zbierku novín. Za jeho vlády sa knižná zbierka rozrástla päťnásobne. Ako prvý sprístupnil knižnicu verejnosti, pričom jej pripadla úloha vedeckej knižnice.
Z pohľadu jazykov je knižnica veľmi rozmanitá. Obsahuje dokumenty v 30 jazykoch, pričom najstaršou knihou je uhorská Kronika Jána z Turca v latinčine pochádzajúca z roku 1488. Vychádzajúc z tradície stredovekých uhorských kroník Johannes Thuróczy (alebo Ján z Turca) opisuje vo svojej kronike uhorské dejiny od počiatkov.
Spomedzi významných kníh spomeňme ešte preklad Nového zákona Jánom Sylvestrom z roku 1541, pričom ide o prvú vytlačenú knihu v maďarskom jazyku a v Maďarsku celkovo.
Knižnica si zachovala svoje pôvodné členenie a latinské označenie. Kompletná zbierka kníh presahuje v súčasnosti 86 000 zväzkov. Knižnica má obdĺžnikový pôdorys a stĺpy vertikálne rozdeľujú sálu na dve úrovne. Interiér pochádza z rokov 1880 a je zariadený pôvodným neoklasicistickým nábytkom v štýle weimarskej dvornej knižnice. Pôsobivé sú aj police a nábytok zo slavónskeho duba, ktoré vyrezal miestny remeselník Ján Kerbl.
Glóbusy boli vyrobené v Norimbergu v roku 1808, nebeská guľa v Paríži v roku 1840. Vzácne knihy boli viazané v umelecky zdobených kožených väzbách. V roku 1950 po zrušení kláštorných rádov a likvidácii ostatných šľachtických knižníc pribudli do knižnice stovky knižničných dokumentov. Obohatilo ju aj 337 kníh z rodinnej knižnice Eszterházyovcov.
V roku 1948 sa knižnica stala majetkom štátu, prevzala ju Národná Széchényiho knižnica a na pamiatku stretnutí spisovateľov organizovanej Jurajom I. dostala názov Helikon. Od roku 1974 je súčasťou Hradného múzea.
