Neporiadok v štátnych registroch: desaťtisíce firiem stále skrýva skutočných vlastníkov
Päť rokov po zavedení povinnosti identifikovať konečných užívateľov výhod si desaťtisíce právnických osôb na Slovensku stále túto povinnosť nesplnilo. Transparency International Slovensko odhalilo, že viac ako 58-tisíc subjektov ignoruje požiadavky európskej legislatívy proti praniu špinavých peňazí. Chýbajúce údaje, nepresnosti a chaos v registroch podľa mimovládky výrazne komplikujú kontrolu zo strany štátu aj verejnosti, čím vytvárajú priestor na možné zneužitie či podvody.
Desaťtisíce subjektov si nesplnilo svoju povinnosť
Nezisková organizácia Transparency International Slovensko (TIS) informovala, že aj 5 rokov od účinnosti zákona, ktorý ukladá povinnosť podnikateľom, neziskovým organizáciám či družstvám určiť skutočného vlastníka subjektu, tento údaj pri desaťtisícoch právnických osôb naďalej absentuje.
Analýza TIS odhalila, že viac ako 58-tisíc právnických osôb si nesplnilo povinnosť uviesť skutočného vlastníka, resp. konečného užívateľa výhod, ktorú im ukladá európska Anti-Money-Loundering (tzv. AML) smernica. Legislatíva bojuje proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Mimovládka poukazuje aj na fakt, že hoci má štát vedomosť o tom, že množstvo subjektov si povinnosť vyplývajúcu z európskej legislatívy dosiaľ nesplnila, neuskutočňuje žiadne opatrenia na nápravu. „Slovenský prípad je ukážkou toho, že štát na svoju povinnosť získať „primerané, presné a aktuálne“ údaje o vlastníkoch právnických osôb rezignoval,“ skonštatovalo TIS.
Konečný užívateľ výhod
V zmysle litery zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákon), pod pojmom konečný užívateľ výhod sa rozumie každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku a každá fyzická osoba, v prospech ktorej právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo združenie majetku vykonáva svoju činnosť alebo obchod. Jednoducho povedané, ide o skutočného vlastníka, ktorý zo spoločnosti profituje a reálne za ňou stojí.
Zákon o registri partnerov verejného sektora (protischránkový zákon) pri definícii tohto pojmu tiež odkazuje na definíciu uvedenú v AML zákone, pričom portál podnikajte.sk pojem pre účely tejto právnej úpravy zjednodušene vymedzil ako fyzickú osobu, „ktorá obchoduje so štátom a ktorá z takéhoto obchodu prijíma finálny majetkový prospech.“ Register partnerov verejného sektora (RPVS) je špecifický druh registra konečných užívateľov výhod, ktorý zaviedla bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská ako reakciu na kauzu týkajúcu sa reštrukturalizácie stavebnej spoločnosti Váhostav. Za správnosť údajov v RPVS ručí advokát, notár, či bankár.
Konečného užívateľa výhod možno dohľadať vo viacerých registroch. Zapisuje sa do RPVS či do Obchodného registra SR (OR SR). V prípade obchodného registra ide o neverejný údaj a zároveň platí, že ak je spoločnosť registrovaná v RPVS, nemusí duplicitne evidovať konečných užívateľov výhod aj do OR SR, čo môže sťažovať kontrolu. Užívateľov konečných výhod, ktorí sú zapísaní v OR SR, je však možné overiť cez štatistický úrad – register právnických osôb (RPO).
Sankcie za porušenie povinností
Keď na jednej strane zákonodarca stanovuje určitú povinnosť, za jej nerešpektovanie, resp. za jej porušenie alebo obchádzanie by mala byť udelená sankcia. Za nezapísanie konečného užívateľa výhod do OR SR v termíne do 31. 12. 2019 štát (resp. registrový súd) takejto obchodnej spoločnosti môže uložiť pokutu do výšky 3 310 eur. V prípade, ak nejaký subjekt poruší povinnosť zápisu do RPVS, sankcie sú značne prísnejšie, nakoľko odhalenie vlastníckych štruktúr spoločností obchodujúcich so štátom je vo významnom verejnom záujme. Či však štát takéto subjekty aj pokutuje, je obtiažne zistiť.
Povinnosť zápisu skutočných vlastníkov sa nevzťahuje na subjekty verejnej správy, emitentov cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu a subjekty už zapísané v RPVS. Hoci ostatné právnické osoby sú povinné mať konečných užívateľov výhod zapísaných v niektorom z registrov, napriek tomu TIS identifikovalo v množstvách prípadov porušenie.
Porušiteľmi sú hlavne malé sro-čky
Najväčší podiel porušiteľov tejto povinnosti tvoria podnikateľské subjekty zapísané v OR SR. „Ide o cca. 55-tisíc firiem, z ktorých je asi 3-tisíc v konkurze alebo likvidácii. Zvyšok sú štandardne fungujúce obchodné spoločnosti,“ ozrejmilo TIS.
Zhruba dve tisícky zápisov, ktoré chýbajú, sa týkajú nepodnikateľského sektora ako neziskové organizácie, nadácie alebo neinvestičné fondy, pričom až tri štvrtiny z nich sú v likvidácii.
Medzi obchodnými spoločnosťami je väčšina porušení zákona pripísaná na účet spoločností s ručením obmedzeným, ktorých je takmer 53-tisíc. Náhodnou kontrolou v desiatkach prípadov TIS zistilo, že ide prevažne o firmy s nízkym obratom. „Značná časť pochybení sa tak zrejme týka tzv. ready-made s.r.o., ktoré na trhu ponúkajú subjekty s rôznou kvalitou poskytovaných služieb. V snahe ušetriť sa „opomenutie úkonu“ na Obchodnom registri javí ako jeden z „overených“ taktík,“ píše mimovládka.
Štát má o stave vedomosť
Podľa TIS štátne orgány majú o týchto porušeniach a aktuálnosti či úplnosti záznamov v registroch vedomosť. Toto tvrdenie podložilo odkazom na správu Štatistického úradu o meraní kvality údajov v Registri právnických osôb (RPO), podnikateľov a orgánov verejnej moci, v ktorej venovalo pozornosť aj chýbajúcim zápisom konečných užívateľov výhod.
„Z 350 548 záznamov v RPO nespĺňa pravidlo 72 564 (20,7%) záznamov,“ píše Štatistický úrad v správe z marca 2024. V dokumente sú uvedené aj konkrétne odporúčania pre zvýšenie kvality údajov. Úrad navrhuje zamerať sa predovšetkým na identifikáciu chýb v zdrojových registroch a implementovať kontroly, aby sa eliminovali chybné záznamy. Ďalej sa zamerať na odstránenie duplicitných zápisov a zefektívniť kontrolné procesy.
Neporiadok v slovenských registroch
TIS v rámci inej analýzy porovnávala dáta v Registri právnických osôb (RPO) (zbiera údaje o konečných užívateľoch výhod, teda o reálnych vlastníkoch) a v Registri partnerov verejného sektora (RPVS). Do RPVS sa zapisujú údaje o konečných užívateľoch výhod právnických osôb, ktoré obchodujú so štátom v sume presahujúcej 100-tisíc eur, v RPO sú evidovaní reálni vlastníci všetkých právnických osôb.
Okrem vyššie spomínaných registrov sa dáta prekrývajú s ďalšími registrami, ako je Obchodný register (OR SR) a napríklad Register mimovládnych neziskových organizácií. Hoci by sa dáta z týchto registrov s RPO mali prepájať, mimovládka našla rozpory. TIS dospelo k záveru, že údaje v týchto registroch si viac odporujú, než by sa vzájomne dopĺňali. Identifikovali skoro 4-tisíc prípadov, kde sa údaje o vlastníkoch v RPO a RPVS líšia, čím poukázali na potrebu zlepšenia dátovej konzistencie.
TIS svojou analýzou upozorňuje na fakt, že chaos v systéme umožňuje ľahké obchádzanie povinností. Podľa mimovládky je potrebné vytvoriť mechanizmus, „ktorý zabezpečí účinný systém a efektívnu kontrolu, no zároveň priveľmi nezaťaží právnické osoby a nebude neprimerane zasahovať do osobných práv jednotlivcov“.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
