Nepokoje proti Sýrčanom v Turecku: budú znamenať novú masovú migráciu do EÚ?
Čo to bude znamenať pre nové prílevy utečencov cez známe trasy do EÚ, ak Turecko už nebude tolerovať tri a pol milióna tamojších sýrskych utečencov? Nepokoje po sexuálnych útokoch v Turecku by teraz mohli byť poslednou kvapkou.
Masová imigrácia do EÚ, ktorá sa začala v roku 2015 – a predovšetkým do Nemecka – má dlhú históriu. Masové presuny miliónov Sýrčanov do Turecka sú priamym dôsledkom ozbrojených konfliktov medzi rôznymi skupinami v Sýrii, ktoré sa začali v marci 2011 a rýchlo sa rozšírili na celú krajinu.
Balkánska trasa otvorila státisícom týchto utečencov cestu z Turecka do EÚ. Túto masovú migráciu smerom do Európy údajne vyvolalo zníženie hodnoty elektronických poukážok Svetového potravinového programu (WFP ), ktoré sýrski utečenci používali na nákup potravín v miestnych tureckých supermarketoch, na polovicu.
Vyhlásenie EÚ a Turecka
Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) v septembri 2015 vyhlásil pod titulkom „Prečo utečenci prichádzajú do Európy“:
„Mnohí utečenci v Jordánsku povedali UNHCR, že tieto škrty boli posledným impulzom na opustenie krajiny“.
Vzhľadom na masívny nárast počtu prisťahovalcov na jeseň 2015, ktorý bolo takmer nemožné zvládnuť, sa EÚ a Turecko v marci 2016 dohodli na tzv. dohode s Tureckom alebo na „vyhlásení EÚ a Turecka“ z 18. marca 2016.
Architektom tejto dohody bol Rakúšan Gerald Knaus. Knaus je zakladateľom združenia Európska iniciatíva za stabilitu (ESI), ktoré sídli vo Viedni a má ďalšie pobočky v Berlíne, Bruseli a Istanbule.
ESI je alebo bola financovaná okrem iných sponzorov Nadáciou otvorenej spoločnosti, Nadáciou Roberta Boscha, Rockefellerovou nadáciou, Európskou komisiou a nemeckým ministerstvom zahraničných vecí.
Plán Merkelovej
Pôvodný pracovný názov vyhlásenia bol „Merkelovej plán“ , ktorý ESI uverejnila 4. októbra 2015.
Knaus bol prizvaný, pretože spolková vláda nevypracovala lepší plán. Tri hlavné body dohody:
- Turecko bráni migrantom – väčšinou Sýrčanom – v nelegálnom vstupe do Grécka, a tým aj do EÚ cez jeden z mnohých gréckych ostrovov v blízkosti tureckého pobrežia alebo cez hraničnú rieku Evros.
- Sýrčanov, ktorým sa napriek tomu podarí prekonať turecký hraničný režim, Turecko deportuje a odvezie späť. Na oplátku za každú deportovanú osobu členské štáty EÚ prijmú jedného Sýrčana, ktorý bol v Turecku pravidelne vyberaný a podal príslušné žiadosti (pravidlo 1:1).
- Na oplátku dostane Turecko spočiatku šesť miliárd eur, a to predovšetkým na zlepšenie humanitárnej situácie utečencov v krajine. Dohodlo sa tiež, že tureckí občania budú môcť vstúpiť na územie EÚ bez víz, čo však bolo pozastavené po pokuse o štátny prevrat v Turecku v júli 2016.
Cieľom dohody medzi EÚ a Tureckom bolo od začiatku zabezpečiť, aby Turecko chránilo svoje hranice a zabránilo vstupu sýrskych migrantov do Grécka, a tým aj do EÚ. Bez tohto citeľného zníženia počtu nelegálnych vstupov by sa na základe pravidla 1:1 nedostalo do EÚ ani o jedného Sýrčana menej – len by už neexistovala nelegálnosť v dôsledku oficiálneho vstupu v súlade s dohodou.
Všetci sa pozerajú na grécku stranu
Konkrétne vykonávanie dohody s Tureckom v podstate závisí od práce gréckych orgánov, ktoré musia prakticky realizovať návraty do Turecka.
V roku 2021 grécka vláda zverejnila údaje, podľa ktorých grécka strana tieto návraty takmer nerealizovala. Už aj tak nízke počty sa z roka na rok naďalej znižovali. Kým v roku 2016 to bolo ešte 801 osôb, v roku 2020 bolo do Turecka vrátených len 139 osôb. Celkovo bolo v rokoch 2016 až 2020 približne 3 000 nelegálnych prisťahovalcov.
Dôležité je najmä to, že grécke súdy spočiatku neuznali Turecko za bezpečnú krajinu pôvodu, a preto následne návraty nepovolili.
Turecký hraničný režim
Zatiaľ čo v rokoch 2016 až 2020 bolo do Turecka deportovaných len 3 000 nelegálnych prisťahovalcov, ďalšie desaťtisíce nelegálnych prisťahovalcov sa vylodili na gréckych ostrovoch a Grécko ich neposlalo späť do Turecka. Každý jeden migrant, ktorý sa dostane na grécke ostrovy, je sám osebe dôkazom, že hraničné kontroly zaručené Tureckom boli porušené.
Okrem toho Európska únia prijala viac ako 7 000 utečencov z Turecka, ktorí majú nárok na azyl. Už v roku 2017 denník „Frankfurter Allgemeine Zeitung“ s odvolaním sa na nové údaje Európskej komisie uviedol , že štáty EÚ prijímajú z Turecka päťkrát viac utečencov, ako ich Turecko prijíma späť.
Pravidlo 1:1 je mimoriadne zaujímavé z hľadiska európskeho azylového práva a prebiehajúcej kritickej diskusie o masovom prisťahovalectve od roku 2015, pretože v dohode medzi EÚ a Tureckom sa návrat Sýrčanov z Turecka výslovne označuje ako „presídlenie“. V oficiálnej tlačovej správe k dohode medzi EÚ a Tureckom sa v bode 2 konkrétne uvádza:
„Za každého Sýrčana vráteného z gréckych ostrovov do Turecka bude do EÚ presídlený ďalší Sýrčan z Turecka…“Hovorí sa v nej aj o „potrebe presídlenia“, „povinnosti presídliť“ a „premiestnení“.
Nezlučiteľné s azylovým právom
Ide však o formulácie, ktoré sa nezdajú byť v súlade s azylovým právom. Azylové právo – vnútroštátne aj európske – poskytuje dočasnú ochranu a nie je naturalizáciou ani dohodou o usídlení.
Ako však Turecko vyberá, kto bude oficiálne usadený v EÚ na základe dohody 1:1?
Koncom mája 2016 nemecký časopis Spiegel napísal, že Turecko doteraz využívalo dohodu „predovšetkým na posielanie chorých a traumatizovaných utečencov do Európy. Na druhej strane akademici nesmú opustiť krajinu“.
Európska komisia informovala 18. mája 2016: „Členské štáty dosahujú značný pokrok pri spracúvaní spisov, ktoré im Turecko odovzdalo prostredníctvom UNHCR, a počet presídlení z Turecka sa naďalej zvyšuje.“
V marci 2020 turecká vláda úplne pozastavila návrat žiadateľov o azyl z gréckych ostrovov s odvolaním sa na pandémiu COVID-19.
Söder položil otázku o význame
V predvečer dohody medzi EÚ a Tureckom a s výhľadom na samit EÚ – Turecko v Bruseli poskytol bavorský premiér Markus Söder (CSU) rozhovor pre „Deutschlandfunk“ a vyjadril pochybnosti o užitočnosti mnohomiliardovej a ďalekosiahlej dohody:
„Som skeptický, pokiaľ ide o to, či táto výmena jedna k jednej má zmysel, pretože jedna k jednej, t. j. výmena legálnej a nelegálnej migrácie a prisťahovalectva, neznamená menej prisťahovalectva. A to, či ostatné krajiny budú akceptovať kvóty, je viac ako vo hviezdach, takže nakoniec všetko zostane opäť v Nemecku.“
Podľa portálu „Statista “ sa počet žiadostí o azyl od roku 2020 – a napriek obmedzeniam počas korunovačných rokov – každoročne neustále zvyšuje a v roku 2023 dosiahne viac ako 350 000 žiadostí. Toto číslo nezahŕňa ukrajinských utečencov, keďže tí ešte stále nemusia žiadať o azyl.
Pôvodný článok
