Nemecký politológ na Slovensku: Som tu spokojný vďaka slobode, ktorú mám vo výskume
Dirk Dalberg je nemecký politológ, ktorý od začiatku roka 2016 pôsobí v Ústave politických vied SAV, v. v. i. Pobytu v SAV predchádzalo postdoktorandské štúdiu v Pardubiciach v Českej republike a niekoľko študijných a pracovných pobytov v Prahe. V rozhovore pre Karpatenblatt hovorí o rozdieloch a podobnostiach medzi akademickou pôdou v Nemecku a na Slovensku.
Dirk Dalberg považuje slovenské akademické prostredie za trochu náročnejšie. „Knižnice nie sú tak dobre vybavené, preto je potrebné za kvalitnejšou vedeckou literatúrou cestovať do Nemecka alebo Rakúska,“ uvádza vedec postupne rozdiely. Nároky na výsledky výskumu sú podľa neho na Slovensku veľmi vysoké. „Ak to vyjadrím pomocou športovej metafory: Máme hrať Ligu majstrov, ale máme podmienky druhej alebo tretej ligy,“ dôvodí.
Občas to však podľa D. Dalberga funguje. Za pomerne znepokojivé označuje tlak na domácich vedcov publikovať výlučne v cudzom jazyku. „V zásade na tom, samozrejme, nie je nič zlé, medzinárodným jazykom vedy je angličtina. Niekedy ma však tlak publikovať v angličtine, trochu ´dobieha´,“ vysvetľuje a zároveň dodáva, že veľakrát sa slovenčina podceňuje, ba dokonca znevažuje. „Vo všeobecnosti som tu však veľmi spokojný vďaka slobode, ktorú mám vo výskume, a vďaka oceneniu v ústave, kde pracujem.“
Sám považuje znalosť národného jazyka za mimoriadne dôležitú. „Na rozdiel od češtiny sa diela slovenských dejateľov a autorov len zriedka prekladajú do angličtiny alebo nemčiny. Ak však chcete preniknúť hlbšie do problematiky, musíte čítať aj pôvodné texty, ktoré sú určite zaujímavejšie ako preklady. Ak vás zaujímajú napríklad texty z 19. storočia alebo medzivojnového obdobia, ste prakticky úplne odkázaní na miestny jazyk,“ popisuje politológ svoje skúsenosti.
Dirk Dalberg nemal v pláne pôsobiť na Slovensku ale keď sa mu ponúkla možnosť, tak ju rád primal a zostal tu. „Bolo mimo môjho záujmu. Bol som taký typický Nemec – vedel som, že Slovensko existuje, veľmi som si ho však nevšímal. Po príchode do Bratislavy som si uvedomil, že v dôsledku svojej ´českej socializácie´ vnímam slovenské a československé dejiny českou optikou,“ objasňuje, no ak tvrdí, s týmto názorom sa veľmi rýchlo rozlúčil. „Čím dlhšie tu človek žije, tým viac si uvedomuje rozdiely medzi Českom a Slovenskom. Teraz si uvedomujem, že československé dejiny nie sú len české, ale aj slovenské.“
Postupne tiež zistil, ako krajina funguje, a zvykol si na ňu, hovorí D. Dalberg v rozhovore pre Karpatenblatt. Ľahšie tiež chápe rozdiely medzi Čechmi a Slovákmi a upozorňuje ešte na jeden fakt, ktorý pri svojom pobyte na Slovensku zistil: „Kontrast medzi Bratislavou a zvyškom krajiny som si uvedomil až v posledných rokoch. Sú to dva odlišné svety.“ Opravil si aj svoju „nemeckú mienku“ o Slovensku. Slovensko je pre Nemcov často známe len ako názov a aj vtedy si ho často mýlia so Slovinskom. „Určite majú v povedomí Dunaj a Tatry… Inak je krajina pomerne neznáma.“
Navyše má podľa politológa Slovensko „image deficit“. „V médiách sa spomína najmä vtedy, keď sa stane niečo negatívne. Nepoznajú slovenské dejiny a reálie, najmä pokiaľ ide o regióny, ktoré nie sú také rozvinuté ako Bratislava,“ dokresľuje nemecký politológ pôsobiaci v SAV. Domnieva sa, že pochopenie Slovenska medzi východnými Nemcami je o niečo väčšie vďaka spoločnej socialistickej minulosti.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
