Nemecký parlament schválil historickú dlhovú reformu pre obranný program
Odchádzajúci nemecký parlament schválil 18. marca legislatívu, ktorá mení prísne fiškálne pravidlá, zvyšuje vládne pôžičky a financuje masívny nárast výdavkov na obranu a infraštruktúru.
Balík umožňuje vláde požičiavať si nad rámec bežných dlhových limitov na výdavky na obranu a bezpečnosť, ako aj na pomoc Ukrajine v hodnote viac ako 1 % HDP. Počíta sa v ňom aj s fondom vo výške 500 miliárd eur financovaným z pôžičiek na infraštruktúru v Nemecku počas nasledujúcich 12 rokov s cieľom podporiť jeho hospodárstvo, ktoré zápasí s problémami.
Až 100 miliárd eur, teda 20 % z fondu na infraštruktúru, bolo prisľúbených na politiku v oblasti klímy.
Nemecký parlament na svojom záverečnom zasadnutí hlasoval v pomere 513 ku 207 za schválenie týchto plánov. Legislatíva musí ešte prejsť do hornej komory parlamentu, ktorá zastupuje vlády 16 spolkových krajín Nemecka. Zákonodarcovia z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a sociálnych demokratov (SPD) uviedli, že očakávajú, že horná komora ju schváli.
Po hlasovaní americká ratingová agentúra Fitch Ratings uviedla, že v nasledujúcom desaťročí očakáva dodatočné výdavky Nemecka vo výške 900 miliárd až 1 bilión eur.
„Už najmenej desať rokov pociťujeme falošný pocit bezpečia,“ povedal Líder CDU a kandidát na kancelára Merz pred hlasovaním 18. marca. „Rozhodnutie, ktoré dnes prijímame o obrannej pripravenosti… nemôže byť ničím iným ako prvým významným krokom k novému európskemu obrannému spoločenstvu, ktoré zahŕňa aj krajiny mimo Európskej únie.“
Poslanci z pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD), propodnikateľských Slobodných demokratov, strany Ľavica a subjektu Aliancia Sahry Wagenknechtovej podali na poslednú chvíľu sťažnosti na ústavný súd, ktoré však boli 17. marca zamietnuté.
Merzovi konzervatívci a sociálni demokrati (SPD), ktorí po minulomesačných voľbách rokujú o vytvorení koaličnej vlády, spoločne presadzujú tieto opatrenia. CDU, SPD a Zelení si zabezpečili dvojtretinovú väčšinu potrebnú na prijatie ústavných zmien. Ich cieľom bolo presadiť legislatívu v súčasnom parlamente, keďže v novom Bundestagu, ktorý sa zíde 25. marca, by ju mohli zablokovať pravicoví a ľavicoví zákonodarcovia.
Aby získali potrebnú dvojtretinovú väčšinu, museli do svojho návrhu na poslednú chvíľu zapracovať požiadavky Zelených. Ekologická strana uviedla, že uvoľnenie pravidiel zadlžovania podporí len v prípade, ak sa skutočne podporí klimatická politika. Merz následne zakomponoval do svojho plánu 100 miliárd eur na čisté emisie vo fonde infraštruktúry.
Základom Merzovej kampane bolo zachovanie prísneho ústavného limitu zadlžovania Nemecka, známeho ako dlhová brzda alebo Schuldenbremse. V predvolebnom programe CDU sa uvádza: „Teraz je čas … zachovať dlhovú brzdu zakotvenú v nemeckej ústave (Grundgesetz). Dnešné dlhy sú zajtrajším zvýšením daní.“ Pokiaľ ide o energetiku a klímu, CDU uviedla: „Ukončíme ideologicky motivovanú politiku predchádzajúcej vlády.“
Ralph Schoellhammer, politický teoretik a vedúci Centra aplikovanej histórie na Mathias Corvinus Collegium, povedal pre The Epoch Times: „V súčasnosti by som povedal, že Nemci si zvykli na to, že sa nikdy nič nemení, preto si myslím, že mnohí si neuvedomujú, čo by toto zadlžovanie mohlo znamenať. Bude im to musieť dôjsť, ale keď sa tak stane, pripravil by som sa na predrevolučné pomery v Nemecku.“
Pred voľbami Schoellhammer povedal, že ľudia volili CDU, pretože chceli stredopravú vládu. Avšak predpovedal, že nakoniec pravdepodobne „dostanú mierne stredoľavú vládu“, keďže Merz prisľúbil, že nikdy nebude vládnuť s AfD. AfD v parlamentných voľbách skončila druhá. Koalícia CDU – AfD by si zabezpečila jasnú väčšinu.
Dlhová brzda
Približne 60 % Nemcov je za zachovanie dlhovej brzdy. Krok vytvoriť fond infraštruktúry a prepracovať pravidlá požičiavania si znamená veľký odklon od fiškálnej korektnosti z čias Merkelovej.
Tieto opatrenia by mohli zvýšiť úroveň nemeckého dlhu na 3,6 bilióna eur alebo približne 72 % HDP do roku 2029, uviedol začiatkom tohto mesiaca analytik spoločnosti Scope Eiko Sievert.
To by bolo výrazne viac ako 63-percentný pomer na konci roka 2024, ale stále menej ako predchádzajúce maximum 80 % v roku 2010 po globálnej finančnej kríze.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
