Nemecký oceliarsky gigant príde o 11 000 ľudí. Môže strata výrobných kapacít ohroziť európsku obranyschopnosť?
S upadajúcou oceliarskou výrobou naprieč Európou prichádza ďalšia rana pre ťažký priemysel. Nemecký oceliarsky gigant ThyssenKrupp Steel Europe oznámil, že do konca desaťročia je nútený zredukovať 40 % pracovných síl a znížiť výrobu.
Spoločnosť v pondelok 25. novembra informovala, že plánuje do roku 2030 znížiť počet zamestnancov zo súčasných 27-tisíc na 16-tisíc. Pättisíc pracovných miest má zaniknúť priamo vo výrobe a administratíve, ďalších šesťtisíc bude premiestnených k externým poskytovateľom služieb alebo predajom dcérskych spoločností, uviedla oceliarska firma v tlačovom vyhlásení.
Okrem toho chce Thyssenkrupp znížiť výrobu z 11,5 milióna metrických ton na cca 9 miliónov ton. Spracovateľský závod v Kreuztal-Eichen bude uzavretý a firma sa pokúsi predať svoj podiel v Hüttenwerke Krupp Mannesmann v Duisburgu. Pokiaľ to nepôjde, bude uzavretá aj táto prevádzka. Spoločnosť vyrábajúca napríklad aj ponorky, by rada oddelila oceliarsku divíziu od ostatných aktivít firmy.
Šéf spoločnosti Thyssenkrupp pre oceliarstvo Dennis Grimm vo vyhlásení uviedol, že cieľom reštrukturalizácie je zabezpečiť dlhodobé pracovné vyhliadky pre čo najviac zamestnancov.
Podľa nemeckého servera Deutsche Welle korporácia zaznamenala za finančný rok 2023-24 stratu 1,5 miliardy eur, pričom v predchádzajúcom roku prišla približne o 2 miliardy eur. Zo svojich problémov viní firma lacné dovozy z Ázie, drahej energie a slabnúcu výkonnosť na svetových trhoch.
Odborová organizácia IG Metall označila znižovanie počtu pracovných miest za „katastrofu“, píše nemecký server. 20 % podiel v ThyssenKrupp Steel drží česká energetická spoločnosť EPCG Daniela Křetínského, momentálne vyjednávajúca o jeho navýšení na 50 %.
Ako vážne to myslí Európa s obranyschopnosťou?
Ekonomické problémy Thyssenkrupp sú podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu o to paradoxnejšie, že je v súčasnosti vojna na Ukrajine, keď Rusko podriaďuje vojenskej produkcii všetko, zatiaľ čo Európa namiesto budovania silného priemyslu musí riešiť emisné povolenky a dekarbonizáciu svojich podnikov.
„V EÚ teda stále víťazí zelená agenda nad snahou Rusko vojensky odstrašiť, čo môže byť fatálne krátkozraké,“ napísal Kovanda na svojom účte na X a dodal: „Ak najväčšia európska oceliareň musí v čase vojny plánovať redukciu stavu zamestnancov o 11 000, je jasné, čomu európske elity dávajú prednosť.“
V skutočnosti sa výdavky na obranu v EÚ od vypuknutia konfliktu na Ukrajine zvyšujú. Európska agentúra pre obranu (EDA) tento rok zverejnila dáta, podľa ktorých budú výdavky členských štátov na obranu predstavovať v tomto roku 326 miliárd eur, čo predstavuje 1,9 % HDP celej únie. V porovnaní s rokom 2021, teda pred napadnutím Ukrajiny Ruskom, ide o viac ako 30 %-ný nárast.
Členské štáty NATO si dali záväzok vydávať ročne na obranu minimálne 2 % HDP. V pondelok vysoký predstaviteľ NATO vyzval v Bruseli podnikateľov, aby sa pripravili na vojnový scenár a podľa toho upravili svoje výrobné a distribučné kanály, aby boli menej zraniteľné voči vydieraniu zo strany štátov ako Rusko a Čína.
„Aj keď to môže byť armáda, kto vyhráva bitky, sú to ekonomiky, kto vyhráva vojny,“ vyhlásil predseda vojenského výboru NATO, holandský admirál Rob Bauer.
Varoval tiež podniky pred úzkym napojením podnikateľskej sféry na vedenie krajiny v neslobodných režimoch. „Mysleli sme, že máme dohodu s Gazpromom, ale v skutočnosti sme mali dohodu s pánom Putinom. A to isté platí pre infraštruktúru a tovar vlastnený Číňanmi. V skutočnosti máme dohodu s (čínskym prezidentom) Si Ťin-pchingom,“ povedal Bauer.
Jeho varovanie je pre dnešnú dobu príznačné. Zatiaľ čo Európa bola roky závislá na lacnej ruskej rope a plyne, a tejto závislosti sa teraz snaží pracne zbaviť, čínske výrobky Európu zaplavujú ďalej, či už ide o solárne panely, elektromobily alebo práve oceľ, bez ktorej sa obranný priemysel nezaobíde.
Oceliari varujú pred klesajúcou európskou produkciou a narastajúcim dovozom už roky. Eurofer (Európska oceliarska asociácia) vo svojej správe zo septembra 2024 uviedla, že európsky trh s oceľou vykazuje „prudší klesajúci trend než sa očakávalo“.
Dovozy lacnej, často dotovanej ocele z tretích krajín predstavujú pre európskych výrobcov jednu z hlavných hrozieb, myslí si predsedníčka českej Ocelárskej únie Marcela Kubalová. Dopĺňa, že oceľ je strategická surovina dôležitá nielen pre fungovanie ekonomiky, ale aj pre našu bezpečnosť.
„Bez ocele nebudú stavebné projekty, ale ani kĺbové protézy. A v kontexte udalostí vo svete dodajme, že je tiež potrebným artiklom pre zbrojný priemysel,“ vyhlásila v rozhovore s Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK