Nemecký kancelár vyzval Čínu, aby vyvinula tlak na Putina
V utorok (16. 4.) sa skončila doposiaľ najdlhšia zahraničná návšteva nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý v nedeľu vyrazil do Číny. Európsky politik hovoril s vedením komunistickej strany o vzťahoch s Ruskom, ale aj o čínskej dumpingovej politike.
Scholz sa stretol s najvyššími predstaviteľmi režimu, generálnym tajomníkom Komunistickej strany Číny (KS Číny) a prezidentom Si Ťin-pchingom, ako aj s premiérom Li Čchiangom. Ide o druhú Scholzovu návštevu Číny od jeho nástupu do funkcie v roku 2021.
Peking chce Berlín ako investora a obchodného partnera, a to aj napriek rozdielnym názorom na geopolitickú situáciu vo svete. Zatiaľ čo Čína má veľmi blízko k iným totalitne zmýšľajúcim krajinám, ako sú Rusko, Irán a Severná Kórea, Nemecko spolu so Západom vystupuje proti Putinovej vojne na Ukrajine, poznamenáva Deutsche Welle. Scholz včera podľa agentúry Reuters vyzval čínskeho prezidenta, aby primel Rusko k ukončeniu konfliktu na Ukrajine.
Dôležitou súčasťou rozhovorov bola vzájomná hospodárska spolupráca. Veď Čína je od roku 2023 už osem rokov po sebe najväčším obchodným partnerom Nemecka. Kancelár v Pekingu vyzval na „spravodlivú“ hospodársku súťaž, čím zjavne narážal na rekordný dovoz elektromobilov, solárnych panelov a veterných turbín z Číny, ktorý ničí európske podniky. „Hospodárska súťaž musí byť spravodlivá,“ povedal v pondelok na stretnutí so študentmi na univerzite Tongji v Šanghaji.
Čína šikovne využila európsky dopyt po obnoviteľných zdrojoch energie a elektromobiloch, na ktorý tlačí Európska komisia v rámci Zelenej dohody, a zaplavila starý kontinent svojou nadprodukciou, ktorú výrazne dotuje štát.
Preto niektoré hlasy v Európskej únii vyzývajú na zavedenie ciel na superlacný čínsky tovar, ktorý u miestnych výrobcov vyvoláva strach o prežitie. Európske orgány nedávno začali vyšetrovať niekoľko čínskych spoločností, ktoré sa uchádzali o zákazky na verejné solárne alebo veterné projekty. Obvinenie spočíva v tom, že čínske spoločnosti dostávajú od štátu vysoké dotácie, vďaka čomu si môžu dovoliť ponúkať nízke ceny.
Scholz síce vyzval Čínu, aby konkurovala férovo, pričom sa odvolával na dumping, nadprodukciu a porušovanie autorských práv, zároveň však vyzval svojich partnerov v EÚ, aby neprijímali protekcionistické politiky voči Pekingu.
Európska komisia už oznámila, že zavedenie kvót a ciel na čínsku solárnu produkciu nie je na programe dňa, pretože by to mohlo ohroziť jej klimatické ciele. Čína dodáva viac ako 90 % fotovoltaickej výroby inštalovanej v Únii.
Návšteva kancelára preto zrejme sledovala svoje vlastné ciele. Politika do Pekingu sprevádzalo niekoľko vrcholových manažérov najväčších nemeckých spoločností, ktoré majú záujem zvýšiť svoje investície v Číne, poznamenáva Deutsche Welle. Je pravdepodobné, že práve za ich záujmy Scholz v krajine loboval.
Ľudské práva
Mimovládna organizácia pre ľudské práva Human Rights Watch tesne pred jeho odletom do Číny vyzvala šéfa nemeckej vlády, aby počas rokovaní otvoril otázku ľudských práv, najmä prenasledovanie Ujgurov v Sin-ťiangu vrátane ich zneužívania na nútené práce.
V tejto súvislosti je Čína obviňovaná z využívania príslušníkov ujgurského etnika zadržiavaných v pracovných táboroch na výrobu fotovoltaických komponentov. Ak o tom nemecký politik vôbec diskutoval so svojimi čínskymi partnermi, musel tak urobiť medzi štyrmi očami, keďže o tom neexistujú žiadne správy.
V delegácii chýbali ľudskoprávne skupiny a neplánovali sa žiadne stretnutia s disidentmi alebo zástupcami tzv. občianskej spoločnosti.
Pôvodný článok
