Nemecký kancelár v novoročnom príhovore kritizoval Muska za to, že pred voľbami vyjadril podporu AfD
Nemecký kancelár Olaf Scholz v novoročnom príhovore naznačil potenciálne obavy z vplyvu miliardára Elona Muska na nadchádzajúce voľby v krajine.
O budúcnosti Nemecka „nebudú rozhodovať majitelia kanálov sociálnych médií“, povedal Scholz v príhovore z 31. decembra.
„O tom, kam Nemecko ďalej pôjde, nerozhodne ten, kto bude najhlasnejšie kričať – bude to závisieť od rozumných a slušných ľudí, ktorí sú v drvivej väčšine“ povedal.
Musk nedávno na stránkach nemeckých novín Welt am Sonntag vyjadril podporu kontroverznej AfD (Alternatíva pre Nemecko). V článku z 28. decembra, ktorý zrejme zapríčinil rezignáciu jedného z editorov, okrem iného kritizoval hlavné politické strany v Nemecku za to, že spôsobujú hospodársku stagnáciu, sociálne nepokoje a eróziu národnej identity.
Na druhej strane Musk uviedol, že AfD podporuje politiky ako podpora hospodárskej slobody, znižovanie nadmerného vplyvu vlády, znižovanie daní a rušenie regulácií.
V komentári Musk širšie rozviedol svoj príspevok z platformy X, kkde napísal, že „Nemecko môže zachrániť len AfD“.
„Vykresľovanie AfD ako pravicovo-extrémistickej strany je zjavne nepravdivé, ak vezmeme do úvahy, že Alice Weidelová, líderka strany, má za partnerku osobu rovnakého pohlavia zo Srí Lanky! Znie vám to ako Hitler? Prosím!“ skonštatoval Musk v novinách.
Domáce spravodajské služby niektorých nemeckých spolkových republík označili AfD za pravicovo-extrémistickú politickú stranu. Oficiálni predstavitelia Nemecka uviedli, že členovia AfD odmietajú základné liberálno-demokratické zriadenie, ktoré v krajine prevláda.
Vedúci predstavitelia strany AfD odmietajú nálepku extrémistov a označujú ju za ohováranie. Hovoria o snahách zdiskreditovať ich kritiku vládnej politiky, ktorá je podľa nich legitímna a vychádza z pragmatických záujmov, nie z extrémistickej ideológie.
Niektorí členovia AfD však mali väzby na extrémistické skupiny. V novembri strana vylúčila niekoľkých svojich členov s väzbami na militantné hnutie s názvom Saskí separatisti. To sa usiluje o obnovenie bývalého Saského kráľovstva vo východnej časti krajiny. Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová hnutie označila za „pravicových teroristov“ plánujúcich zvrhnutie vlády.
V decembri Scholzova vláda stratila dôveru parlamentu, čo vyústi do volieb vo februári 2025.
Nemecký vicekancelár Robert Habeck vo svojom novoročnom prejave kritizoval Muska tiež. „Musk posilňuje tých, ktorí oslabujú Európu,“ povedal. „Slabá Európa je v záujme tých, pre ktorých regulácia znamená neprimerané obmedzenie ich moci.“
AfD zastáva rôzne konzervatívne postoje vrátane tradičných rodinných hodnôt, národnej suverenity a zachovania kultúry pred európskou integráciou a radikálnou islamizáciou. Do programu AfD patrí aj obhajoba prísnej ochrany hraníc a vyhostenie nelegálnych prisťahovalcov. Podobný postoj zastáva aj novozvolený americký prezident Donald Trump. Ten prisľúbil deportovať milióny ľudí, ktorí sa v USA zdržiavajú nelegálne.
Podobne ako Trump, aj Musk je proti nelegálnemu prisťahovalectvu, hoci výrazne podporuje kontrolované legálne prisťahovalectvo založené na zásluhách – vrátane úsilia o prilákanie najväčších svetových talentov na obsadenie pozícií v americkom technologickom priemysle a v kritických odvetviach.
Musk sa pripravuje pomôcť Trumpovi viesť nové Oddelenie pre efektívnosť verejnej správy – Department of Government Efficiency (DOGE). Spolupracovať by mal s Trumpovým poradcom Vivekom Ramaswamym. Súčasťou ich cieľov je presadzovať racionálnu dereguláciu štátnej správy.
Obaja sa v poslednom čase v rámci diskusie o imigrácii v USA dostali na titulky novín pre svoje vyjadrenia ohľadom výnimočne kvalitných zahraničných pracovníkov, ktorých podporovali pri vstupe na americký pracovný trh.
AfD by v súčasnosti podľa prieskumov získala v nemeckých parlamentných voľbách druhý najväčší počet hlasov. Potenciálne by tak mohla narušiť vytvorenie stredopravej alebo stredoľavej koalície. Hlavné strany v krajine sú však naďalej odhodlané vylúčiť AfD z akejkoľvek spolupráce na celoštátnej úrovni.
V septembri dosiahla AfD historické víťazstvo v krajinských voľbách v Durínsku a v susednom Sasku skončila tesne druhá za stredopravou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU). Začiatkom júna sa strana umiestnila na druhom mieste vo voľbách do Európskeho parlamentu. V krajine, kde od konca druhej svetovej vojny dominuje centristická politika, považovali niektorí Nemci víťazstvo AfD v Durínsku a silné výsledky v Sasku za šokujúce. Iní to však uvítali ako významný posun.
