Streda 18. decembra, 2024
Spolkový kancelár Olaf Scholz na zasadnutí spolkového kabinetu 28. augusta 2024. Výsledky prieskumov verejnej mienky už vyzerali pre vládnu koalíciu zle (Sean Gallup/ Gettyimages)

Nemecký kancelár Olaf Scholz prehral hlasovanie o dôvere a pripravil pôdu pre nové voľby

Nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi vyslovili 16. decembra poslanci v nemeckom parlamente nedôveru, čím sa otvorila cestu k predčasným voľbám vo februári 2025.

Scholz, ktorý hlasovanie zvolal, si v 733-člennej dolnej komore parlamentu, Bundestagu, zabezpečil podporu 207 zákonodarcov, zatiaľ čo 394 hlasovalo proti nemu a 116 sa zdržalo hlasovania, takže mu chýbalo 367 hlasov potrebných na získanie väčšiny.

V novembri sa nemecká vládnuca koalícia rozpadla. Podľa nemeckých pravidiel môže prezident rozpustiť parlament a vyhlásiť voľby len v prípade, že kancelár prehrá hlasovanie o dôvere. Scholz sa s opozíciou dohodol na usporiadaní volieb 23. februára 2025.

Najväčšia európska ekonomika čelí už druhý rok poklesu, zápasí s koncom cenovo dostupného ruského plynu a historickým zatváraním tovární Volkswagenu, keďže sa snaží konkurovať lacnejším čínskym elektromobilom.

Kancelár vyzval zákonodarcov, aby v zostávajúcom období pred voľbami spolupracovali a prijali opatrenia, ktoré sú ešte na programe. „Ide o niekoľko, ale veľmi dôležitých rozhodnutí, ktoré vôbec nemožno odkladať,“ povedal Scholz v Berlíne po predložení žiadosti Bundestagu o hlasovanie o dôvere. „Všetci upozorňujú, že náklady na elektrinu nesmú ďalej rásť.“

Podľa prieskumu uskutočneného 13. decembra a zverejneného agentúrou INSA je aliancia kresťanských demokratov (CDU) a ich bavorskej sesterskej strany Kresťanskosociálna únia na najlepšej ceste vyhrať spolkové voľby, pričom prieskum im prisudzuje 31 %, za nimi nasleduje Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 20 %, Scholzovi sociálni demokrati so 17 % a Zelení s 11 %.

Francúzsko

Francúzsko, ktoré má druhú najväčšiu ekonomiku v Európskej únii, tiež zápasí s výraznými politickými zmenami. Francúzski zákonodarcovia zo všetkých strán politického spektra 5. decembra odhlasovali odvolanie konzervatívca Michela Barniera z postu predsedu vlády.

Prezident Emmanuel Macron vymenoval 13. decembra za predsedu vlády Françoisa Bayroua – francúzskeho centristu a dlhoročného spojenca.

Macron prisľúbil, že zostane v Elyzejskom paláci počas celého svojho funkčného obdobia, ktoré trvá do polovice roka 2027. Dovtedy ho francúzsky parlament nemôže odvolať, hoci niektorí predstavitelia ľavice aj pravice už vyzývajú na jeho odstúpenie.

Predpokladá sa, že dlh krajiny sa do roku 2025 vyšplhá na viac ako 3 bilióny eur, pričom verejný dlh sa pohybuje na úrovni približne 110 % hrubého domáceho produktu.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj