Streda 3. júla, 2024
Nemecký kancelár Olaf Scholz počas tlačovej konferencie v Pekingu 16. apríla 2024. (Foto: ANDRES MARTINEZ CASARES/POOL/AFP via Getty Images)

Nemecký diplomat: Vzhľadom na meniace sa správanie Pekingu Nemecko zmenilo stratégiu voči Číne

„Je úplne jasné, že dôraz sa presunul od zamerania sa na partnerstvo a spoluprácu k väčšej konkurencii a dokonca až k rivalite,“ hovorí diplomat.

Najvyšší nemecký diplomat uviedol, že zmena správania čínskeho režimu voči medzinárodnému spoločenstvu prinútila Nemecko prehodnotiť svoju politiku voči Číne.

V prejave z 28. júna počas zahraničnopolitického podujatia na Hudsonovom inštitúte štátny tajomník nemeckého ministerstva zahraničných vecí Thomas Bagger skonštatoval, že postoj Nemecka k Číne sa z troch možností – partner, konkurent a systémový rival – zmenil na rival.

„Je úplne jasné, že dôraz sa presunul od zamerania sa na partnerstvo a spoluprácu k väčšej konkurencii a dokonca až k rivalite,“ povedal Bagger.

Poznamenal, že Nemecko v súčasnosti mení svoj prístup k Číne a sústredí sa na znižovanie rizík a závislosti od Pekingu, najmä po pandémii COVID-19. To zahŕňa zníženie spoliehania sa na Čínu v oblasti zdravotníckeho vybavenia, základného zdravotníckeho materiálu a technologických surovín. Priznal, že úplné pretnutie väzieb s Čínou „by [nemeckému] hospodárstvu veľmi ublížilo“.

Bagger uviedol, že Nemecko Pekingu jeho meniace sa správanie otvorene komunikuje.

„Prístup Číny k nám, k jej susedom, k medzinárodnej scéne sa zmenil spôsobom, ktorý nás núti prehodnotiť našu vlastnú politiku voči Číne. Je to reakcia na vaše správanie,“ poznamenal.

Nemecko minulý rok predstavilo svoju vôbec prvú stratégiu pre Čínu, čím naznačilo svoj strategický posun smerom k zníženiu hospodárskej závislosti od Číny. Stratégia poskytuje rámec na posilnenie spravodlivej spolupráce s Čínou v súlade s nemeckými hodnotami a záujmami.

Počas podujatia Bagger poznamenal, že na rozdiel od Spojených štátov, ktoré považujú Čínu za geopolitickú výzvu, má Nemecko k Číne vlastný prístup.

„Nie sme americký pudlík. Môžeme s Američanmi súhlasiť v mnohých otázkach, najmä v otázke [Juhočínskeho] mora – v správaní Číny, ktorá musí rešpektovať medzinárodné právo – ale nie vo všetkom,“ povedal.

Bagger tiež varoval, že podpora čínskeho režimu vojenského úsilia Ruska vo vojne s Ukrajinou poškodzuje nemecké a európske základné záujmy a môže poškodiť povesť Pekingu.

„Ak bude Čína naďalej porušovať základné záujmy Európy v oblasti bezpečnosti na európskom kontinente, bude to pre Čínu znamenať čoraz väčšie náklady,“ povedal.

„Ak budete naďalej podporovať vojnové úsilie Ruska proti Ukrajine, bude to mať dôsledky aj pre naše bilaterálne a európsko-čínske vzťahy.“

Komplikovaný obchodný partner

Čína je od roku 2015 najväčším obchodným partnerom Nemecka. V prvom štvrťroku tohto roka však Čínu na prvej pozícii vystriedali Spojené štáty. Obchod Nemecka so Spojenými štátmi – dokopy vývoz a dovoz – dosiahol od januára do marca hodnotu 63 miliárd eur, zatiaľ čo v prípade Číny to bolo len necelých 60 miliárd eur, ukázali údaje.

V roku 2023 bola Čína už ôsmy rok po sebe najväčším obchodným partnerom Nemecka, hoci to bolo iba o niekoľko stoviek miliónov pred Spojenými štátmi. Obrat medzi Nemeckom a Čínou dosiahol 253 miliárd eur.

Po osemmesačnom vyšetrovaní Európska únia (EÚ) 12. júna oznámila, že od júla uvalí 38,1-percentné clá na dovážané čínske elektrické vozidlá. EÚ obvinila Peking z nespravodlivého dotovania. Tento krok nasleduje po rozhodnutí Washingtonu z minulého mesiaca zvýšiť clá na čínske elektrické vozidlá z 25 % na 100 %.

Nemecko sa však proti zvýšeniu ciel EÚ postavilo, keďže jeho veľkí výrobcovia automobilov, ako napríklad BMW, Mercedes-Benz a Volkswagen, sa obávajú, že by ich mohli zasiahnuť odvetné clá Číny. Tieto spoločnosti majú v krajine rozsiahle závody na výrobu automobilov, ktoré využívajú daňové stimuly a dotačnú politiku Pekingu.

Podľa nedávnej správy Obchodnej komory EÚ v Číne „Prieskum podnikateľskej dôvery európskych podnikov v Číne v roku 2024“ sa podnikateľská dôvera európskych spoločností v krajine od minulého roka znížila. Rekordných 68 % spoločností uviedlo, že podnikanie v druhej najväčšej ekonomike sveta sa stalo náročnejším.

Z prieskumu vyplynulo, že európske spoločnosti v Číne zažívajú neistotu namiesto toho, aby sa tešili robustnému oživeniu, ako sa očakávalo. V správe sa uvádza, že štrukturálne problémy Číny – ako napríklad spomaľujúci sa dopyt, rastúca nadbytočná kapacita a pretrvávajúci pokles v sektore nehnuteľností – ako aj prístup na trh a regulačné prekážky, stále zasahujú európske spoločnosti.

Stratégie, ktoré spoločnosti používajú na prispôsobenie sa čínskemu podnikateľskému prostrediu, by mohli pre Čínu vytvoriť negatívny cyklus, čo by zhoršilo hospodárske ťažkosti krajiny, uvádza sa v prieskume.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj