Nemecko zachvátil škandál okolo miliardových podvodov s emisnými povolenkami. Účet zaplatili vodiči
Nemeckom otriasa gigantický podvod v mene ochrany klímy. Vodiči áut zaplatili takmer miliardu eur za projekty, z ktorých niektoré neexistovali. Odhalenia vrhajú svetlo na pochybné štruktúry pri obchodovaní s emisnými povolenkami pre naftu a benzín. Spolková agentúra pre životné prostredie a nemecká ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová obviňujú z machinácií tvorcov projektov a audítorov.
Nemeckí motoristi mali nepriamo zaplatiť takmer miliardu eur na podvodné projekty. Zjavne organizovaný podvod prebiehal pod hlavičkou ochrany klímy. Nemecký inštitút pre hospodársky výskum (DIW) teraz po prvýkrát vo svojej správe vyčíslil približný rozsah škôd.
O podvodnej schéme podrobne informovala investigatívna relácia ZDF Frontal. Už pred niekoľkými mesiacmi sa hovorilo o falošných projektoch v Číne vrátane tzv. kurník-gate.
Emisné kvóty pre dopravu
V pozadí podvodnej schémy je obchodovanie s tzv. emisnými kvótami skleníkových plynov (nemecky THG-Quotenhandel). Ide o obdobu systému emisných povoleniek pre domácnosti (ETS2), ktorý napríklad česká vláda tento rok pre odpor verejnosti neuzákonila. Dovozcovia, distribútori a obchodníci s fosílnymi palivami, ako je nafta a benzín, budú musieť platiť špeciálny poplatok za každú tonu CO₂. Tento poplatok sa potom prenesie na konečných spotrebiteľov, ktorí budú platiť viac za tankovanie.
Členské štáty EÚ budú musieť tento systém spustiť v roku 2027 alebo 2028 kvôli povinnosti implementovať európsku smernicu.
Spolková vláda už naskočila na podobný systém od roku 2023 a týka sa veľkého množstva firiem v doprave, od mestských dopravných podnikov až po čerpacie stanice. Cieľom je neustále znižovať emisie CO₂ a zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie, ako sú elektrina, vodík alebo biopalivá. Percento zníženia emisií CO₂ sa každoročne zvyšuje. Tento rok je to 9,25 %, ale do roku 2030 by to malo byť 25,1 %.
Distribútori nafty a benzínu si môžu vybrať, ako splnia svoje kvóty skleníkových plynov a znížia emisie. Môžu ísť cestou hľadania vlastných úspor emisií (napr. pridávaním biopalív, používaním elektromobilov, nabíjaním elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov atď.) alebo sa môžu „vykúpiť“ investíciami do „udržateľných“, klimaticky priaznivých projektov. Tie musia byť certifikované.
Spolková agentúra pre životné prostredie (UBA) vydala na tento účel osvedčenie o vhodnosti. Jedným z možných prístupov k znižovaniu emisií je takzvané Upstream Emission Reduction, v rámci ktorého môžu distribútori palív nakupovať certifikáty od svojich dodávateľov v zahraničí.
Celý systém však prináša dodatočné náklady, ktoré zvyšujú ceny pohonných hmôt na benzínových staniciach.
Google Earth odhalil prvé nezrovnalosti
Úrad UBA medzitým dospel k záveru, že 45 zo 66 projektov na zníženie emisií v Číne, ktoré by sa mohli použiť na tento účel, je podozrivých z podvodu. Z tohto dôvodu boli teraz zastavené.
Medzi falošnými projektmi na ochranu klímy v Číne patrili napríklad projekty na „klimaticky šetrnejšiu ťažbu ropy“. Tie mali zachytávať vyťažený plyn a spracovávať ho na skvapalnený zemný plyn. Jednou z podmienok financovania zo strany Spolkovej agentúry pre životné prostredie bolo, že na schválenie sa môžu brať do úvahy len nové projekty a zariadenia.
Na základe anonymných udaní adresovaných Spolkovej agentúre pre životné prostredie a potom, čo sa objavili správy o nezrovnalostiach, začala ZDF preverovať viacero projektov. Čoskoro sa objavilo podozrenie, že niektoré údaje o projektoch sú nesprávne.
Napríklad spoločnosť NWAG, ktorá mala prevádzkovať závod na skvapalnený plyn od roku 2022, v skutočnosti podľa Google Earth existovala už v roku 2021. Správy z čínskej tlače hovorili o jej otvorení už dokonca v roku 2019.
„Kurník-gate“
Zatiaľ čo v prípade NWAG projekt aspoň existoval, „ korporátne sídlo“ inej spoločnosti, ktorá vraj podobný závod prevádzkovala, bol obyčajný kurník. Spoločnosť Shell ako sponzor uviedla, že projekt bol dokončený v roku 2021 a že informácie poskytnuté testovacími strediskami a na testovacích správach boli dôveryhodné.
Nemecká skúšobňa Müller BBM Cert sa odvoláva na „chybu súvisiacu so súradnicami“, keď sa ukázalo, že „mobilné kotly“, ktoré boli predmetom projektu, sa nachádzali 30 kilometrov ďaleko. Ako však výskumný tím zistil na mieste, žiadne kotly tam nikdy neboli. Kauza sa udiala rovnako tento rok a odvtedy je povesť celého systému obchodovania s kvótami vážne pošramotená.
Ochrana klímy ako zásterka pre gigantický podvod
Aj v ďalších vyšetrovaných prípadoch boli odhalené pochybné projekty alebo sponzori. Okrem iného sa našli adresy firiem v obytných budovách, v ktorých nebolo možné nikoho nájsť, alebo lokality uprostred púšte alebo kontaktné osoby, ktoré neexistovali. Údajne nový projekt v čínskej provincii Sin-ťiang s trhovou hodnotou takmer 80 miliónov eur existoval od roku 2014.
V niektorých prípadoch bolo podozrenie na krádež identity. V týchto prípadoch sa údajní prevádzkovatelia oprávnených projektov vydávali za existujúce veľké spoločnosti alebo vydávali ich zariadenia za svoje vlastné. Do týchto prípadov boli zapojení právnici. Spolková agentúra pre životné prostredie sa tiež spoliehala na informácie poskytnuté audítorskými spoločnosťami a reagovala len v prípade dôveryhodných podozrení.
Vyšetrovanie ZDF odhalilo, že v centre falošných klimatických projektov mala byť čínska spoločnosť Beijing Karbon. Táto spoločnosť dodávala nemeckým skúšobniam zákazky na overovanie a certifikáciu projektov. Ako hlavní zákazníci sa ukázali tri skúšobne – Müller BBM Cert, Verico a TÜV Rheinland. Na základe týchto informácií dala teraz nemecká prokuratúra prehľadať ich kancelárie.
Lemkeová: Vodiči neboli poškodení, pretože falošné projekty boli lacnejšie
Vyšetrovatelia sú presvedčení, že existoval „tieňový systém“, ktorý spoločne vytvorili tvorcovia projektov a certifikačné spoločnosti. Audítorské spoločnosti obvinenia voči nim odmietajú.
Spolková ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová sa k obvineniam vyjadrila, že problém „zdedila po predchádzajúcej vláde“. Projekty tohto druhu je ťažké kontrolovať priamo na mieste a zatiaľ boli pozastavené, uviedla. Podľa nej nedošlo ani k žiadnym významným škodám na strane motoristov. Napokon falošné projekty vyšli „lacnejšie na benzínovej pumpe“, dodala. V tom má pravdu, pretože falošné certifikáty stoja menej ako kupovať biopalivo od nemeckých dodávateľov.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
