Nemecko odmieta dodať Ukrajine presné zbrane dlhého doletu
Nemecký kancelár Olaf Scholz 14. septembra vyhlásil, že Nemecko nedodá Ukrajine zbrane dlhého doletu bez ohľadu na rozhodnutie spojencov v NATO. Scholz túto poznámku predniesol počas verejného podujatia v Prenzlau, pričom podľa nemeckej tlačovej agentúry sa nemecký líder odvolával na veľké riziko eskalácie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiadal o zbrane dlhého doletu, ktoré by boli namierené proti ruskej logistike a vojenským letiskám za frontovou líniou, zatiaľ čo najvyšší predstavitelia v Moskve pohrozili, že ak bude Ukrajine umožnené vystreliť na Rusko rakety dlhého doletu dodávané Západom, odpovie „brutálnym spôsobom“.
„Strely dlhého doletu“ sa vo vojenskej terminológii vzťahujú na raketové systémy s plochou dráhou letu, ktoré sú schopné zasiahnuť ciele na vzdialenosť väčšiu ako 500 km. Scholz na podujatí 14. septembra povedal, že dodávka rakiet Taurus, ktoré majú dolet približne 500 km a umožnili by Kyjevu zasiahnuť ciele v Moskve, by znamenala „veľké riziko eskalácie“.
„Na to som povedal ‚nie‘,“ povedal Scholz. „A samozrejme to platí aj pre iné zbrane, ak by sme ich dodali, ktoré by mohli dosiahnuť takúto veľkú vzdialenosť.“ Scholz povedal, že to bude platiť aj naďalej, „aj keby sa iné krajiny rozhodli inak“.
Spojenci Kyjeva dodávajú zbrane, ale s obmedzeniami, ako a kedy ich možno použiť na území Ruska, z obavy, že takéto údery by mohli vyvolať odvetu, ktorá by mohla do konfliktu vtiahnuť krajiny NATO.
Spojené štáty, Veľká Británia a Francúzsko doteraz dodali Ukrajine strely s plochou dráhou letu s doletom približne 305 km, zatiaľ čo zbraň s najdlhším doletom, ktorú dodalo Nemecko, je raketový systém Mars II, ktorý môže zasiahnuť ciele na vzdialenosť približne 80 km.
Objavili sa špekulácie, že Spojené štáty zvažujú zrušenie obmedzení týkajúcich sa zbraní, ktoré dodali Ukrajine. Washington objasnil, že aspoň zatiaľ neplánuje uvoľniť obmedzenia týkajúce sa používania zbraní dodaných Západom Ukrajinou. „Náš názor na poskytovanie úderných kapacít dlhého dosahu Ukrajine na použitie v Rusku sa nemení,“ povedal 13. septembra novinárom hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby. „V súčasnosti jednoducho nedochádza k žiadnej zmene našej politiky v súvislosti s týmito zbrnami, a to zo všetkých dôvodov, za ktoré sme sa predtým zasadzovali.“
Ruský prezident Vladimir Putin nedávno novinárom povedal, že Ukrajina nie je schopná uskutočniť údery na ruskom území bez podpory Západu, keďže sa pri takýchto operáciách spolieha na satelitné spravodajstvo a letové údaje. Tvrdil, že prebiehajúce diskusie medzi krajinami NATO presahujú rámec možného použitia západných zbraní dlhého doletu Ukrajinou a rozširujú sa na otázku, či sa priamo zapojiť do konfliktu.
„To by významným spôsobom zmenilo samotnú povahu konfliktu,“ povedal Putin o možnom rozhodnutí krajín NATO umožniť Kyjevu zasiahnuť hlboko v Rusku na Telegrame. „Znamenalo by to, že krajiny NATO, Spojené štáty, európske krajiny sú vo vojne s Ruskom.“
Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším prispievateľom alebo poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Berlín však plánuje na budúci rok znížiť rozpočet na túto pomoc o polovicu.
Pôvodný článok
