Nemecko: Energetický prechod zlyhal – čo sa z neho môžeme naučiť? (Analytický komentár)
Nemecká energetická transformácia naráža na čoraz viac prekážok. To, čo jedných prekvapuje, iní už dlho očakávali: ciele boli príliš ambiciózne, stratégia realizácie príliš nejasná, technické nepochopenie príliš veľké a pracovitosť príliš malá. Čo sa z toho môžeme naučiť?
Priemysel sa zmenšuje, firmy z Nemecka odchádzajú a Spolkový kontrolný úrad vo svojej správe zo 7. marca 2024 konštatoval, že prechod na energetiku „nie je na dobrej ceste a zaostáva za svojimi cieľmi“. Audítori Nemeckého účtovného dvora zároveň vyzvali nemeckú vládu, aby „okamžite reagovala a zabezpečila bezpečné, cenovo dostupné a ekologické dodávky elektriny“.
Tento záver a rastúci počet reakcií zo strany priemyslu – rovnako ako varovania expertov – poukazujú na chybný vývoj energetickej transformácie.
Patrí sem nielen čoraz rýchlejší outsourcing priemyselných podnikov, rastúci počet insolvencií a hromadné prepúšťanie, ale aj varovania pred hroziacimi výpadkami prúdu. Ciele „cenovej dostupnosti, ekológie a bezpečnosti dodávok“ stanovené v Návrhu integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy, ktoré sú platné aj dnes, tak politici nesplnili.
Nedostatok kontroly
Bez ohľadu na to sa zdá, že veľká časť politikov nechce s koncepciou energetickej transformácie pohnúť. Namiesto toho môže vzniknúť dojem, že dotácie – čiastočne financované z daňových príjmov, čiastočne z dlhu – majú upokojiť ekonomiku, upokojiť ľudí a zároveň umožniť majiteľom certifikátov CO₂ naďalej dosahovať zisky. Do akej miery skutočne chránia klímu, zostáva otáznym.
Prvá analýza popisuje, ako by mohol byť reštart energetickej transformácie úspešný z technického hľadiska – vrátane možnosti obnoviť inovatívnu a globálnu predajnosť nemeckého hospodárstva.
Pevná technická koncepcia však nezaručuje úspešný prechod na novú energetiku. Prinajmenšom rovnako dôležité je jasne štruktúrované projektové riadenie realizácie vrátane sledovania kvality a nákladov. V súvislosti s posledne menovaným nemecký Spolkový kontrolný úrad minulý rok uviedol:
„Nemecká vláda investuje miliardy do ochrany klímy. Nevie však, ako sú úspešné jej investície a či sa vyplatia. Chýba jej postup, pomocou ktorého by mohla zaznamenávať účinnosť a ekonomickú efektívnosť svojich opatrení na ochranu klímy.“
… kvôli nedostatku odborných znalostí?
Možno to chápať aj ako otázku, ktoré faktory by sa mali použiť na hodnotenie ekonomickej efektívnosti a úspešnosti ochrany klímy. S tým úzko súvisí otázka odbornej kvalifikácie audítorov a v širšom meradle aj politikov a strán, aby mohli prostredníctvom vecnej odbornosti plniť svoj ústavný mandát.
Pretože takéto analýzy politikov musia byť anonymné a musia mať aj určitú základnú populáciu, má zmysel evidovať členov parlamentných skupín v nemeckom Spolkovom sneme podľa ich profesijných skúseností a vzdelania. To je nižšie vykonané na základe 20. volebného obdobia, t. j. v čase pred voľbami do Spolkového snemu vo februári 2025, a teda s tými poslancami, ktorí riadili nemeckú politiku v posledných rokoch.
Hoci nie je možné stanoviť štandardizované meradlo na základe sebaprezentácie v profiloch poslaneckých skupín a Spolkového snemu, je možné určiť kvalitatívne rozdelenie kompetencií medzi poslaneckými skupinami:
Z analýzy vyplývajú tri hlavné body:
- Celkovo prevládajú absolventi filozofických fakúlt (32 %), ekonomických fakúlt (27 %) a právnických fakúlt (21 %). Naopak kompetencie dôležité pre moderný priemyselný štát z hľadiska inovačnej kapacity (technológie: 8 %, prírodné vedy: 4 %, IT: 3 %), zdravotnej politiky (medicína: 3 %) a potravinovej bezpečnosti (poľnohospodárstvo: 2 %) sú zastúpené výrazne menej.
- Kompetencie v parlamentných skupinách sa v niektorých prípadoch výrazne líšia. Obzvlášť silne zastúpené sú:
- filozofi v skupine Zelených a Ľavice/BSW
- ekonómovia v FDP
- právnici v CDU
- technológovia a IT špecialisti v AfD
- lekári a poľnohospodárski vedci v strane Zelených
- prírodovedci v SPD
- Žiadna parlamentná skupina nemá vyvážený kvalifikačný profil. V strane Ľavica/BSW nie sú vôbec zastúpené viaceré odborné oblasti. S celkovým počtom púhych 38 poslancov však tieto dve skupiny zároveň tvorili najmenšiu parlamentnú skupinu v 20. nemeckom Spolkovom sneme.
Je tiež badateľné, že medzi absolventmi filozofických fakúlt je vysoký podiel komunikačných vedcov a politológov. To vyvoláva otázku, či je nábor kandidátov zameraný na víťazstvo vo voľbách alebo na následnú potrebu odborných schopností riešiť problémy.
Jasný právny rámec pre energetickú transformáciu, rozdielne vykonávanie
Kompromisy sú samozrejme súčasťou každodenného politického života. V tejto súvislosti sa vynára ďalšia otázka: do akej miery boli štruktúra a proces energetickej transformácie realizované vhodne a presne v súlade s právnymi predpismi? Tento rámec tvorí zákon o energetike (EnWG) a zákon o rozpočtových zásadách (HGrG).
V § 1 ods. 1 zákona o energetike (EnWG) sa vyžaduje, aby „dodávky elektriny, plynu a vodíka pre širokú verejnosť prostredníctvom siete boli čo najbezpečnejšie, cenovo dostupné, šetrné k spotrebiteľovi, účinné, šetrné k životnému prostrediu a neutrálne voči skleníkovým plynom a aby boli čoraz viac založené na obnoviteľných zdrojoch energie“. Podľa článku 1 ods. 2 energetického zákona má byť týmto spôsobom „zaistená účinná a nenarušená hospodárska súťaž […], zaistená dlhodobá, efektívna a spoľahlivá prevádzka energetických sietí a optimalizované zásobovanie energiou pre hospodárstvo ako celok“. Zákon sa výslovne zmieňuje aj o zariadeniach na uskladňovanie energie.
Napokon, v § 2 HGrG už vyžaduje, aby „pri zostavovaní rozpočtu boli zohľadnené požiadavky makroekonomickej rovnováhy“, čo je „základom rozpočtového a hospodárskeho riadenia“. Podľa oddielu 6 HGrG „musia byť pri zostavovaní a plnení rozpočtu dodržiavané zásady efektívnosti a hospodárnosti“, a preto „musia byť vykonané príslušné analýzy efektívnosti “.
Zákonodarca tak povedal všetko, čo je nevyhnutné na úspešné štruktúrovanie a dokončenie energetickej transformácie. Posúdenie Spolkového kontrolného úradu tu odhaľuje zjavné nedostatky. Z technického a ekonomického hľadiska sa to nedá vysvetliť.
Pred slávnostným položením základného kameňa
V prvej analýze bola energetická transformácia ilustrovaná na stavbe domu. V nadväznosti na to možno porovnať požiadavky vyplývajúce z právneho rámca s predstavami klienta o tom, aké potreby by mal jeho dom spĺňať.
Na základe analýzy dopytu, potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a bezpečnosti dodávok možno určiť potrebné elektrárne a plynové generátory aj dostupnosť rôznych skladovacích zariadení a k tomu potrebných surovín. Až po ich vypracovaní možno pristúpiť k ďalšiemu kroku všeobecného plánovania s otvoreným prístupom. Alebo použime analógiu s domom: nemusíte premýšľať o rozmiestnení izieb, ak ešte neviete, koľko ich je.
Na posúdenie a doplnenie uskutočniteľnosti sa ukázalo ako užitočné vytvoriť niekoľko paralelných a konkurenčných skupín. Na strane výrobcov by ich mali tvoriť zástupcovia priemyslu, univerzít a výskumných inštitúcií. Na strane prevádzkovateľov by to mali byť zástupcovia miestnych úradov, okresov a podnikov verejných služieb.
To pomáha maximalizovať potenciál variantov riešení podľa trhových princípov a následne ich rozpracovať do ucelenej celkovej koncepcie. Toto zloženie zainteresovaných strán zároveň zaručuje, že sa ekonomické záujmy verejného sektora a obchodné záujmy súkromného sektora spoja tým, že sa vyvážia. Súčasne sú nájdené optimálne technologicky orientované riešenia a definované strategické ciele. Avšak do slávnostného položenia základného kameňa je ešte ďaleko.
Vízia ešte nie je plán výstavby
Akonáhle sú stanovené základné požiadavky na stavbu, je potrebné overiť ich uskutočniteľnosť. Potom nasleduje dlhodobé finančné plánovanie založené na analýzach rentability.
Analyzuje sa aj priemyselná realizácia a požiadavky na výskum a vývoj. Ten musí byť riadený tak, aby na jednej strane bola na základe predstavy o výrobku stanovená potreba výskumu a na druhej strane boli na základe výsledkov výskumu rozvíjané predstavy o výrobku. A konečne, stratégia realizácie musí prepojiť načasovanie a zdroje potrebné na realizáciu v súlade s finančným plánovaním a skutočnými požiadavkami na financovanie. Musí byť takisto vytvorená rezerva na nepredvídateľné udalosti.
Rýchlo sa zhoršujúca situácia nemeckej ekonomiky si vyžaduje presun priorít z klimatickej politiky na hospodársku politiku. Na druhej strane je potrebné vypracovať dlhodobý, strategický, technologicky a finančne uskutočniteľný plán udržateľnosti, ktorý bude výsledkom vyrovnania sa s chybami minulosti bez orientácie na finančné záujmy. Zvláštnu pozornosť treba venovať zvyšovaniu inovačnej kapacity nemeckého priemyslu.
Na konci tohto plánovacieho procesu je obvykle plán výstavby. Ten by sa nemal obmedzovať len na vybavenie kuchýň a kúpeľní, ale mal by zohľadňovať aj všetky pripojovacie potrubia. Až keď sú jasné povinnosti, môže sa začať stavať. Povinnosťou technického a obchodného manažéra – pri stavbe domu často v jednej osobe – je priebežne sledovať priebeh výstavby. On tiež zasiahne, ak stavba síce postupuje, ale mešká a predražuje sa.
Parlamentný vyšetrovací výbor pre energetickú transformáciu
Zdá sa, že technické nedostatky uvedené v prvej analýze sú spôsobené predovšetkým politickou vôľou presadiť energetickú transformáciu za každú cenu a bez akejkoľvek alternatívy. Súčasne sa zdá, že sa zabúda na blaho vlastnej krajiny. Vzhľadom na spôsobené škody sa javí ako vhodné zriadiť parlamentnú vyšetrovaciu komisiu za účasti Spolkového kontrolného úradu, ktorá by objasnila fakty, aby boli rozpoznané aj zastrešujúce systémové chyby. Tie zahŕňajú:
1. Vznik lobingu
Energetická transformácia, pôvodne zamýšľaná ako experiment a vybavená zvládnuteľnými zdrojmi, začala žiť vlastným životom. Chýbalo komplexné riadenie projektu a pravidelný monitoring. Zatiaľ čo postupovala maximalizácia štátnych dotácií, lobisti boli nakoniec politikmi a médiami akceptovaní ako relevantní odborníci. Ich práca významne prispela k tomu, že sa pozornosť zamerala na CO₂.
Nedostatočnú transparentnosť týchto procesov a ich vplyv na nemeckú politiku je potrebné urýchlene objasniť. Je tiež potrebné objasniť, ako zodpovedné ministerstvá vykonávali ustanovenia a ciele zákona o energetike (EnWG) a zákona o rozpočtových zásadách (HGrG) a či a akým spôsobom bolo do ich práce zasahované interne alebo externe.
2. Zameranie na veternú energiu
Masívna politická podpora veternej energie, ktorá nie je ekonomicky atraktívna, je nepochopiteľná. V prvej analýze boli opísané výhody a úspory nákladov pri inštalácii fotovoltaiky na uzavretých plochách.
Tu stojí za zmienku, že nemecká vláda pôsobí dojmom, že podporuje obe technológie rovnako. O tom, že Agentúra pre veternú a solárnu energiu pracuje už desať rokov jednostranne, svedčí aj vlastný popis združenia, ktoré vzniklo v roku 2013 z iniciatívy spolkovej vlády: „Po tom, čo sme sa pôvodne zamerali na veternú energiu na pevnine, sme v roku 2023 rozšírili naše témy o pozemné fotovoltaické systémy.“ Cieľom združenia však naďalej zostáva vyňatie prírodnej a ornej pôdy z jej prirodzeného využitia.
3. Sen o vodíku
Vývoj vodíkovej stratégie pre zabezpečenie dodávok bol od začiatku rozpoznateľný ako zlá investícia s jednoduchým výpočtom. To vyvoláva otázku komunikácie medzi politikou a priemyslom. Prečo tak dlho mlčali, až kým sami neboli požiadaní o investície do vodíkových projektov – a odmietli ich? S tým súvisí aj objasnenie súvisiaceho lobingu a jeho financovania.
4. Rozvoj skladovacích zariadení
Význam skladovania energie pre bezpečnosť dodávok je jasne formulovaný v zákone o energetike. Je potrebné objasniť, prečo tvorcovia politík nezaistili ich rozvoj súbežne s rozširovaním dodávok energie z obnoviteľných zdrojov. Súčasťou zodpovedajúcich skladovacích zariadení sú aj generátory elektriny na jej spätné dodávanie do siete.
Je potrebné určiť náklady na vzniknuté deficity nemeckej exportnej bilancie na trhu s elektrickou energiou, prinajmenšom za posledných päť rokov. Ak sa má pokračovať v odstavovaní elektrární na fosílne palivá, je potrebná aj prognóza na nasledujúcich päť rokov.
5. Úspora energie podľa zákona
Hlavnou výhodou obehového uhlíkového hospodárstva je vyhnutie sa vysokým nákladom na opatrenia na úsporu energie vynucované z dôvodov ochrany klímy, ktoré doteraz neboli takmer uznávané. Vzhľadom na význam týchto požiadaviek pre nemecké hospodárstvo je potrebné objasniť, aký lobing za prísne požiadavky uskutočňovali ktoré podniky, združenia, mimovládne organizácie a ďalší.
Ďalej treba objasniť, ako bola preverená uskutočniteľnosť ustanovení stavebného energetického zákona vzhľadom na dostupné výrobné a montážne kapacity a dostupnosť materiálov. Treba tiež preskúmať, aké sú vysoké náklady ustanovení zlučiteľné so zásadou „zohľadnenia požiadaviek makroekonomickej rovnováhy“, ako boli tieto požiadavky zohľadnené v legislatívnom procese a ako to bolo zdokumentované.
V neposlednom rade je potrebné objasniť, aké opatrenia prijalo Spolkové ministerstvo hospodárstva a ochrany klímy, ktoré je zodpovedné za právnu úpravu, na preskúmanie iných riešení, vedúcich k lepšej ekonomickej efektívnosti oproti súčasnej právnej úprave.
6. Trh s elektrinou
V rámci energetickej transformácie politici masívne zdražili cenu elektriny nasledujúcimi opatreniami: priorita výkupných cien, pevné výkupné ceny, 20-ročná záruka na tarify, regulácia ťažkostí a oslobodenie od dôsledkov pre sieť, zmeny referenčného modelu bez konkrétneho účelu a model trhu s elektrinou s poradím podľa zásluh.
Nie je jasné, prečo spolkové vlády predĺžili tieto opatrenia, ktoré sú pochopiteľné nanajvýš ako naštartovanie, na úkor nemeckého hospodárstva. To vyvoláva nasledujúce otázky: kto mal z týchto opatrení prospech a kto bude mať prospech z ich pokračovania? Ktoré skupiny ich v politike presadili a s akými argumentmi? Ako možno určiť a zdaniť prípadné nadmerné zisky?
7. Hospodárske a zahraničnopolitické dôsledky
Aby sa minimalizovali hospodárske škody spôsobené doterajšími chybnými investíciami, mali by byť všetky doterajšie zisky z opatrení na zníženie emisií CO₂ podrobené testovaniu kvôli masívnemu lobingu a zdanené daňou z nadmerných ziskov. Rovnako je potrebné preveriť doterajšie kroky dotknutých federálnych vlád na minimalizáciu nákladov. Okrem toho je potrebné preveriť, ako nemecké ministerstvá vykonávajú ustanovenia HGrG, najmä s ohľadom na ekonomickú efektívnosť a celkový hospodársky význam. Otázky, ktoré si treba položiť, sú nasledovné:
- Aké protikorupčné opatrenia boli v posledných rokoch zavedené v reakcii na zistenia nemeckého Spolkového kontrolného úradu?
- Aké dôvody bránia zrušeniu súčasných právomocí politikov vydávať pokyny nemeckým prokurátorom, ktoré sú v rozpore s právom EÚ?
- Ako možno zlepšiť zohľadňovanie technických a vedeckých faktov v nemeckej politike?
- Ako možno zlepšiť zaistenie kvality politickej práce?
- Ako zhoršila nemecká energetická transformácia vzťahy s európskymi partnermi a ako možno tieto vzťahy zlepšiť?
Tieto otázky môžu niektorých znepokojovať – odpovede na ne môžu znepokojovať iných. Ich zodpovedanie je nevyhnutné na zabezpečenie Nemecka ako priemyselnej lokality a na zachovanie potrebných pracovných miest.
Budúca dôveryhodnosť (energetickej) politiky a politických strán závisí od ich odhodlania priznať si chyby a predovšetkým ich napraviť. Chyby sa dajú odpustiť, zatajovanie a klamanie nie.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
