Nemecké ministerstvo vnútra chce pripraviť žiakov na vojnu – EÚ pripomína núdzové zásoby toaletného papiera
Nemecké ministerstvo vnútra požaduje vzhľadom na súčasnú bezpečnostnopolitickú situáciu väčšie začlenenie tém civilnej obrany do školskej výuky. Tieto snahy vychádzajú z nedávnej iniciatívy EÚ a požiadavky na prípravu na krízové situácie v každodennom živote.
Spolkové ministerstvo vnútra a vnútorných vecí (BMI) vyzvalo spolkové krajiny, aby venovali väčšiu pozornosť civilnej ochrane v školskom vzdelávaní. Vo vydaní denníka Handelsblatt z pondelka 7. apríla hovorca ministerstva uviedol, že by sa na to mal klásť väčší dôraz. Bolo to bezpodmienečne nutné „vzhľadom na nedávny vývoj bezpečnostnej politickej situácie“.
EÚ chce iniciatívou v oblasti civilnej ochrany zabrániť panike
Komisia EÚ nedávno predstavila iniciatívu, ktorá sa týka „prípravy na vojnové krízy“. V tejto súvislosti Brusel odporúča všetkým občanom, aby si vytvorili núdzové zásoby aspoň na 72 hodín. Podľa ministerstva to umožní „dobre zvládnuť dočasné krízové situácie“.
Komisárka EÚ pre krízové riadenie Hadja Lahbibová zdôvodnila túto stratégiu potrebou zabrániť panike. V tejto súvislosti pripomenula prvé týždne pandémie koronavírusu a s tým spojené hromadenie toaletného papiera.
Komisia tiež odporúča, aby ľudia vždy nosili so sebou „núdzovú tašku“ obsahujúcu predmety, ako sú doklady totožnosti, zápalky a baterka. V tejto súvislosti Brusel odporúča aj zavedenie „národného dňa pripravenosti“, ktorý by upozornil ľudí na možné krízové situácie. Takéto opatrenia sa už niekoľko rokov uplatňujú vo Fínsku.
Podľa BBK by „základné zásoby pre jednu osobu“ mali obsahovať 20 litrov nápojov, 3,5 kilogramu obilných výrobkov a 4 kilogramy zeleniny. K tomu by sa malo pridať 2,5 kilogramu ovocia a orechov, 2,6 kilogramu mlieka a mliečnych výrobkov, 1,5 kilogramu rýb, mäsa a vajec, ako aj cukor, med, džem a hotové jedlá.
Útočné scenáre zostávajú kontroverzné
Počas studenej vojny mali NATO a Varšavská zmluva vypracované konkrétne plány scenárov útoku a obrany v prípade konvenčnej a jadrovej vojny. Vďaka tomu bolo očakávanie útoku operačne realistické. Zároveň bolo politické riziko skutočného útoku nízke, pretože schopnosť vzájomného zničenia mala odstrašujúci účinok. O tom svedčia analýzy ex post, ako napríklad analýza Andreasa Bura a Martina Singeho v časopise Blätter z apríla 2009.
Už dnes sa objavujú pochybnosti, či je scenár ruského útoku na štáty EÚ, ktorý predkladajú európski politici, reálny. Doteraz – s výnimkou občianskej vojny v Sýrii, kde Kremeľ zasiahol na žiadosť vtedajšej vlády – boli všetky ozbrojené konflikty, do ktorých sa Rusko zapojilo, príčinne spojené s rozpadom Sovietskeho zväzu.
Z vojenského hľadiska má Rusko nad európskymi štátmi NATO prevahu v oblasti protivzdušnej a protiraketovej obrany a satelitov. Vyplýva to z nedávnej štúdie, ktorú si objednala organizácia Greenpeace. Vo všetkých ostatných typoch výzbroje má európske NATO mnohonásobne viac síl, ako by mohlo nasadiť Rusko.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
