Smrť Milóna z Krotónu poukazuje na nebezpečenstvo pýchy
Už ste niekedy videli niekoho, kto sa pokúšal predvádzať sa a potom za svoje činy okamžite znášal následky? V starovekom Grécku sa pýcha občas považovala za nebezpečnú. Mýty o Ikarovi letiacom príliš vysoko k slnku a Narcisovi hľadiac na svoj vlastný odraz slúžili ako varovné príbehy, ktoré odhaľovali nebezpečenstvo pýchy, arogancie a márnivosti.
Milón z Krotónu, dnes populárny v oblasti fitness, bol ďalším občanom starovekého Grécka, ktorého životný príbeh môže slúžiť ako varovanie pred následkami pýchy.
Milón z Krotónu
Milón bol fenomenálny atlét zo 6. stor. p. Kr. a bol uctievaný pre svoju nadľudskú silu. Súťažil do svojich štyridsiatich rokov a získal najmenej päť olympijských titulov za sebou, sedem titulov na Pýthijských hrách, desať titulov na Istmijských hrách a deväť titulov na Nemejských hrách. Tieto úspechy sú neuveriteľné aj na dnešné pomery.
Svoju silu používal aj na pomoc svojim priateľom. Keď susedné mesto zaútočilo na Krotón, Milón viedol svojich spoluobčanov k víťazstvu oblečený ako Herakles. V daľšom príklade Milón zachránil Pytagora a jeho stúpencov pred padajúcou strechou tak, že použil svoju silu na podopretie stredového stĺpa, kým sa všetci dostali do bezpečia.
V týchto prípadoch Milón využil svoju silu na to, aby mala pozitívne účinky pre jeho okolie. Ochrana priateľov a zažehnanie nebezpečenstva mali určite pozitívny vplyv pre jeho komunitu. Dokonca aj hry, pokiaľ súťaženie zostalo úctivé a priateľské, mohli vytvoriť pocit harmónie nielen v rámci jeho vlastnej komunity, ale taktiež aj medzi komunitami.
Ako Milón získal svoju neuveriteľnú silu? Podľa legendy uvidel neďaleko svojho domu novorodené teľa a rozhodol sa ho zdvihnúť a odniesť. Robil to každý deň počas štyroch rokov. Po štyroch rokov však už nenosil teliatko, ale dospelého býka. Jeho sila sa prispôsobila pomalej, postupnej zmene hmotnosti zvieraťa.
Boli však situácie, keď Milón dovolil svojej pýche, aby určovala, ako využije svoju silu. Napríklad svoju silu predvádzal tak, že sa mu ostatní pokúšali vziať z ruky granátové jablko. Nikto mu nemohol vytrhnúť ovocie z ruky, ani vlastnou silou poškodiť ovocie.
Postavil sa na namastený železný kotúč a vyzval ostatných, aby ho z neho zhodili. Vyzýval ľudí, aby mu ohli prsty a všetci boli neúspešní. Dokonca si okolo hlavy priviazal šnúru a zadržaním dychom šnúru pretrhol svojimi vypuklými žilami na čele.
Tento typ pýchy sa mu nakoniec stal osudným. Jedného dňa, keď Milónovi pribúdali roky a sily mu začali ubúdať, uvidel osamelý peň stromu, ktorý bol čiastočne rozštiepený klinom. Milón chcel ukázať svoju silu tým, že by strom rukami úplne rozštiepil. Keď sa však o to pokúsil, klin mu vypadol. Nemal dosť sily, aby peň rozštiepil, namiesto toho mu peň privrel ruku. Uväzného pri pni ho nakoniec zožrali divé šelmy.
Bachelierova „Smrť Milóna z Krotónu”
Francúzsky maliar Jean Jacques Bachelier namaľoval vlastnú interpretáciu Milónovej smrti. Postava Milóna je v nej zobrazená ako ústredný bod. Jeho telo je vyobrazené diagonálne od ľavého horného rohu po pravý dolný roh kompozície a toto diagonálne zobrazenie dáva divákovi väčší pocit energie, než by to bolo pri horizontálnej alebo vertikálnej polohe.
Milón, ktorý má na sebe zrejme leopardiu kožu, sa zvíja v bolestiach, keď sa mu vpravo zasekne rukado kmeňa stromu a zdola naňho zaútočia dvaja vlci. Voľnú ruku zovrie v päsť a v agónii hodí hlavou dozadu, keď sa mu jeden z vlkov zahryzne do nohy. Prírodná scenéria rámuje výjav a malý chrobák v pravom dolnom rohu kompozície sleduje, ako sa scéna odohráva.
Príroda napravuje pyšnú deštrukciu
Akú múdrosť môžeme vyčítať z Milónovho príbehu a Bachelierovho obrazu?
Po prvé je potrebné si uvedomiť, že Milón získal svoju silu nasledovaním prirodzeného priebehu ľudského života. Uvažujme – teľa predstavuje samotnú prírodu. Každý deň zdvihol teľa a každý deň sa jeho sila prispôsobovala váhe teľaťa, až kým z teľaťa nevyrástol býk. Milón sa stal silným do tej miery, do akej pracoval v súlade s prirodzeným priebehom vecí.
Milón nevyvíjal veľké úsilie, aby získal svoju silu; časom sa to stalo prirodzené. Výsledok by bol iný, keby sa od začiatku pyšne snažil zdvihnúť býka, aby ukázal svoju silu. Bol by to istý spôsob, ako sa zraniť, pretože váha býka by bola príliš veľká na jeho počiatočnú úroveň sily. Svoju silu nezískal vďaka pýche, ale vďaka trpezlivej dôslednosti.
S pribúdajúcim vekom však jeho sila začala ubúdať. Takto to bolo dané prírodou, pretože maximálna sila s vekom klesá. Keby Milón konal v súlade s prirodzeným úbytkom svojich síl, uvedomil by si svoje nové obmedzenia a nechal by peň na pokoji. Namiesto toho nebol pripravený prijať obmedzenie svojich síl a jeho pýcha mu nedovolila prijať chod prírody.
Z príbehu a maľby je zrejmé, že Milón sa doslova pokúša roztrhnúť kmeň stromu, aby ukázal svoju silu v staršom veku. Samotný akt – roztrhnutie prírodného živlu – reprezentuje jeho odpor voči nasledovaniu priebehu ľudského života.
Autor článku Eric Bess uvádza: „Podľa mňa negatívny dôsledok roztrhnutia kmeňa stromu nenaznačuje, že je nesprávne meniť prírodu pre blaho ľudského života. Využívanie prírody na stavbu domov, výrobu odevov, jedla, atď., je nasledovanie prirodzeného priebehu ľudského života. Všetko sa však dá doviesť do extrému. Keď nás pýcha nabáda ísť proti chodu prírody – ako v Milónovom prípade – prirodzený priebeh života je spôsob, ako tento extrém vyvážiť.”
Kým sa Milón snažil premôcť prírodu svojou silou, Bachelier vykreslil pravý opak: Príroda premáha Milóna. Je zobrazený ako slabý, peň stromu ho drží ako rukojemníka, slnko mu páli do tváre, vlci sa mu zarezávajú do tela a hmyz sa na to všetko pozerá. Príroda a život sú hojné a Milón nemá možnosť uniknúť ich všadeprítomnosti. Je pokorený svojím pyšným pokusom a jeho mnohé úspechy sú poškvrnené jeho trápnou smrťou.
Pre mňa je Milónov príbeh varovnou povesťou. Všetci máme schopnosť skúšať svoje hranice, ale musíme si byť istí, že naše úmysly sú čisté, a že nám naša pýcha nebráni nasledovať priebeh ľudského života a pomáhať druhým svojím úsilím. Táto snaha si však vyžaduje, aby sme úprimne skúmali, čo je to „prirodzenosť“ a akým „smerom“ sa uberá.
Videli ste niekedy umelecké dielo, ktoré sa vám zdalo krásne, ale netušili ste, čo vyjadruje? V našom seriáli „Ponor dovnútra: Čo dáva srdcu tradičné umenie” interpretujeme klasické výtvarné umenie spôsobom, ktorý môže byť pre nás dnes morálne poučný. Snažíme sa pristupovať ku každému umeleckému dielu tak, aby sme zistili, ako môžu historické diela inšpirovať našu vlastnú vrodenú dobrotu.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
