Návrat k tradičnej kráse a ženskosti nezatieni ani vojna. Tatiana z Ukrajiny inšpiruje výrobou kabeliek k nádeji (Rozhovor)
V spoločnosti sa často diskutuje o úlohe pohlaví, pričom tradičné vnímanie mužskej a ženskej identity prechádza výraznými zmenami, čo ovplyvňuje aj vzájomné vzťahy. Podľa Tatiany Brug, Ukrajinky vyrábajúcej elegantné dámske kabelky „Your Fairy bag“ (Tvoja rozprávková kabelka), je elegantná žena ako klasické umenie. Zanecháva krásny dojem a zároveň lieči.
V našom rozhovore pre Epoch Times Slovensko nám Tatiana porozprávala o ručnej výrobe vintage kabeliek, dotkli sme sa témy tradičného ženstva, vlastností, ktoré u seba ako žena rozvíja a prečo je dôstojný vzhľad dôležitý. Vyjadrila sa aj k rusko-ukrajinskej vojne, odovzdala nám krásne a inšpiratívne myšlienky o tom, ako byť ženou. Tatiana verí, že ako Božie stvorenia sa máme usilovať o svetlo, nie tmu.
Čo vás viedlo k tomu, aby ste začali vyrábať elegantné kabelky pre ženy?
Začalo to celkom spontánne v septembri 2022. Mám rada vintage veci a viem, že medzi niektorými ukrajinskými ženami sú veľmi žiadané vintage kabelky s fermoire (kovovým zapínaním), najmä s ručnou výšivkou. Raz som si takúto kabelku kúpila a po mne sa okolo nej strhol hotový rozruch – predávajúceho požiadali o jej ďalší predaj a ponúkli mu dvojnásobnú cenu.
Vtedy som si pomyslela, že nemôže byť až také ťažké vyrobiť si podobnú kabelku. Nápad ma tak nadchol, že som sa na Instagrame prihlásila k ukrajinskej remeselníčke, ktorá vedie kurzy výroby takýchto kabeliek. Zakúpila som si aj video z workshopu, ako na to. Základné zručnosti v šití mám ešte z detstva, od svojej mamy. Zrazu som sa cítila veľmi sebavedomo, že by som takéto tašky mohla vyrobiť sama. Mimochodom, možno to budete považovať za paradox, ale po začatí vojny na Ukrajine tu veľa ľudí začalo podnikať a vyrábať rôzne veci ručne. Tak som to skúsila aj ja.
Aký materiál väčšinou používate?
Najviac sa mi páčia tapisérie, ale rada pracujem aj s velúrom. Vnútro mojich kabeliek je zvyčajne z bavlny. Používam nové aj vintage látky. Na sociálnych sieťach som prihlásená do mnohých vintage obchodov. Rada zháňam malé kúsky vintage tkanín. Niektoré sú staršie ako ja, ale veľmi kvalitné – americké či anglické bavlny. Kabelky vyrobené z takýchto látok sú veľmi výnimočné – nikto iný nebude mať podobnú. Je to, akoby mali dušu, ktorá už niečo zažila.
Ručne vyrobené kabelky (foto: Tatiana Brug)
Svoju tvorbu obohacujete o rôzne elegantné kovové prvky. Aký je to štýl a prečo ste si vybrali práve tento?
Čo sa týka štýlu, nerozmýšľala som nad tým. Robím len tašky s fermoire. Niekedy ma ľudia požiadajú, aby som im vyrobila aj obyčajnú tašku, a síce na to mám všetko potrebné, jediné, čo mi chýba, je chuť. Kabelky s kovovým zapínaním sú ako niečo čarovné z rozprávky, niečo zo starej dobrej minulosti, kedy ženy vedeli byť ženské a krásne, a muži si ich vedeli vážiť, oceniť aj chrániť. Myslím, že toto sú moje asociácie.
Ženy vždy potrebujú niečo trochu rozprávkové, niečo inšpiratívne. Najmä v takých ťažkých časoch, ako sú teraz na Ukrajine. A inšpirovaná žena bude vždy schopná inšpirovať aj muža, takže nakoniec budeme mať o niečo šťastnejšiu spoločnosť. Nie nadarmo som svoj obchod nazvala “Tvoja rozprávková taška” (Your Fairy bag).
Aká skupina žien vás najčastejšie oslovuje? Kto dáva prednosť elegantným doplnkom viac, mladšia alebo staršia generácia žien?
Väčšinou sú to ženy vo veku nad 30 rokov, niekedy ma však oslovia aj staršie ženy do 70 rokov. Myslím, že je to hlavne z toho dôvodu, že čím je človek starší, tým viac sa formuje jeho vkus a túži po niečom jedinečnom a lepšie vie oceniť ručnú prácu. Na verejných miestach bývam často svedkom aj zvedavých pohľadov tínedžeriek, ktoré sú mojimi kabelkami očarené. Podľa môjho názoru je prirodzené, že ľudí priťahuje niečo krásne a tradičné, aj keď nevedome.
Aký odkaz sa snažíte sprostredkovať ženám prezentovaním tradičnej ženskej elegancie?
Slovo odkaz znie pre mňa príliš hlasno. Prostredníctvom svojej práce prirodzene zdieľam s ľuďmi svoje hodnoty a energiu. V skutočnosti to robí každý z nás. A snažím sa to robiť zodpovedne – robiť svoju prácu dobre a kvalitne. Dokonca pritom sledujem svoje myšlienky. Niekedy to nie je ľahké. Niekedy sa pristihnem pri negatívnych myšlienkach. Možno ma niekto urazil alebo niečo podobné. V takom prípade odložím pracovný proces a sústredím sa na nápravu seba a svojich myšlienok – odstránim negativitu a všetkým ľuďom zanechám len láskavosť. Verím totiž, že to, čo ľudia vytvárajú rukami, nesie ich energiu. Chcem, aby moji zákazníci dostávali s mojimi výrobkami iba pozitívnu a spravodlivú energiu.
Aj kabelky sú doplnkom, dotvárajú ženský imidž. A myslím si, že to, ako vyzeráme, je vyjadrením úcty k sebe a k svetu okolo nás; môže to tiež inšpirovať ďalších ľudí. Dovoľte mi uviesť príklad. Keď sa začala vojna, v prvých týždňoch boli ľudia v šoku. Keď sa vaše telo trasie od výbuchov, nestaráte sa o svoj vzhľad… Ale keď som vyšla z domu, stále som si uvedomovala, že vzhľad je dôležitý a môže inšpirovať ostatných, a doslova som sa prinútila nalíčiť sa. Takisto som sa snažila nosiť len svetlé oblečenie – okolo bolo dosť depresívnych a tmavých farieb, chcela som do všetkého vniesť trochu svetla. A asi v druhom týždni vojny som v obchode s výrobkami (jedinom, ktorý v tom čase v našej oblasti ešte fungoval) videla dievča, ktoré bolo celé nalíčené! Bola veľmi krásna a práve to ma veľmi inšpirovalo! Nie je to o pripútanosti k vzhľadu – je to o statočnosti! Pozriete sa na človeka a uvedomíte si, že ak niekto dokáže prekonať ťažké myšlienky a pokračovať v bežných každodenných činnostiach, potom to dokážem aj ja!
V spoločnosti je výrazne zamenená úloha žien a mužov. Myslíte si, že by návrat k tradičnej ženskosti mohol pozitívne ovplyvniť smerovanie spoločnosti a medziľudské vzťahy?
Som o tom presvedčená a hovorím z vlastnej skúsenosti. Ako tínedžerka som nenosila sukne a snažila som sa rozvíjať silu svojej osobnosti. Neustále som sa s niekým hádala, aby mi nikto nemohol ublížiť. Ak nie s niekým, tak sama so sebou, so svojou prirodzenou láskavosťou. Snažila som sa byť rovnocenná mužom, aby ma neurážali.
Potom, keď som sa postupne dozvedala viac o zákonoch vesmíru, som si uvedomila, že muž a žena sú od prírody naozaj odlišné bytosti. A vôbec to neznamená, že jeden z nich je horší. Podľa východných učení má muž jangovú povahu.
Je priamy, pravdivý, pevný, ušľachtilý a zodpovedný za ženu. A žena je jin: mäkká, poddajná, starostlivá a láskavá. Výsledkom súhry týchto vlastností je harmónia, ktorá môže ľuďom priniesť skutočné rodinné šťastie. Muž sa o ženu stará, chráni ju a váži si ju. Žena si tiež váži muža, vie uhladiť ostré hrany, je jemná – muž sa o takúto ženu chce naozaj starať.
Takto nás stvoril Boh. To je zákon interakcie. Presne takto sme s manželom budovali náš vzťah dlhé roky a naozaj to funguje. Musíte však začať od seba. To je kľúč. Pre muža je ťažké ukázať svoje mužské vlastnosti, keď sa žena sama správa ako muž a háda sa s ním. Mám pocit, že som sa konečne stala silnou osobnosťou. Ale moja sila spočíva v mojej „slabosti“ a láskavosti. Vďaka tomu mám pocit, že som schopná robiť veľa vecí dobre.
Čomu sa okrem výroby kabeliek ešte venujete?
Vo všeobecnosti sa venujem mnohým ďalším veciam. Okrem výroby tašiek mám ešte hlavnú prácu, ktorá súvisí so žurnalistikou. Venujem sa aj tradičnému indickému tancu a flamencu. Rada hrám na gitare, spievam. Viac ako polovicu svojho života, 24 rokov, praktizujem Falun Dafa. Je to starobylý čínsky systém zdokonaľovania duše a tela, založený na princípoch pravdivosti, súcitu a znášanlivosti. Vďaka mojej duchovnej ceste som teraz tým, kým som.
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu k tomu, ako byť skutočnou ženou vo všetkých oblastiach života?
Kultivácia podľa Falun Dafa vracia človeka k jeho pravej prirodzenosti. Postupne sa zbavíte všetkých zlých vecí, ktoré v skutočnosti nemajú nič spoločné s vaším pravým ja. Žena sa stáva ženskejšou, muž mužskejším. Zároveň ste však duchovne sebestační, pretože neustále pracujete len na sebe a nesnažíte sa opravovať iných. V skutočnosti mám ďaleko od ideálu a som stále na ceste. Ale to, čo som za tie roky dosiahla, mi už slúži ako pevný morálny základ. Čoraz viac si užívam svoju ženskosť.
Čo pre vás znamená byť ženou a aké vlastnosti sa u seba snažíte rozvíjať?
Byť ženou pre mňa znamená naplniť svoj cieľ na tomto svete. V tomto živote mi Boh dal ženské telo, čo znamená, že sú dôvody na to, že som ženou a musím robiť veľa vecí tak, ako to dokáže len žena. To mi dáva akési základné uspokojenie, pocit, že žijem život správne a s maximálnym úžitkom pre svoje okolie a prostredie, za ktoré som zodpovedná.
Učím sa byť jemná. Nie je to pre mňa ľahké, pretože som vyrastala v 90. rokoch, keď sa v postsovietskom prostredí mnohí učili „prežiť“. Tiež som zvyknutá veľa sa stretávať s mužmi – mám veľa mužských priateľov. To všetko zanecháva odtlačok na správaní. Potom som mnohé veci prehodnotila. Zároveň si úprimne vážim všetkých svojich priateľov a je pre mňa dôležité, aby som ich nestratila. Ale zmeny vo mne vôbec neovplyvnili naše priateľstvo – naopak, vzťah sa stal zdravším a primeranejším.
Ako potvrdzujete ženskosť svojím oblečením? Aké kúsky si najčastejšie obliekate?
Vo všeobecnosti mám veľa oblečenia. Možno viac, ako by som mala mať. Ale pre mňa je oblečenie ako farby pre umelca. Takmer nikdy sa neobliekam do základných vecí. Potrebujem, aby boli žiarivé a krásne. V skutočnosti nad tým veľa nerozmýšľam, všetko sa deje prirodzene. Takmer nikdy nenosím čiernu farbu. Takisto nesledujem stylistov. Vždy som mala vlastné chápanie štýlu a som si ním istá. Teda až na to, že niekedy počúvam aj rady svojho manžela. Milujem vintage oblečenie z prírodných látok – značky ako Laura Ashley a Gunne Sax. Ženské šaty s volánmi, kvetinovými potlačami a plnými sukňami (vyrastala som na filme Odviate vetrom).
Niekedy sa podľa nálady môžem obliecť aj ako cigánka, ale bude to štýlová cigánka. Približne 95 % času nosím šaty alebo sukne, najmä v lete. Zároveň som tak trochu chuligánka – historický ženský outfit môžem doplniť teniskami Converse alebo motorkárskou bundou. Vďaka tomu imidž nepôsobí archaicky. Môžem nosiť aj džínsy a nohavice. V takom prípade sa snažím, aby bol vzhľad elegantný, nie športový – dopĺňam ho blúzkami a topánkami so špicatou špičkou. Športové oblečenie nosím výlučne na šport.
Aký dojem si myslíte, že v ľuďoch zanecháva pohľad na krásne upravenú a elegantnú ženu?
Myslím, že je to ako klasické umenie. Aký prináša ľuďom dojem? Je vedecky dokázané, že dokáže liečiť. Keď sa pozerám na renesančné obrazy, niekedy ma obklopí pocit akéhosi bezhraničného šťastia, dojme ma až k slzám. Všetci sme Božie stvorenia a verím, že by sme mali žiť a vyzerať jasne a dôstojne, usilovať sa o svetlo, nie o tmu. Myslím si, že toto je jednoducho poriadok, alebo ak chcete – zákon, ktorý bol zanechaný ľudstvu, aby mohlo dlho existovať a nedegradovalo.
Za posledných 100 rokov bol tento poriadok porušený ľavicovými myšlienkami na celom svete a prevrátený naruby. Stále však existujú ľudia, ktorí mu rozumejú. Našťastie je na Ukrajine veľa žien, ktoré o seba dbajú, snažia sa vyzerať presne ako ženy. Aj muži sa tu často správajú ako muži. Je tu zvykom, že muži v mestskej hromadnej doprave prenechávajú miesto žene… To všetko inšpiruje ľudí, aby sa stali lepšími.
V krajine, v ktorej bývate, dlhodobo zúri rusko-ukrajinská vojna. Akým spôsobom ovplyvňuje váš život to, čo sa u vás deje?
Vojna je nepochybne strašný fenomén. Nechcem o nej veľa hovoriť – vidíte ju každý deň v správach. Opäť budem hovoriť o svetle, pretože ak majú ľudia vieru a láskavosť, je to vidieť lepšie aj v temných časoch. Myslím si, že Ukrajinci sa stali silnejšími. Počas toho 2,5 roka som videla toľko príkladov vzájomnej pomoci a podpory. Keď ľudia obetujú svoje záujmy a dokonca aj životy, aby pomohli iným. A viete, nie je to pre každého ľahké. Keď sa človek takto rozhodne, je to pre morálny a duchovný rast. Myslím si, že sme vyrástli všetci. Takže som si istá, že skôr či neskôr tu bude všetko v poriadku, o ľudí s takýmto srdcom bude postarané zhora.
Naučili sme sa prispôsobiť, aby sme mohli zo všetkých síl pokračovať v normálnom živote v súčasných podmienkach. A nestrácať odvahu, to je podľa mňa najdôležitejšie. To neprichádza prirodzene. Je to aj o úsilí, duchovnom raste. Naučili sme sa žiť a pracovať bez elektriny. Zvonku to asi naozaj vyzerá nepredstaviteľne, ale toto je naša realita – Ukrajina naďalej žije. Podniky a všetky odvetvia služieb fungujú. Niektoré dokonca lepšie ako pred vojnou. Ľudia si stavajú domy, majú deti…
Čo vám napadne, keď myslíte na budúcnosť, pokrok a inovácie?
Pracujem na starom mechanickom ručnom šijacom stroji (nie elektrickom) a teraz dokážem oceniť všetky jeho výhody, keď na dlhší čas vypadne elektrina. Vo všeobecnosti platí, že čím sú veci v ťažkých životných podmienkach jednoduchšie, tým stabilnejšie fungujú aj naďalej. Vždy som sa snažila o jednoduchosť. Ak si vyberiem auto, tak manuálne, to ma upokojuje. Nemám rada umelú inteligenciu. Situácia vo svete je v priebehu rokov čoraz nestabilnejšia. Nikdy neviete, čo prinesie zajtrajšok. Tiež som si nikdy nemyslela, že raz spoznám, čo je to vojna…
Preto si myslím, že budúcnosť patrí jednoduchým základným veciam, tradičným veciam. Viete, keď na niekoľko hodín vypadne elektrina a aj mobilný internet, vidím, ako ľudia začnú medzi sebou komunikovať. Cez okná susedných domov vidíte rodiny a priateľov, ktorí sa stretávajú pri stole. Deti na dvore sa aktívne hrajú a nepozerajú na svoje smartfóny. Niečo na tom je.
Čo by ste odkázali mladej generácii dievčat a žien pri hľadaní seba a svojej úlohy v rodine a spoločnosti?
Zdokonaľujte sa ako žena a objavíte nádherný a hrejivý svet, ktorý vám aj vašim blízkym prinesie šťastie a zmysel života.
Ďakujeme za rozhovor!
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK