NATO tvrdí, že Čína je „rozhodujúcim podporovateľom“ ruskej vojny proti Ukrajine
Dodávky z Číny umožnili Rusku „vyrobiť rakety, bomby a lietadlá,“ skonštatoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Spojenci v stredu (10. 7.) v spoločnom vyhlásení ostro kritizovali Čínu a označili komunistický režim za „rozhodujúceho podporovateľa“ ruskej vojny proti Ukrajine.
„Myslím si, že odkaz vyslaný z NATO, z tohto samitu, je veľmi silný a veľmi jasný a jasne definujeme zodpovednosť Číny, pokiaľ ide o umožnenie vojnovej agresie Ruska proti Ukrajine,“ povedal Stoltenberg.
V spoločnom komuniké, ktoré podpísalo 32 členských štátov NATO, sa jasne uvádza, že Čína sa teraz stala stredobodom pozornosti transatlantickej aliancie, ktorá vznikla na základe snahy odporovať šíreniu komunistickej ideológie Sovietskeho zväzu.
„ČĽR sa stala rozhodujúcim podporovateľom vojny Ruska proti Ukrajine prostredníctvom takzvaného partnerstva bez hraníc a rozsiahlej podpory ruskej obrannej priemyselnej základne. Tým sa zvyšuje hrozba, ktorú Rusko predstavuje pre svojich susedov a pre euroatlantickú bezpečnosť,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení podpísanom po samite vo Washingtone, pričom sa odkazuje na oficiálny názov Číny – Čínska ľudová republika (ČĽR).
Líder Čínskej komunistickej strany (ČKS) Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin povýšili svoje vzťahy na partnerstvo “bez obmedzení” vo februári 2021, len niekoľko týždňov pred inváziou Ruska na Ukrajinu. V roku 2023 dosiahol bilaterálny obchod medzi oboma krajinami podľa oficiálnych údajov čínskych colných úradov nový rekord – 240,1 miliardy dolárov, čo je o 25 % viac ako rok predtým.
„Vyzývame ČĽR ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN s osobitnou zodpovednosťou za dodržiavanie cieľov a zásad Charty OSN, aby zastavila všetku materiálnu a politickú podporu vojnového úsilia Ruska,“ uvádza sa vo vyhlásení NATO.
„To zahŕňa transfer materiálov dvojakého použitia, ako sú komponenty zbraní, vybavenie a suroviny, ktoré slúžia ako vstupy pre ruský sektor obrany.“
Deklarácia obsahuje skrytú vyhrážku voči ČKS. Uvádza, že komunistickí predstavitelia v Pekingu „nemôžu umožniť vypuknutie najväčšej vojny v Európe v nedávnej histórii bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo ich záujmy a povesť“.
Hovorca čínskej diplomatickej misie pri Európskej únii vydal vyhlásenie, v ktorom deklaráciu NATO odmietol ako „plnú mentality studenej vojny“ a skonštatoval, že obavy NATO z Číny „sú provokáciou so zjavnými lžami a ohováraním“.
Vo vyhlásení spojencov boli uvedené aj obavy z budovania jadrového arzenálu ČKS, jej správania sa vo vesmíre a škodlivých kybernetických aktivít. „Sme svedkami trvalých škodlivých kybernetických a hybridných aktivít vrátane dezinformácií, ktoré pochádzajú z ČĽR. Vyzývame ČĽR, aby dodržiavala svoj záväzok konať zodpovedne v kybernetickom priestore.“
Prvýkrát jasný postoj NATO
Generálny tajomník Stoltenberg na tlačovej konferencii po stredajšom samite uviedol, že je to po prvýkrát, čo všetky členské štáty NATO takto jasne vyjadrili svoj postoj k Číne v dohodnutom dokumente. „Čína poskytuje zariadenia s dvojakým použitím, mikroelektroniku a mnoho ďalších nástrojov, ktoré umožňujú Rusku vyrábať rakety, bomby, lietadlá, zbrane, ktoré [Rusko] používa na útok na Ukrajinu, a skutočnosť, že je to teraz jasne vyjadrené, odsúhlasené všetkými spojencami NATO, je dôležitým odkazom Číne,“ povedal.
V júni Bidenova administratíva oznámila nové sankcie voči viac ako 300 osobám a firmám so sídlom vo viacerých krajinách vrátane Číny, Spojených arabských emirátov a Turecka, pričom ich obvinila z napomáhania ruskej vojne.
Jedným zo sankcionovaných čínskych subjektov je čínska štátna spoločnosť Poly Technologies Incorporated (PTI). Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí PTI „od februára 2022 dodala početným subjektom ruského obranného sektora zariadenia dvojakého použitia a zariadenia súvisiace s obranným sektorom“.
Na verejnom fóre NATO v stredu Stoltenberg vyhlásil, že ak bude Čína naďalej podporovať Rusko, ČKS nebude môcť mať „normálne vzťahy so spojencami NATO“.
Generálny tajomník tiež hovoril o potrebe úzkej spolupráce s indicko-tichomorskými partnermi – Austráliou, Japonskom, Novým Zélandom a Južnou Kóreou, ktorí sú znepokojení agresívnymi postojmi ČKS v ich zónach.
„Hrozby a výzvy, ktoré Čína predstavuje pre našu bezpečnosť, sú globálnou výzvou,“ poznamenal. „A vojna na Ukrajine je azda najzjavnejším príkladom, alebo ako niekoľkokrát povedal japonský premiér: To, čo sa dnes deje na Ukrajine, sa zajtra môže stať v Ázii.“
Na tohtoročnom samite NATO sa zúčastňujú japonský premiér Fumio Kišida, juhokórejský prezident Jun Suk Jeol, novozélandský premiér Christopher Luxon a austrálsky vicepremiér a minister obrany Richard Marles.
Pred samitom premiér Kišida pre agentúru Reuters vyhlásil, že „istoty euroatlantického a indo-pacifického priestoru sú neoddeliteľné“.
S výdatnou čínskou podporou
Štátny tajomník Antony Blinken dlhodobo kritizuje príspevok Číny do ruského obranného priemyslu. V apríli sa vyjadril, že Moskva by bez čínskej podpory „ťažko“ udržala svoj útok.
Na fóre NATO zosumarizoval čínsku podporu ruského vojenského úsilia v číslach.
„70 % obrábacích strojov, ktoré Rusko dováža, pochádza z Číny; 90 % mikroelektroniky, ktorú Rusko dováža, pochádza z Číny. A to mu umožnilo udržať agresiu voči Ukrajine,“ povedal Blinken.
Čínsky vývoz kovoobrábacích strojov dosiahol v roku 2023 hodnotu 943,5 milióna USD, čo je nárast oproti 361,8 milióna USD z roku 2022 a 165,1 milióna USD z roku 2021, uvádza nadácia Jamestown Foundation s odvolaním sa na oficiálne čínske colné údaje.
Luka Ignac, asistent riaditeľa Transatlantickej bezpečnostnej iniciatívy Atlantickej rady, považuje za dôležité, že NATO sa rozhodlo zdôrazniť „prehlbujúce sa strategické partnerstvo“ medzi Ruskom a Čínou. „To podčiarkuje jednotu Aliancie a uvedomenie si vyvíjajúceho sa geopolitického prostredia,“ uviedol.
„Po uvedomení si vzájomne sa posilňujúcich pokusov Ruska a ČĽR podkopať a pretvoriť medzinárodný poriadok založený na pravidlách, môže NATO položiť základ pre formulovanie stratégií na riešenie a boj proti tomuto rozvíjajúcemu sa prepojeniu.”
„Toto vyhlásenie signalizuje kolektívny záväzok medzi členskými štátmi nielen monitorovať, ale sa aj aktívne zapájať do identifikácie a realizácie opatrení na zmiernenie vplyvu tohto partnerstva.“
Pôvodný článok
