Názory NATO sa zameralo na Čínu (Komentár)
Na samite NATO vo Washingtone 10. júla sa členské štáty NATO jednohlasne zapojili do boja proti nezodpovednému správaniu komunistickej Číny po celom svete, keď označili Peking za podporovateľa a živiteľa Ruska.
Išlo o mimoriadny krok zo strany NATO, ktoré sa až do tohto dňa stavalo v otázkach týkajúcich sa Číny zdržanlivo. V bode 26 komuniké z 10. júla NATO jasne vyjadrilo svoj postoj k Čínskej ľudovej republike (ČĽR): „ČĽR sa stala rozhodujúcim podporovateľom ruskej vojny proti Ukrajine prostredníctvom tzv. partnerstva bez hraníc a rozsiahlej podpory ruskej obrannej priemyselnej základne. Tým sa zvyšuje hrozba, ktorú Rusko predstavuje pre svojich susedov a euroatlantickú bezpečnosť.“
NATO vytýčilo červenú líniu a v súčasnej dobe niet mnoho pochýb o tom, že blok považuje ČĽR za pôvodcu svetového napätia a konfliktu.
Čína ako dôvod, prečo Rusko sa stále drží na nohách
NATO ďalej v komuniké uviedlo: „Vyzývame ČĽR ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN s osobitnou zodpovednosťou za dodržiavanie cieľov a zásad Charty OSN, aby ukončila všetku materiálnu a politickú podporu ruského vojnového úsilia. To zahŕňa transfer materiálov dvojakého použitia, ako sú komponenty zbraní, vybavenie a suroviny, ktoré slúžia ako vstupy do ruského obranného sektora. ČĽR nemôže umožôvať najväčšiu vojnu v Európe v nedávnej histórii bez toho, aby to malo negatívny dopad na jej záujmy a povesť.“
Čínsky minister zahraničných vecí Wang I sa v reakcii na to ohradil a označil vyhlásenia NATO za „nepodložené obvinenia“. Varoval pritom pred vytváraním napätia s Pekingom.
Skutočnosť je taká, že Čína je najväčším výrobcom 152 mm a 122 mm delostreleckej munície, munície pre guľomety 7,62 x 39 mm, bezpilotných lietadiel, náhradných dielov pre všetky ruské lietadlá, rakiet a ďalšieho životne dôležitého vojenského materiálu, ktorý Rusko potrebuje na pokračovanie svojho vojnového úsilia na Ukrajine. Nikto iný nevyrába bežné vybavenie, muníciu a zásoby, ktoré Rusko potrebuje.
Podľa riaditeľky americkej národnej spravodajskej služby Avril Hainesovej je pomoc, ktorú Čína poskytla Rusku, obrovská.
Irán a Severná Kórea sú súčasťou tohto satelitu obrannej priemyselnej výroby a poskytujú veľkú podporu, vrátane možnosti Číny predstierať neúčasť. Napriek tomu sú strojárenské a výrobné zdroje a odborné znalosti v týchto čínskych „kolóniách“ poskytované čínskymi poradcami.
Čínske lode sa plavia cez územie USA, Peking posiela do Európy vojakov
Vyhlásenie NATO vychádza z obáv, že čínsky režim priamo zasahuje do záležitostí členských štátov NATO. Peking nestrácal veľa času na to, aby toto vnímanie ešte prehĺbil dvomi provokatívnymi akciami.
Takmer okamžite po zverejnení vyhlásenia NATO o Číne uskutočnili námorné sily Námorníctva Ľudovej oslobodzovacej armády (PLAN) „nevinný prejazd“ cez územie USA reťazcom Aleutských ostrovov. Štyri lode PLAN preplávali cez dva body reťazca a potom odplávali.
„Nevinný prejazd“ je definovaný v článku 19 Dohovoru OSN o morskom práve a je povolený s určitými obmedzeniami. PLAN sú ľstivé a prekračujú hranice bodu 2 písm. d) dohovoru, ktorý zakazuje tranzity na propagandistické účely.“
V rámci jednej z prvých projekcií čínskej vojenskej sily priamo do Európy a bezprostrednej zóny bojov na Ukrajine Čína v polovici júla vyslala do Bieloruska špeciálnu operačnú jednotku na podporu operácie s názvom „Assault Eagle 2024“ (Orlí útok orla 2024). Bielorusko sa stalo hlavnou základňou ruských síl, ktoré vedú vojnu na Ukrajine, a je najbližším bodom k Ruskom kontrolovanému suverénnemu územiu Kaliningrad pri Baltskom mori.
Vážnou obavou je, že Rusko by mohlo preraziť „najnebezpečnejšie miesto na Zemi“ – Suwalskú kapsu – a vytvoriť pozemný most cez poľské a litovské územie do Kaliningradu. To by mohlo vyvolať rozsiahly konflikt v celej Európe.
Čínska vojenská expedícia bola strategickým posolstvom. Môžu podporiť takýto ruský nápor v snahe zopakovať ruský útok na letisko Hostomel v prvých dňoch vojny na Ukrajine.
Štyri tichomorské štáty sa tesnejšie pripájajú k NATO
Jedným z výsledkov konferencie NATO bolo povýšenie štyroch krajín na partnerov NATO. Aliancia oznámila „posilnený politický dialóg a zapojenie“ Austrálie, Japonska, Južnej Kórei a Nového Zélandu. Nemusí to nevyhnutne znamenať, že tieto krajiny budú nasledovať rovnakú cestu ako Švédsko a Fínsko smerom k plnému členstvu v NATO, ale ich posilnené vzťahy s NATO predstavujú strategickú protiváhu čínskemu režimu. Tieto štyri krajiny vydali komuniké, v ktorom napomenuli Severnú Kóreu za jej závislosť od Číny v oblasti strojného vybavenia a továrenských zariadení, ale v skutočnosti išlo o krok proti Pekingu.
„Nový Zéland, Japonsko, Kórejská republika [Južná Kórea] a Austrália dôrazne odsudzujú nezákonnú vojenskú spoluprácu medzi Ruskou federáciou a KĽDR [Severnou Kóreou], ktorá podkopáva mier a stabilitu v indo-pacifickom a európskom regióne,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyjadril ďalší jasný postoj voči čínskemu režimu: „Musíme ešte užšie spolupracovať na zachovaní mieru a ochrane medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. … Naša bezpečnosť nie je regionálna. Je globálna.“
Odhodlanie NATO reagovať na celosvetovú škodlivú kampaň komunistickej Číny sa teraz jasne prejavilo.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory The Epoch Times.
Pôvodný článok
