Nastupujúca šéfka zahraničnej politiky EÚ signalizuje odvážny postoj k Číne
Čína musí znášať „vyššiu cenu“ za svoju podporu pri udržiavaní ruskej vojnovej mašinérie v chode, uviedla 12. novembra nastupujúca šéfka zahraničnej politiky Európskej únie. „Bez podpory Číny Rusku by Rusko nemohlo pokračovať vo svojej vojne s rovnakou silou,“ povedala Kaja Kallasová zákonodarcom počas svojho schvaľovacieho vypočutia v Bruseli. „Čína musí za to tiež pocítiť vyššiu cenu.“
Kallasová, bývalá estónska premiérka, bola v júli vymenovaná za vysokú predstaviteľku únie pre zahraničné veci a podpredsedníčku Európskej komisie po Španielovi Josepovi Borrellovi, čím sa stala najvyšším diplomatickým hlasom EÚ.
Hoci poslanci Európskeho parlamentu (EP) majú právomoc odmietnuť kandidáta na post európskeho komisára, všeobecne sa očakávalo, že Kallasová prejde schvaľovacím procesom.
Počas trojhodinového zasadnutia sa venovala širokému spektru tém, pričom riešila otázky súvisiace s viacerými horúcimi miestami globálnych konfliktov – od prebiehajúcich vojen na Ukrajine až po prístup EÚ k nastupujúcej Trumpovej administratíve spolu so stratégiami na boj proti rastúcemu vplyvu Číny v Afrike.
Kallasová identifikovala „dva naliehavé problémy“ pri spolupráci s agresívnejšou Čínou: štrukturálnu nerovnováhu medzi Bruselom a Pekingom, ktorá podporuje nekalú konkurenciu, a čínsku podporu Ruska počas konfliktu na Ukrajine.
EÚ označila Čínu za „partnera pre spoluprácu, ekonomického konkurenta a systémového súpera“, pričom táto stratégia bola prvýkrát predstavená v roku 2019. S rastúcim napätím v bilaterálnych vzťahoch analytici opakovane vyzývali EÚ, aby zostrila svoj politický postoj voči čínskemu komunistickému režimu, najmä po tom, ako západní predstavitelia zistili, že Čína posilňuje vojnovú mašinériu Moskvy.
Kallasová na vypočutí zdôraznila súperiacu povahu vzťahov medzi EÚ a Čínou, ale vynechala zmienku o aspekte partnerstva. „Čína sa za posledných niekoľko rokov zmenila. Teraz je viac konkurentom a systémovým súperom: naša závislosť od Číny v kľúčových sektoroch je našou zraniteľnosťou,“ povedala. „Musíme znížiť riziko.“
Potvrdila tiež svoj názor, že Čína je jednou zo štyroch škodlivých síl, ktoré sa snažia využiť spoločenskú otvorenosť EÚ, čo rozviedla v 21-stranovej odpovedi na otázky zákonodarcov pred vypočutím. „Vidím, že aktéri ako Rusko, Čína, Severná Kórea [a] Irán sa snažia zmeniť medzinárodný poriadok založený na pravidlách,“ povedala poslancom EP.
„Vidím Čínu a Rusko, ako… využívajú otvorenosť našich spoločností proti nám. Musíme si uvedomiť, aká je to hrozba, a podľa toho reagovať, spolu s našimi najbližšími spojencami a partnermi a bez toho, aby sme stratili čo i len centimeter z toho, kým sme.“
Na otázku o reakcii EÚ na spoluprácu s týmito autoritárskymi štátmi Kallasová uviedla: „Musíme si jasne uvedomiť, že to má svoje dôsledky.“ „Napríklad, podpora Číny Rusku, mali by sme Číne naznačiť, že za to zaplatí viac,“ povedala bez toho, aby to špecifikovala.
Od úplnej invázie Ruska na Ukrajinu sa Kallasová stala jednou z najsilnejších kritičiek Kremľa v EÚ. Začiatkom tohto roka ju ruské ministerstvo vnútra zaradilo na svoj zoznam „hľadaných“ osôb kvôli bližšie nešpecifikovaným obvineniam z trestnej činnosti.
Predtým, ako ju lídri EÚ v júli vymenovali do funkcie najvyššej diplomatky, sa Kallasová zapísala do histórie ako prvá žena na čele vlády Estónska, malej pobaltskej krajiny, ktorá získala nezávislosť po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. V rokoch 2014 až 2018 pôsobila aj ako poslankyňa Európskeho parlamentu.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
