Na súd za neuposlúchnutie vlády? Rakúska ministerka má problémy kvôli hlasovaniu v EÚ
Rakúska ministerka životného prostredia Leonore Gewesslerová (Zelení) rozhnevala svojich koaličných partnerov vo vláde, keď včera 17. júna v Rade EÚ hlasovala proti postoju svojej vlády pri schvaľovaní nariadenia o obnove prírody.
Nariadenie bolo schválené tesnou väčšinou hlasov, kedy práve hlas Rakúska prevážil na stranu zástancov legislatívy. Rakúski konzervatívci (ÖVP), ktorí tvoria vládnu koalíciu so Zelenými, sa preto podľa portálu Euractiv v pondelok rozhodli podať na Gewesslerovú trestné oznámenie za zneužitie právomocí úradnej osoby za to, že konala v rozpore s postojom vlády.
Ministerka deň pred hlasovaním zvolala konferenciu, kde oznámila, že zdvihne ruku za. To primälo rakúskeho kancelára Karla Nehammera z ÖVP, aby napísal urgentný list premiérovi Belgicka, ktoré momentálne predsedá EÚ. Uvádza sa v ňom, že Gewesslerová nemá oprávnenie hlasovať za Rakúsko, pretože nemá mandát ani od spolkových krajín, ani od vládnej koalície, uviedol server Politico.
Politička tak napriek tomu urobila, čím údajne porušila zákon. Za to jej má hroziť trest až desať rokov a pokuta až 50 000 eur. Kancelár Nehammer hneď po hlasovaní podal sťažnosť na Európsky súdny dvor s cieľom anulovať výsledky hlasovania.
„Koaličný partner ukázal svoju pravú tvár,“ vyhlásil kancelár na adresu ministerky a Zelených a dodal: „Je pripravený uprednostniť ideológiu pred ústavou a zákonom.“
Krok Gewesslerovej vyvolal u našich susedov vnútropolitickú krízu. Politico však poznamenáva, že zo strany rakúskej političky išlo o skvelý marketingový ťah pred blížiacimi sa voľbami koncom septembra.
Prečo sú niektoré krajiny proti
Zatiaľ čo slovenský minister životného prostredia Tomáš Taraba legislatívu schválil, štáty ako Taliansko, Fínsko, Švédsko, Holandsko, Maďarsko a Poľsko boli proti.
Jej cieľom je do roku 2030 obnoviť najmenej 20 % suchozemských a vodných ekosystémov. V nariadení sa stanovujú konkrétne požiadavky pre rôzne typy ekosystémov vrátane poľnohospodárskej pôdy, lesov a mestských ekosystémov.
Členské štáty musia zaviesť opatrenia na posilnenie dvoch z týchto troch ukazovateľov: populácie motýľov na pastvinách, zásoby organického uhlíka v ornej pôde a podiel poľnohospodárskej pôdy s vysoko rozmanitými krajinnými prvkami. Okrem toho budú musieť zvýšiť populáciu lesných vtákov a bojovať proti nadmernej zástavbe, čo sú ďalšie dve kľúčové opatrenia nariadenia.
Do konca roku 2030 nesmie dôjsť k čistému úbytku mestských zelených plôch, bude potrebné vysadiť najmenej tri miliardy ďalších stromov a aspoň 25 000 kilometrov riek musí byť voľne tečúcich, t. j. členské štáty musia odstrániť umelé prekážky pre prepojenie povrchových vôd.
Dôvody, prečo sa jednotlivé štáty bránia ďalšej zelenej regulácii, sú rôzne. „Napríklad Švédsko sa domnieva, že EÚ sa snaží nadmerne regulovať, ako krajiny hospodária so svojimi lesmi, zatiaľ čo Fínsko sa obáva neprimeraných nákladov. Poľský premiér Donald Tusk je proti dokumentu, aby upokojil rozhnevaných farmárov, a Maďarsko tvrdí, že Brusel stanovuje „iracionálne ciele“ motivované „zelenou ideológiou“ – hoci predtým návrh zákona podporovalo,“ uvádza server Politico.
Pôvodný článok
