Na liečbu bolesti sa čoraz častejšie predpisujú antidepresíva, dôkazov o ich efektívnosti je však pomerne málo
Problém chronickej bolesti predstavuje závažnú krízu v oblasti verejného zdravia, pretože postihuje približne 50 miliónov Američanov, z ktorých 20 miliónov je práceneschopných z dôvodu vyčerpávajúcej bolesti. Miliónom z nich sa na zmiernenie bolesti predpisujú antidepresíva.
Nedávny komplexný prehľad štúdií však odhalil, že u mnohých predpisovaných antidepresív užívaných pri chronickej bolesti chýbajú dostatočné a spoľahlivé údaje na preukázanie ich účinnosti. Potenciálne riziká spojené s ich užívaním zostávajú nedostatočne objasnené.
Akým spôsobom zmierňujú antidepresíva bolesť
Antidepresíva sa zvyčajne predpisujú na liečbu depresie, ale používajú sa aj na zmiernenie bolesti, najmä pri chronických bolestivých stavoch. Hoci presný mechanizmus, ktorým antidepresíva utlmujú bolesť, nie je úplne známy, uvádzajú sa rôzne teórie.
„Aj keď existuje mnoho teórií o mechanizmoch účinku vrátane špecifickej aktivity a pôsobenia na ktoromkoľvek mieste medzi periférnym a centrálnym nervovým systémom, tieto lieky môžu byť účinné vďaka tomu, že obnovujú určitý stupeň normálnej funkcie nervového systému na východiskovú úroveň,“ povedal pre The Epoch Times Dr. Kevin Zacharoff, odborník na chronickú bolesť a užívanie návykových látok, klinický inštruktor a vedúci kurzu bolesti a závislostí na Renesančnej lekárskej škole (Univerzita v Stony Brook).
Jedným z možných vysvetlení je zvýšenie hladiny určitých neurotransmiterov v mieche, čo potenciálne znižuje prenos signálu bolesti.
Antidepresíva môžu tiež zvyšovať aktivitu neurotransmiterov, ako sú serotonín a noradrenalín zohrávajúce úlohu pri regulácii vnímania bolesti. Zvýšením hladiny týchto neurotransmiterov by antidepresíva mohli modifikovať signálne dráhy bolesti v nervovom systéme.
Dr. Zacharoff zdôraznil, že antidepresíva sa zvyčajne predpisujú ako doplnková liečba bolesti. „Ide o lieky, ktoré sa môžu použiť na zvýšenie účinku liekov proti bolesti, na liečbu sprievodných príznakov a na zabezpečenie analgézie pri iných typoch bolesti. V tomto kontexte by to vo všeobecnosti znamenalo, že slúžia ako doplnok k tradičnejším liekom, ako sú opioidné analgetiká, nesteroidné protizápalové lieky alebo paracetamol,“ dodal.
Zacharoff tiež poznamenal, že pacienti s chronickou bolesťou môžu mať rôzny stupeň sprievodnej úzkosti, depresie alebo iných duševných symptómov, pri ktorých by mohlo byť prospešné zaradenie antidepresív do plánu liečby.
Dr. Timothy B. Sullivan, prednosta Oddelenia psychiatrie a behaviorálnych vied v Northwell Health v Univerzitnej nemocnici Staten Island sa domnieva, že v niektorých prípadoch možno pri bolesti namiesto bežných opioidov alebo NSAID (nesteroidných protizápalových liekov) predpísať antidepresívum. „Vzhľadom na možnosť ich neúmyselného aj úmyselného zneužitia by sa opioidy mali používať obmedzene, najmä v prípadoch chronickej bolesti,“ hovorí.
Dodáva, že hoci sú NSAID účinné a nie sú spojené so závislosťou, môžu mať vedľajšie účinky, ako je podráždenie žalúdka a zvýšené riziko krvácania, čo môže viesť k obmedzeniu ich používania.
Účinnosť preukázal len jeden liek
V rámci dvojročného prehodnocovania predchádzajúcich štúdií, ktoré vykonala nezisková organizácia Cochrane Group, sa analyzovalo 176 štúdií zahŕňajúcich takmer 30 000 účastníkov. Títo boli liečení na tri základné typy chronickej bolesti: fibromyalgiu, bolesť nervov a muskuloskeletálnu bolesť. Prieskum zahŕňal širokú škálu 25 rôznych antidepresív.
Štúdia skúmala najčastejšie predpisované antidepresíva, ako napr:
- Citalopram, selektívny inhibítor spätného vychytávania serotonínu (SSRI), a amitriptylín, tricyklické antidepresívum. Oba lieky liečia neuropatickú bolesť, čo je chronická bolesť spôsobená poškodením nervov.
- Fluoxetín, ktorý sa používa na liečbu nociceptívnej bolesti. Tá vzniká v dôsledku poškodenia tkaniva spôsobeného fyzickými alebo chemickými príčinami, ako je chirurgický zákrok alebo chemické popáleniny.
- Paroxetín, ktorý sa bežne predpisuje ako doplnkový liek na liečbu bipolárnej poruchy, ale používa sa tiež na liečbu chronických bolestí hlavy, ako aj na liečbu príznakov, ako je brnenie, bolestivosť či necitlivosť rúk a nôh.
- Sertralín, ktorý sa zvyčajne predpisuje na zmiernenie príznakov obsedantno-kompulzívnej poruchy a ktorý sa v jednej z hodnotených štúdií ukázal ako účinný aj pri liečbe nekardiálnej bolesti na hrudi a chronickej panvovej bolesti.
- Duloxetín, ktorý sa predpisuje na liečbu ťažkej depresívnej poruchy a generalizovanej úzkostnej poruchy. Tento liek sa používa aj na liečbu fibromyalgie, diabetickej periférnej neuropatie a chronickej muskuloskeletálnej bolesti.
Dr. Sullivan poznamenáva, že dávkovanie antidepresív používaných pri liečbe bolesti je vo všeobecnosti nižšie ako dávkovanie antidepresív pri liečbe depresie, čo naznačuje, že vlastnosti týchto liekov zmierňujúce bolesť môžu byť nezávislé od ich antidepresívnych účinkov.
Napriek tomuto očakávaniu sa však v prehľadovej štúdii našlo len málo dôkazov na podporu tejto hypotézy.
„V našej prehľadovej štúdii sme nenašli žiadne spoľahlivé dôkazy o dlhodobej účinnosti akéhokoľvek antidepresíva, a ani v jednom bode žiadne spoľahlivé dôkazy o ich bezpečnosti pri liečbe chronickej bolesti,“ uviedla vo svojom prehlásení hlavná autorka štúdie Tamar Pincusová, profesorka psychológie zdravia na Univerzite v Southampton.
Jedno antidepresívum sa však ukázalo ako sľubné pri poskytovaní krátkodobej úľavy od bolesti. „Zistili sme, že Duloxetín priniesol sledovaným pacientom krátkodobú úľavu od bolesti, ale vzhľadom na medzery v existujúcich dôkazoch sa naďalej obávame jeho možných škodlivých účinkov pri dlhodobom užívaní,“ povedal profesor Pincus.
Duloxetín sa spája s potenciálne závažnými nežiaducimi účinkami vrátane špecifického typu glaukómu, rozmazaného videnia, poruchami myslenia a stratou vedomia.
V štúdii sa tiež zistilo, že Duloxetín bol trvalo najlepšie hodnoteným liekom, ktorý vykazoval rovnakú účinnosť pri liečbe fibromyalgie (mimokĺbový reumatizmus), muskuloskeletálnej bolesti a neuropatickej bolesti. Okrem toho vedci dospeli k záveru, že štandardné dávky duloxetínu sa zdajú byť rovnako účinné pri znižovaní bolesti ako jeho vyššie dávky.
„Jediný spoľahlivý dôkaz je v prospech Duloxetinu,“ uviedla Dr. Hollie Birkinshawová, spoluautorka štúdie a postdoktorandka na University of Southampton. „Pri liečbe je podstatné uplatniť prístup zameraný na jednotlivca, a keď sa pacienti spolu s lekármi dohodnú na vyskúšaní antidepresív, mali by začať s liekom, pre ktorý existujú spoľahlivé dôkazy,“ dodala.
Nedostatočná účinnosť alebo nedostatok dôkazov?
Podľa doktora Sullivana neboli dôkazy týkajúce sa účinnosti iných antidepresív, či už krátkodobých alebo dlhodobých, dostatočne presvedčivé na to, aby bolo možné vyvodiť definitívne závery.
Dr. Zacharoff vysvetlil, že cieľom Cochranovho prehľadu štúdií bolo posúdiť vedecké dôkazy podporujúce prínos antidepresívnej liečby pri zvládaní chronickej bolesti u dospelých. „Tento prehľad vo väčšine prípadov nepriniesol významné množstvo dôkazov v ich prospech,“ povedal.
Zdôraznil však, že tento nedostatok dôkazov nemusí nevyhnutne znamenať, že antidepresíva nemajú žiadny priaznivý účinok ako pomocné terapeutické prostriedky pri liečbe chronickej bolesti. Stále môžu byť užitočné pre „ľudí, ktorí trpia chronickou bolesťou, a zároveň úzkosťou alebo depresiou, čo môže predstavovať značný počet ľudí,“ poznamenal.
Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) majú dospelí s fibromyalgiou, čo je dlhodobá bolesť celého tela, viac ako trojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že budú trpieť ťažkou depresiou, ako tí, ktorí týmto ochorením netrpia.
Pre pacientov to podľa doktora Zacharoffa znamená, že plán liečby bolesti zohľadňujúci potreby pacienta a individuálny prístup by mal zohľadniť potenciálny prínos pridania antidepresív s prihliadnutím na špecifický stav každého pacienta vrátane sprievodných ochorení a iných rizikových faktorov.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
