Sme na chvoste EÚ: Od roku 2012 sa Slovákom zvýšil priemerný plat o 1 %, Rumunom o 181 %
Zárobok Slovákov sa nezvyšuje a Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšími mzdami v EÚ. Táto nelichotivá správa vyplýva z údajov zverejnených Európskym štatistickým úradom (Eurostat). Napriek rastu nominálnych platov reálna mzda stagnuje, pričom čistý ročný príjem dosahuje len 10 777 eur – najmenej spomedzi všetkých členských štátov EÚ. Hoci štatistiky ukazujú, že priemerné mzdy rastú, vplyvom vysokej inflácie a daňového zaťaženia sa ich reálna hodnota za dekádu nezvýšila. Slovensko sa tak dostalo z popredných priečok východoeurópskych krajín na úplný koniec rebríčka.
Slováci nezárabajú viac
Slováci výrazne zaostávajú za priemerom nominálnej mzdy Európskej únie (EÚ). Za posledných desať rokov si takmer vôbec neprilepšili. Zárobky sú na rovnakej úrovni ako pred 12 rokmi. Údaje o hrubých mzdách vrátane bonusov obyvateľov EÚ zverejnil Európsky štatistický úrad (Eurostat). Slovensko sa nachádza na 6. priečke od konca rebríčka s mesačným hrubým platom vo výške 1 583 €.
Nižšie priemerné hrubé mzdy ako Slováci majú naši susedia – Poliaci s 1 505 eurami a Maďari s 1 408 eurami. Hlbšie do peňaženky majú ešte Bulhari, Rumuni a Gréci. Pri porovnávaní platov berie Eurostat do úvahy plné úväzky a zahŕňa do nich aj odmeny a bonusy.
Naopak, najvyššie mzdy dostávajú zamestnanci v Luxembursku (6 755 €), Dánsku (5 634 €) a Írsku (4 890 €). Priemer EÚ dosahuje čiastku 3 155 €, čo je takmer dvojnásobok priemernej mzdy na Slovensku. Česi, naši západní susedia, s ktorými sme mali v minulosti spoločnú ekonomiku, dnes zarábajú priemerne 1 834 €, čo je o 251 € viac ako Slováci.
Markantný je rozdiel medzi prvou a poslednou krajinou v rebríčku – Luxemburskom a Bulharskom. Ide o viac ako 5 600 €, čo v rámci európskeho spoločenstva poukazuje na priepastné platové nerovnosti.
Podľa štatistického úradu naše mzdy stúpajú
Štatistický úrad (ŠÚ) SR dospel k odlišnej výške priemernej mzdy. Podľa jeho údajov priemerná mzda v rovnakom roku 2023 dosahovala hodnotu 1 430 eur. Odlišnosti vyplývajú z rozdielneho spôsobu výpočtu. Kým Eurostat skúma len plné úväzky, slovenskí štatistici zahŕňajú všetky zárobky, aj čiastočných úväzkov.
Trend rastu priemernej mzdy je podľa slovenského ŠÚ pozitívny, nakoľko rast platovej krivky má stúpajúci trend. V roku 2020 bol priemer 1 304 eur a za druhý kvartál 2024 platy oproti roku 2023 nárastli o 90 eur, pričom priemerná nominálna mzda dosiahla 1 520 eur v hrubom.
Na prvý pohľad to môže vyzerať, že údaje ŠÚ preukazujú kladný vývoj a rastúce príjmy Slovákov. Podľa portálu kryptomagazín je však potrebné sledovať najmä reálnu mzdu. „Nominálna mzda je mzda vyjadrená v bežných peniazoch, teda suma, ktorú človek reálne dostane na výplatnej páske. Neberie do úvahy zmeny cien alebo infláciu, a teda priamo vyjadruje len počet peňazí, nie ich hodnotu,“ objasňuje portál.
Reálna mzda, narozdiel od nominálnej, je očistená o infláciu. Teda zohľadňuje kúpnu silu. „Ukazuje, koľko tovarov a služieb si možno za túto mzdu kúpiť, čím vyjadruje skutočnú hodnotu príjmu,“ vysvetľuje kryptomagazín.
Priemerný plat Slováka sa za 12 rokov zvýšil o 1 %
Denník Trend na jeseň vydal správu o tom, že Slovensko v oblasti ekonomickej politiky výrazne zaostáva. Dáta o čistom priemernom príjme, ktorý bol upravený podľa parity kúpnej sily, ukazujú, že Slováci dnes zarábajú takmer rovnako ako v roku 2012. Podľa týchto údajov je zrejmé, že v uplynulom desaťročí sa priemerný čistý plat zvýšil len o 1 %, zatiaľ čo v iných krajinách došlo k výraznému rastu – v Česku o 56 %, v Poľsku o 83 %, v Bulharsku o 115 % a v Rumunsku dokonca o 181 %.
Hlavnou príčinou bola podľa Trendu nekompetentná politika vlád, ktoré ignorovali hospodárske dôsledky svojich rozhodnutí a neprihliadali na potreby podnikateľského prostredia.
„Nevídaná ekonomická stagnácia krajiny je dôsledkom arogancie vlád a ignorovania základnej komunikácie politikov s podnikateľskými organizáciami. Tým sa postupne znižovala konkurencieschopnosť a upadal záujem o investovanie na Slovensku,“ myslí si šéfredaktor týždenníka Ronald Ižip.
Skrátené legislatívne konania bez analýz vplyvu na ekonomiku len prehĺbili problémy, čím sa znížila konkurencieschopnosť a odradili sa investori, pokračuje. Podľa Ižipa populistická politika vytvorila ilúziu silného štátu, no v realite oslabila ekonomiku a zvýšila daňové zaťaženie. Na konci roka 2024 si Slováci uvedomujú, že štát sa o nich nepostará, zatiaľ čo ich životná úroveň klesá.
„Ekonomická politika Slovenska fenomenálne zlyhala. Aplikácia tej istej politiky lepší výsledok do budúcna neprinesie. Slovensko tak zažilo prvú stratenú dekádu a šanca, že ich bude omnoho viac, je znepokojujúco vysoká,“ uzatvára Ižip.
Majetok domácností
Slovensko sa ocitlo aj na chvoste ďalšieho rebríčka. Finančný majetok slovenských domácností v roku 2022 predstavoval len 44 % HDP, čo bolo podľa správy Alianzu najmenej v celej EÚ. Hoci finančné aktíva dosiahli 92 % HDP, vysoké zadlženie (48 % HDP) v kombinácii so stagnujúcimi reálnymi mzdami predstavuje závažný ekonomický problém a výrazne znižuje čisté bohatstvo Slovákov.
Mzdy síce rástli, no najmä v superhrubej forme, z ktorej si štát berie približne polovicu. Čisté mzdy rástli pomalšie a inflácia znehodnotila ich kúpnu silu. Spôsobila, že reálny rast miezd zostal nepocítený. V dôsledku toho sa celkový príjem bežného Slováka v reálnom vyjadrení nezlepšil, čo prispelo k stagnácii životnej úrovne.
„Dokonca sme opäť v tejto štatistike bezkonkurenčne najhorší. Čistý ročný príjem Slováka dosahuje len 10 777 eur,“ konštatuje kryptomagazin.
Trend ukazuje, že v porovnaní so susednými štátmi a krajinami Balkánu je príjem Slováka výrazne nižší – Rumun si polepší o 11 %, Maďar o 15 %, Bulhar až o 30 % a Čech či Poliak dokonca o 70 % viac.
Týždenník tiež pripomína, že boli časy, keď sme si viedli oveľa lepšie. V roku 2012 mal Slovák vyšší príjem než Bulhar, Estónec, Grék, Chorvát, Lotyš, Litovčan, Maďar, Poliak či Rumun. Prvým, kto ho predbehol, bol v roku 2013 Poliak, nasledovaný Estóncom o rok neskôr. V roku 2016 ho prekonal Litovec, v roku 2017 Grék, Chorvát a Lotyš. V roku 2020 sa pred neho dostali Bulhar s Maďarom a v roku 2021 aj Rumun.
„Slovák sa dostal z tretej priečky východoeurópskych krajín na poslednú v celej Únii presne za jednu celú dekádu,“ sumarizuje Ižip.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
