Muž z Kansasu recykluje drevo zo starých stodôl. Hovorí, že má šťastie, lebo môže zachrániť kusy histórie (+Foto)
Zatiaľ čo niektorí považujú staré stodoly alebo budovy za niečo, čo treba zlikvidovať, 34-ročný Tyler Christman v nich vidí príležitosť na „precítenie histórie“ a vytvorenie novej kapitoly pre staré drevo.
„Aj tie najspustošenejšie budovy, aké sme kedy robili, sú ako časové kapsule, ktoré so sebou nesú spomienky na minulé dni. Spomienky na prežité životy – spôsob života vytesaný tvrdou prácou, húževnatosťou a odhodlaním,“ hovorí Tyler. „Je to znovuzískanie histórie. Tieto stodoly ponúkajú pohľad na to, aký bol život pred viac ako 200 rokmi.“
Tyler na svojej farme v Lecomptone v štáte Kansas prevádzkuje firmu Bald Eagle Barn Wood (vo voľnom preklade Stodolové drevo orla bielohlavého), ktorú rozbehol spolu so svojím otcom Darinom.
„Môj otec pracoval v korporátnom svete viac ako 20 rokov, ale v roku 2011 mu diagnostikovali lymfóm,“ povedal pre The Epoch Times. „Preto dal v práci výpoveď, aby obmedzil stres a pokúsil sa bojovať s rakovinou.“
Tyler poznamenal, že otcov stav sa výrazne zlepšil a v súčasnosti je v remisii. V čase, keď bojoval s rakovinou, mal často problém v noci zaspať. Práve počas jednej z takýchto nocí sa Darin rozhodol, že si v garáži postaví “mužskú jaskyňu” (dielňu).
Na stránke Craigslist našiel niekoho, kto chcel zbúrať svoju starú stodolu a predať rezivo, ktoré sa rozhodol použiť ako ideálny materiál na zariadenie svojho útočiska. „Po vybudovaní mužskej jaskyne, kde dodnes sledujeme futbalové zápasy a organizujeme pokerové večery, mu zavolalo niekoľko ľudí, ktorí hľadali niekoho, kto by zbúral ich budovu na drevo,“ vysvetľuje Tyler. To Darina priviedlo na myšlienku zužitkovať staré drevo z týchto stodôl a použiť ho v nových projektoch, ako je napríklad jeho mužská jaskyňa. A „zvyšok je história“.
Rekultivácia dreva
Tyler sa narodil s detskou mozgovou obrnou, takže vždy musel robiť veci inak. Avšak nie je toho veľa, čo by nedokázal, keď sa do toho naozaj pustí. Po ukončení vysokoškolského štúdia sa pripojil k svojmu otcovi. Spolu rozoberajú staré stodoly a vymýšľajú pre drevo nového využitie. Dnes majú obchod s tisíckami metrov štvorcových reziva pripraveného na nový život. Predávajú ho staviteľom, stavebníkom, developerom, podnikom a majiteľom domov, ktorí ho chcú renovovať alebo z neho postaviť niečo nové.
Jedným z Tylerových osobných favoritov je dom zrenovovaný s použitím ich reziva v celej jeho konštrukcii vrátane stropu, ktorý má rôzne odtiene a tóny prírodnej patiny. Ďalším obľúbeným je kuchynský stôl, ktorý spolu s otcom vyrobili pre jeho mamu. Drevo pochádza z farmy postavenej v 80. rokoch 19. storočia v ich rodnom meste Lecompton, pričom nohy sú vyrobené z ručne sústružených trámov zo stodoly. „Stôl sa nielenže krásne vydaril, ale taktiež so sebou nesie aj úžasnú históriu,“ hovorí Tyler. „A skutočnosť, že drevo pochádzalo z nášho blízkeho okolia, len umocnila náš vzťah k nemu.“
Tyler si prepojenie s minulosťou skutočne vychutnáva. „Tieto budovy sú históriou, našou históriou,“ konštatuje. „Keď už raz zmiznú, sú preč. Preto rád nazývam na to, čo robíme, ako ‚znovuzískavanie histórie‘, pretože hoci v mnohých prípadoch zachránime len kúsky [budov], zachraňujeme aj príbeh, spomienky a remeselnú zručnosť v každom kúsku a v každej stodole.“
Tyler dodáva, že znovupoužitie dreva často pomáha majiteľovi stodoly lepšie sa vyrovnať s demoláciou. Stodoly boli zvyčajne súčasťou rodiny po celé generácie a nesú si so sebou veľa spomienok, takže ich zbúranie môže byť pre majiteľov emocionálne ťažké. „Možnosť ukázať majiteľom budov, čo sa stane s ich drevom po tom, čo ich u nich skončíme, a úžasné projekty, ktoré z neho vzniknú, im naozaj pomáha uvedomiť si, že nič nevyjde nazmar a jeho materiály budú žiť ešte dlhé roky, aj keď samotná stodola už možno nebude,“ hovorí. „Z ťažkej situácie robíme to najlepšie, čo sa dá.“
Práca so starým drevom ukázala Tylerovi a jeho otcovi výrazné odlišnosti v tom, ako sa veci stavali v minulosti v porovnaní s dneškom. „Jeden z najväčších rozdielov medzi starými a modernými budovami je v použitých materiáloch. V minulosti sa rúbali len tie najlepšie stromy.“ konštatuje Tyler. „[Bolo to] drevo zo starých porastov, staré stovky rokov, a v dôsledku toho to [bolo] oveľa kvalitnejšie drevo … Dnes je to všetko o kvantite na úkor kvality, o tom, čo rastie najrýchlejšie, aby sa uspokojil vyšší dopyt. V súčasnosti je tiež oveľa viac predpisov na ťažbu dreva, čo sťažuje prístup k materiálom, ktoré sa používali v časoch, keď sa tieto stodoly stavali.“
Prekonávanie výziev
Tylerov deň začína medzi 5.30 a 6.00 hod. ráno manažovaním sociálnych médií firmy. Okolo ôsmej ráno sa vydáva do obchodu, zatiaľ čo malá skupinka zamestnancov vyráža do terénu. V obchode sa Tyler sústredí na vyťahovanie klincov a očisťovanie reziva, aby ho pripravil na predaj. Potom pomáha zákazníkom vybrať si primerané rezivo a dokonca občas predá aj tucet slepačích vajec. „Ľudia, ktorí prídu do nášho obchodu alebo vidia, čo zverejňujem na sociálnych sieťach, sú často prekvapení množstvom práce, ktorú dokážem urobiť a popri tom dvíhať a manévrovať s ťažkými váhami. Oceňujú moju pracovnú morálku,“ hovorí. „Ale ja nepoznám nič iné.“
Pre Tylera nie je to, že je na vozíku, obmedzením. Predstavuje to pre neho výzvu, ako nájsť spôsoby a urobiť veci, ktoré by sa inak mohli zdať nemožné. „Svoj vozík volám „pracovný vozík“, pretože je to len ďalší nástroj, ktorý používam na to, aby som mohol urobiť prácu.“
Keď Tyler premýšľa o svojej ceste, ktorú s firmou prešiel, hovorí: „Nikdy som si nepredstavoval, že sa náš malý podnik rozrastie do dnešnej podoby. O takmer 15 rokov neskôr sme stále tu, stále budujeme a pracujeme na svojom sne, ktorý sa zrodil z ťažkých okolností a veľkej vytrvalosti.“
Spomínajúc si na boj, ktorý so svojím otcom podstúpili, aby pomohli vdýchnuť starému drevu druhý život, Tyler ostatným odkazuje: „Ak máte sen, choďte za ním! Nedovoľte, aby vám domnelé obmedzenia iných ľudí alebo dokonca vaše vlastné stáli v ceste k veciam, ktoré chcete dosiahnuť. V tomto živote máme len jednu šancu a bez ohľadu na to, aké karty vám boli rozdané, dajte do toho všetko, majte pozitívny prístup. Nikdy neviete, kam vás život môže zaviesť!“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
