Spoznajte muža, ktorý zachránil svet pred treťou svetovou vojnou
Podplukovník Stanislav Jevgrafovič Petrov sa mohol odhodlať k jadrovej odvete, ale neurobil to.
Blížilo sa päť jadrových rakiet. Nad hlavami sa rozozvučali sirény a kvílili, narúšajúc ticho bunkra. Na monitore počítača sa červenými písmenami objavil nápis „Štart“. O niekoľko sekúnd neskôr sa správa zmenila na „Raketový úder“.
Tam, v nedýchateľnom pološere bunkra, v prízračnej žiari tlačidiel a monitorov, bojoval 44-ročný dôstojník Stanislav Jevgrafovič Petrov so šokom. Päť minút čakal a odďaľoval telefonát nadriadeným, ktorý by inicioval odvetný jadrový úder Sovietskeho zväzu na Spojené štáty. Stačilo, aby zdvihol slúchadlo a povedal svojim veliteľom niekoľko slov, a apokalyptická budúcnosť by sa dala do pohybu, scenár nočnej mory by sa naplnil a zemeguľa by sa ocitla v plameňoch. Satelitný varovný systém poskytoval Petrovovi najvyšší stupeň istoty, že útok je skutočný.
Niečo však Petrova prinútilo zaváhať. Budúcnosť ľudstva visela v tej dlhej, osamelej chvíli v bunkri dva kilometre od Moskvy.
Muž a jeho rozhodnutie
Stanislav Petrov mal husté tmavé vlasy a prenikavý pohľad. Bol tvorivý, umelecký, skeptický, premýšľavý a nadaný v oblasti techniky. Petrov sa narodil v roku 1939 a vyrastal v nemilujúcej rodine. Rodičia ho v 16 rokoch prinútili vstúpiť do armády, kde ocenili jeho intelektuálne schopnosti, a po absolvovaní kyjevskej Vyššej inžinierskej rádiotechnickej školy ho pridelili pracovať vo výskumnom zariadení protivzdušnej obrany. V roku 1973, ešte počas služby v armáde, sa zoznámil a oženil s Raisou, operátorkou kina. Narodili sa im dve deti a Petrov zostal rodine oddaný po celý život.
V septembri 1983, keď Petrov sám čelil raketovému poplachu, boli vzťahy medzi Spojenými štátmi a ZSSR na samom dne. Ako uviedol expert na jadrovú bezpečnosť Bruce G. Blair, „Sovietsky zväz bol v pohotovosti“. Krátko pred jadrovým incidentom sovietske lietadlo zostrelilo civilné dopravné lietadlo, pričom zahynuli všetci na palube vrátane amerického kongresmana. Ďalej prezident Ronald Reagan oznámil vytvorenie európskeho systému protiraketovej obrany. Sovietsky vodca Jurij Andropov sa obával preventívneho útoku Američanov, ktorý by vyradil vlastný jadrový potenciál Sovietov.
Keď teda 26. septembra 1983 tesne po polnoci prišlo varovanie pred vypustením rakety, Petrov mohol pokojne vyhlásiť poplach. Pravdepodobne by tak urobili aj mnohí ďalší Rusi. Petrov neskôr spomínal: „Všetci moji kolegovia boli profesionálni vojaci, boli naučení vydávať a plniť rozkazy.“
Ale Petrovovi, ktorý bol trochu inej povahy, sa niečo nezdalo. „Mal som zvláštny pocit,“ povedal v roku 1999 pre denník The Washington Post. Jeden z anomálnych údajov, ktorý ho varoval pred unáhlenou reakciou, bol tento: Bolo vypálených len 5 rakiet. Napriek tomu Petrovovi opakovane hovorili, že ak k odpáleniu dôjde, bude masívne – cieľom prvého úderu bude zničiť sovietsku obranu a potenciálne zabrániť akejkoľvek odvete. Odôvodnil to takto: „Keď ľudia začnú vojnu, nezačnú ju len piatimi raketami. S piatimi raketami môžete spôsobiť len malé škody.“ Ak by Američania skutočne odpálili len päť hlavíc, týchto päť by Sovietsky zväz nezničilo a americkí velitelia by si jednoducho koledovali o oveľa ničivejšiu odvetu. Prečo varovať Sovietov pred obmedzeným úderom a dať im šancu zničiť na oplátku Spojené štáty? Navyše sovietske pozemné radarové zariadenia nehlásili žiadny útok. To nedáva zmysel.
Okrem toho sa Petrov podieľal na návrhu a inštalácii technológie v bunkri. Poznal satelitný systém včasného varovania lepšie ako väčšina ostatných. A vedel, že má chyby. Nakoniec vypočítal, že existuje asi 50-percentná šanca, že úder bol skutočný. Pozrel sa na koniec sveta a ani nemrkol. „Rozhodol som sa a bolo.“
Zavolal svojim nadriadeným a povedal im, že ide o falošný poplach, hoci sám si nebol istý. Ako však povedal v roku 2013 pre BBC, „nikto by nebol schopný napraviť moju chybu, keby som ju urobil“. Neskôr povedal: „Nechcel som byť zodpovedný za rozpútanie tretej svetovej vojny.“
Skutočnosť bola takáto: Satelitný systém nesprávne vyhodnotil slnečné svetlo odrážajúce sa od mrakov ako výfukové plyny z motorov balistických rakiet. Do bunkra vyslal falošný poplach, že z miesta v Severnej Dakote boli vypálené rakety, ale v skutočnosti k žiadnemu útoku nedošlo.
Následky
Petrov chladný rozum a rozvážnosť v ten deň pravdepodobne zabránili jadrovému Armagedonu a zachránili milióny životov. Vždy však o tom nerád hovoril a jeho odpovede na otázky novinárov sa niesli v duchu: „Hlúposť! Len som si robil svoju prácu.“
Po incidente nasledovalo intenzívne vyšetrovanie sovietskych orgánov. Petrovovo odhalenie zlyhania systému predstavovalo pre jeho nadriadených problém; bolo im nepríjemné. Petrov bol urýchlene preložený a bolo mu zamietnuté budúce povýšenie. Krátko nato odišiel z armády do dôchodku. Sovieti incident tajili 10 rokov a celý príbeh uzrel svetlo sveta až po rozpade Sovietskeho zväzu. Po skončení služby v armáde žil Petrov pokojným životom dôchodcu na moskovskom predmestí.
Petrov veril, že jedného dňa dôjde k jadrovému útoku, ak nezlikvidujeme všetky jadrové zbrane. V roku 1983 bol skeptický voči systému varovania a rovnakú skepsu si zachoval aj voči ľuďom.
Ako napísala Stella Kleinmanová z časopisu Britannica: „Petrov nedôveruje ani ľuďom, ani strojom. Najmenej dôveruje človeku, ktorý sa stane kolieskom v stroji.“ Pre časopis Time povedal: „Najmenší chybný krok môže viesť ku kolosálnym následkom.“
V neskorších rokoch života sa Petrovovi konečne dostalo uznania za jeho stoické hrdinstvo a za rozhodnutie, ktoré urobil v riadiacej miestnosti, keď osud sveta visel na vlásku. V roku 1998 jeden sovietsky letecký veliteľ vo výslužbe ocenil Petrovova za správne rozhodnutie. V roku 2004 mu Asociácia občanov sveta odovzdala trofej a peniaze. A v roku 2014 bol o ňom natočený dokumentárny film oslavujúci jeho historické rozhodnutie. Tieto ocenenia a pocty sú však v porovnaní so službou, ktorú preukázal ľudstvu, mizivé. Je celkom možné, že nebyť Petrovova a akejkoľvek sily, ktorá ho v tej rozhodujúcej chvíli presvedčila, aby zostal pokojný a kritický, nečítali by ste teraz tieto slová.
Stanislav Petrov zomrel 19. mája 2017 vo veku 77 rokov.
Pôvodný článok
