Bude ďalšou pandémiou vírus Nipah, ktorý vyvíja Čína?
Epidémia SARS na začiatku roku 2000, ktorá nakazila tisíce ľudí na celom svete a mnohých zabila, bola pre Peking poučením, aké nebezpečné sú takéto nákazy, hovorí lekár, vedec a spisovateľ Dr. Steven Quay.
Dr. Quay, ktorý predtým pôsobil na lekárskej fakulte Stanfordskej univerzity a v súčasnosti je generálnym riaditeľom spoločnosti Atossa Therapeutics, povedal pre Epoch Times, že „Čína ich začala považovať za potenciálne biologické zbrane“.
Po pandémii covid-19 sa Dr. Quay obáva, že budúca pandémia by mohla byť oveľa smrteľnejšia, ak bude riskantný výskum vírusu Nipah v laboratóriách, ako je Wuhanský virologický inštitút (WIV), pokračovať rovnakým tempom.
„Ak sa vám podarí vytvoriť vakcínu pre vlastnú populáciu pred jeho vypustením… môžete skutočne dosiahnuť veľký účinok. A to sú ekonomické zbrane a nástroje strachu,“ povedal.
Dr. Quay tvrdí, že existujú dôkazy, že Čína sa zaoberá vysoko rizikovým laboratórnym inžinierstvom vírusu Nipah. Niektoré z týchto dôkazov zahŕňajú údaje z Wuhanského inštitútu, zatiaľ čo ďalší aspekt súvisí s prepravou vzoriek smrteľného vírusu z kanadského laboratória s vysokým stupňom zabezpečenia vo Winnipegu do Číny, hovorí.
Vírus Nipah, ktorý sa môže preniesť zo zvierat, ako sú netopiere alebo ošípané na človeka, má veľmi vysokú úmrtnosť, ktorá sa pohybuje od 40 % do 75 %. Je známych niekoľko ohnísk tohto vírusu, pričom všetky sa vyskytli v Ázii.
Dr. Quay potvrdzuje, že ak výskumníci uľahčia prenos vírusu Nipah z človeka na človeka, bude to mať katastrofálne následky. „Ak sa podarí nákazu rozširovať aerosólom, tak sme ako civilizácia skončili,“ hovorí.
Dr. Sean Lin, bývalý riaditeľ virologického laboratória v armádnej nemocnici Waltera Reeda v Marylande, hovorí, že ho veľmi znepokojuje, že Čínska komunistická strana (ČKS) sa zamerala na vírus Nipah.
„Ľudia, ktorí sa nakazia vírusom Nipah, môžu mať neuropatické syndrómy. Môžu mať vážne poškodenie mozgu. Nezomierajú však okamžite, nie ako v prípade eboly. Vírus tak má väčšiu šancu šíriť sa ďalej od nakazeného hostiteľa,“ povedal Lin, spolupracovník Epoch Times.
„Ak by hostiteľ mohol vydržať dlhšie a viac sa šíriť pri prenose z človeka na človeka, bola by to lepšia biologická zbraň. To je dôvod, prečo sa strana veľmi zaujíma o vírus Nipah a prečo si myslím, že je veľmi nebezpečný.“
Americký mikrobiológ Richard Ebright súhlasí s tým, že výskum zameraný na zvýšenie smrteľnosti alebo prenosnosti vírusu Nipah by mal byť kvôli rizikám zakázaný.
„Výskum založený na vlastnostiach henipavírusov a zameraný na zvýšenie ich potenciálnej pandemickej patogenity predstavuje neprijateľne vysoké riziko. Takýto výskum by sa mal zakázať. V USA aj v zahraničí,“ napísal v e-maile Ebright, profesor chémie a chemickej biológie na Škola umenia a vedy Rutgers-New Brunswick.
Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb zaradilo vírus Nipah na zoznam potenciálnych pôvodcov bioterorizmu, na ktoré musí byť vláda USA pripravená s najvyššou prioritou.
Dôkazy
Dr. Quay hodnotí zapojenie Wuhanského inštitútu do rizikového výskumu Nipah na základe nespracovaných údajov, ktoré výskumníci z laboratória zahrnuli do publikovanej práce.
V dokumente sa zameral predovšetkým na skúmanie prvých pacientov s covidom v decembri 2019, ale surové údaje zahŕňali 20 neočakávaných položiek, ktoré sa objavili v dôsledku krížovej kontaminácie z iných výskumov Wuhanského inšitútu, uviedol.
Pre 19 z týchto položiek, ako sú napríklad gény zemolezu, sa Dr. Quayovi podarilo nájsť zodpovedajúce dokumenty publikované Wuhanským inštitútom, čo potvrdilo, že sa laboratórium zaoberalo ich výskumom a že Wuhanský inštitút bol ochotný verejne priznať, že na nich pracovala. V prípade jednej z nájdených položiek – vírusu Nipah – však nebola publikovaná žiadna práca.
„Neboli to len kúsky vírusu, boli to kúsky vírusu vo formáte nazývanom infekčné klonovanie,“ povedal.
„Vírus Nipah sme našli v týchto násadách, ktoré sa veľmi typicky používajú na vytváranie infekčných klonov. To je úplne v rozpore so všetkými konvenciami o biologických zbraniach,“ povedal.
Ďalším kúskom skladačky pre vedcov je skutočnosť, že Národné mikrobiologické laboratórium (NML) vo Winnipegu odoslalo kmene Nipah a Ebola do Wuhanského inštitúru v marci 2019.
Prenos sprostredkovala bývalá vedkyňa NML Xiangguo Qiu, ktorá bola neskôr z laboratória prepustená spolu so svojím manželom a kolegom vedcom Kedingom Chengom kvôli nezverejneným väzbám na čínsky režim a armádu. Jednou z obáv, na ktoré upozornila Kanadská bezpečnostná spravodajská služba (CSIS), bolo, že Qiu spolupracovala s vysokými čínskymi generálmi zodpovednými za výskum v oblasti biologickej obrany a bioterorizmu.
Dr. Quay spočiatku nevedel, či boli kanadské vzorky použité v rovnakom rizikovom výskume. Neskôr však zistil, že kmeň Nipah, nájdený vo Wuhanskom laboratóriu, bol kmeňom z Bangladéša. A jeden z kmeňov, ktorý Kanada poslala do laboratória vo Wuhane, bol tiež bangladéšsky kmeň.
„Strávil som asi tri hodiny prezeraním genómov oboch, aby som si bol absolútne istý, že sú identické, a sú identické,“ povedal.
„V marci 2019 sa dostal do Wuhanského inštitútu. Trvalo by jeden až tri týždne, kým by sa dostal do vektora, a ja som ho našiel vo vektore z laboratória v decembri 2019. To je perfektné načasovanie.“
Ďalším indikátorom pre Dr. Quaya je prezentácia z roku 2019, ktorú pripravila Shi Zhengli, riaditeľka Wuhanského inštitútu, ktorá je často nazývaná „netopieria dáma“ pre svoju prácu na netopierích koronavírusoch.
Dr. Quay hovorí, že prezentácia Shi na medzinárodnej konferencii o víruse Nipah v Singapure, ktorá sa konala 9. – 11. decembra toho istého roku, ukázala zapojenie Číny do výskumu vírusu Nipah.
„Máme teda tri dôkazy: Kanada dodáva do Wuhanského inštitútu v marci [2019]. V decembri nájdem vektorizovaný syntentický vírus Nipah s funkciami. A [prezentácia] Shi na konferencii v decembri, kde hovorí o tom, že pracuje na Nipahu,“ hovorí.
Lin hovorí, že skutočnosť, že Qiu, prepustená vedkyňa z laboratória vo Winnipegu riskovala, keď sprostredkovala dodávku vírusov do Wuhanského inštitútu, ukazuje, aké dôležité boli pre Čínu. „Znamená to, že ČKS má záujem o takýto vysoko patogénny vírus Nipah,“ povedal.
Hoci boli kmene vírusov odoslané so súhlasom vedenia laboratória, opozičné strany a súčasný minister verejnej bezpečnosti uviedli, že boli prekvapení, keď sa o zásielke dozvedeli.
Kanadská agentúra pre verejné zdravie, ktorá dohliada na Národné biologické centrum, už predtým pre Epoch Times uviedla, že zásielky sa uskutočnili podľa príslušných postupov a protokolov.
Podľa Lina by výskumné centrá a vlády na Západe nemali zaobchádzať s čínskymi výskumnými centrami ako s inými akademickými inštitúciami, pretože sú podriadené čínskej armáde.
„V rámci mechanizmov fúzie armády a civilného sektora sa mnohé výskumné ústavy môžu ľahko spojiť s vojenskými misiami,“ povedal.
Agresívne testovanie
V roku 2012 boli v Číne zaznamenané prípady výskytu vírusu podobného Nipahu u baníkov na juhu krajiny. Vírus bol označený ako vírus Mojiang, podľa okresu Mojiang v provincii Yunnan, kde sa baňa nachádza.
Baňa sa stala známejšou po pandémii, pretože sa zistilo, že Shi z Wuhanského laboratória v roku 2013 objavila koronavírus RaTG13 z netopierov v tej istej bani. Lin uvádza, že RaTG13 je veľmi blízky vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobil pandémiu Covid-19. Dodáva, že čínsky režim bráni externým vedcom a novinárom vykonávať v bani ďalší výskum.
V roku 2022 sa v čínskych provinciách Shandong a Henan našiel ďalší druh henipavírusu, tento s názvom Langya. Podľa Lina bol tento vírus najbližšie k vírusu Mojiang, nie k vírusom Nipah alebo Hendra, ktoré sú známejšie henipavírusy.
Podľa článku čínskych vedcov, ktorí pracovali na tomto prípade, uverejneného v časopise New England Journal of Medicine, sa u deviatich z 35 pacientov nakazených vírusom Langya našli aj iné patogény. Patrili medzi ne hantavírus a vírus ťažkej horúčky so syndrómom trombocytopénie (SFTSV). Lin poznamenáva, že hoci sa hantavírus a SFTSV stali endemickými v provinciách Shandong a Henan, stále je veľmi nezvyčajné nájsť všetky tri vírusy v malej vzorke. Poznamenáva tiež, že tieto vírusy sú veľmi smrteľné, napriek tomu žiadny pacient na následky infekcií nezomrel.
Koniec civilizácie
Keď v 14. storočí vypukol čierny mor, vrátil Európu o 250 rokov späť, hovorí doktor Quay.
V modernom svete, ak je pandémia taká závažná, že vedie k výraznému úbytku obyvateľstva, spolu s prerušením kritických potravinových a energetických reťazcov, narušením dopravy a stratou policajných, hasičských a nemocničných služieb, civilizácia sa zastaví, hovorí.
Dodáva, že k tomu môže dôjsť v prípade pandémie spôsobenej vírusom, ktorý má 50 % alebo vyššiu úmrtnosť.
„SARS-CoV-2 mal menej ako 1 % [úmrtnosť]. Takže sa pracuje na chrípke, pracuje sa na Nipah, pracuje sa na MERS. Všetky tieto ochorenia sú smrteľné na 30 až 70 %.“
Vyššie riziko
Dr. Quay hovorí, že od pandémie Covid-19 začalo viac krajín prevádzkovať laboratóriá na výskum vírusov, čo zvyšuje obavy z vypuknutia epidémie, ak prebieha rizikový výskum.
„Na svete máme o 50 % viac laboratórií, ktoré vykonávajú tento druh nebezpečnej práce, a viac ako polovica z nich sa nachádza v krajinách, ktoré OSN definovala ako politicky nestabilné,“ hovorí.
„Čo to znamená? Nuž, ak dôjde k občianskej vojne alebo prevratu, zrazu sa laboratórium so všetkými týmito patogénmi dostane pod kontrolu ľudí, ktorí by ju možno nemali mať.“
Lin súhlasí, že šírenie riskantného výskumu smrteľných patogénov predstavuje veľké nebezpečenstvo.
„S rozvojom biotechnológií a technológií genetického inžinierstva ľudia vykonávajú čoraz nebezpečnejšie pokusy,“ hovorí.
„Musíme byť veľmi ostražití voči nebezpečenstvu vznikajúcich patogénov. Jedným aspektom sú častejšie, v prírode sa vyskytujúce vírusy a druhou časťou je záujem ČKS alebo iných teroristických skupín o biologické zbrane. To sú veľmi nebezpečné situácie.“
Pôvodný článok
