Kyjev naznačil ochotu rokovať, Moskva žiada vysvetlenia
Kremeľ žiada „vysvetlenia“ po tom, ako ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba naznačil, že Kyjev je pripravený zvážiť začatie rokovaní s Ruskom.
„Rusko je otvorené rokovaciemu procesu,“ povedal 25. júla novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov „Najprv však musíme pochopiť, ako je [na rozhovory] Ukrajina pripravená a či má na to povolenie od svojich vodcov,“ povedal Peskov v možnej narážke na západných spojencov Kyjeva. „Padajú protichodné vyhlásenia a veci nie sú celkom jasné.“
V prejave v Pekingu Kuleba uviedol, že Kyjev je „pripravený zapojiť ruskú stranu do procesu rokovaní v určitej fáze, keď bude Rusko pripravené rokovať v dobrej viere“, ako sa uvádza v správe, ktorú zverejnilo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
Kuleba sa takto vyjadril na stretnutí s Wangom Yi, najvyšším diplomatom Čínskej komunistickej strany.
Dodal však, že „takúto pripravenosť [na rokovania] v súčasnosti na ruskej strane nepozoruje“.
Kuleba je najvyššie postaveným ukrajinským predstaviteľom, ktorý navštívil Čínu – v súčasnosti považovanú za kľúčového ruského spojenca – od začiatku invázie Moskvy pred dva a pol rokom.
Vo videopríhovore zverejnenom po stretnutí v Pekingu stanovil podmienky Kyjeva na začatie mierových rokovaní.
„Po prvé, žiadne dohody o Ukrajine bez Ukrajiny,“ povedal. „Po druhé… úplné rešpektovanie zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny… Ak sa budú dodržiavať tieto dve zásady, môžeme sa zapojiť do akýchkoľvek diskusií a hľadať akékoľvek riešenia.“
Podľa čínskych štátnych médií Kuleba povedal Yiovi, že Kyjev je ochotný rokovať s Moskvou, pokiaľ budú rozhovory „racionálne a vecné a zamerané na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru“.
Peskov krátko nato vo svojom prejave ubezpečil, že Moskva „nikdy neodmietla rozhovory“ a zostáva „otvorená rokovaciemu procesu“.
Americký ministerst zahraničných vecí Matthew Miller povedal, že Kyjev „bol vždy pripravený na rokovania s cieľom dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier“. Dodal však, že ruský prezident Vladimir Putin „nepreukázal žiadnu zmenu svojich vojnových cieľov a neprejavil žiadnu skutočnú ochotu k rokovaniam“.
„Náš názor na túto záležitosť je naďalej taký, aký je už nejaký čas, a to, že pokiaľ ide o diplomaciu, nič o Ukrajine, bez Ukrajiny,“ povedal Miller.
„Legitímne“ vedenie
Na otázku o krátkodobých vyhliadkach mierových rokovaní Peskov spochybnil politickú legitimitu Zelenského, ktorého prezidentský mandát vypršal v máji.
„Z právneho hľadiska sa táto otázka musí riešiť,“ povedal Peskov, pričom mal na mysli legitimitu Zelenského. „Z praktického hľadiska sme však otvorení dosiahnuť naše ciele prostredníctvom rokovaní.“
Prezidentské voľby na Ukrajine boli pôvodne naplánované na 31. marca. Koncom minulého roka však Zelenskyj oznámil, že voľby – do parlamentu aj na post prezidenta – budú pozastavené, kým bude v krajine platiť stanné právo.
Kyjev prvýkrát zaviedol stanné právo začiatkom roka 2022 bezprostredne po ruskej invázii. Odvtedy ho ukrajinský parlament, v ktorom má strana Zelenského väčšinu, opakovane predlžoval. Putin povedal, že otázka legitimity Zelenského – alebo jej nedostatku – by mohla ovplyvniť prípadné podpísanie rusko-ukrajinskej mierovej zmluvy.
„Ak sa to dostane do tohto bodu, budeme musieť pochopiť, s kým by sme mali rokovať pri podpisovaní právne záväzných dokumentov,“ povedal koncom mája.
Zelenskyj trval na tom, že jeho prezidentskú legitimitu „uznáva ukrajinský ľud“. „Náš ľud je slobodný,“ povedal v júni novinárom a pokračoval tvrdením, že politickú legitimitu Putina uznáva „len súdruh Putin“.
Hlavní západní podporovatelia Kyjeva medzitým vyjadrili pochopenie pre situáciu Zelenského.
„Chceme, aby sa na Ukrajine konali prezidentské voľby – a všetky voľby,“ povedal v marci novinárom hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí. „Uznávame však, že je ťažké uskutočniť ich uprostred vojny. V konečnom dôsledku sú to otázky, o ktorých musí rozhodnúť ukrajinský ľud.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
