Moskva tvrdí, že Francúzsko pripravuje vojská pre Ukrajinu, Paríž to popiera
Macronova vláda bude odstavená od moci, ak sa potvrdia tvrdenia Ruska, hovorí francúzska opozícia.
Tvrdenia Moskvy, že Francúzsko plánuje vyslať na Ukrajinu 2 000 vojakov, sú podľa francúzskeho ministerstva obrany ďalším príkladom ruskej propagandy.
„Tento manéver… opäť ilustruje systematické používanie dezinformácií zo strany Ruska,“ uviedlo francúzske ministerstvo vo vyhlásení z 19. marca… Považujeme tento typ provokácie za nezodpovedný.“
V ten istý deň Sergej Naryškin, šéf ruskej zahraničnej spravodajskej služby (SVR), tvrdil, že má informácie o tom, že 2 000 francúzskych vojakov sa pripravuje na bezprostredné nasadenie.
„Podľa informácií získaných SVR sa už pripravuje vyslanie francúzskeho vojenského kontingentu na Ukrajinu,“ povedal pre ruskú tlačovú agentúru TASS. „Spočiatku má ísť o približne 2 000 vojakov.“
S. Naryškin ďalej obvinil súčasné vedenie Francúzska z toho, že „mu nevadí smrť franczúzskych občanov ani obavy francúzskych generálov“.
V prípade nasadenia francúzskych jednotiek na Ukrajine by ich ruské ozbrojené sily podľa S. Naryškina považovali za „legitímne prioritné ciele“.
Odkedy Rusko vo februári 2022 začalo inváziu na východnú Ukrajinu, Francúzsko zostáva jedným z najvernejších podporovateľov Kyjeva. Pod vedením E. Macrona Paríž poskytol Ukrajine miliardy eur a celý rad útočných zbraní vrátane tankov, delostreleckých nábojov a rakiet dlhého doletu.
Minulý mesiac navštívil ukrajinský prezident Paríž, kde s E. Macronom podpísali 10-ročnú „bezpečnostnú dohodu“ medzi Ukrajinou a Francúzskom.
Spolu s prísľubom ďalších 3 miliárd eur na ukrajinské vojnové úsilie sa v dohode uvádza aj zintenzívnenie dodávok francúzskej munície na Ukrajinu.
Macron na vojnovej ceste
V posledných týždňoch sa verejné vyhlásenia E. Macrona týkajúce sa prebiehajúcej ruskej invázie stávajú čoraz ostrejšími.
Minulý mesiac mnohých pozorovateľov prekvapil návrhom, že členské štáty Európskej únie by mohli vyslať na Ukrajinu vojakov, aby pomohli v boji proti ruským silám.
„Nič by sa nemalo vylúčiť,“ povedal E. Macron 26. februára na stretnutí lídrov EÚ v Paríži.
Ostatní poprední spojenci Kyjeva – vrátane Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Nemecka – sa od tvrdení francúzskeho lídra rýchlo dištancovali.
Odvtedy však E. Macron zašiel ešte ďalej. 7. marca francúzskym opozičným lídrom povedal, že Paríž by nemal mať „žiadne obmedzenia“ v postoju voči ruskej invázii, ktorá v posledných týždňoch dosiahla niekoľko úspechov.
V rozhovore pre francúzske médiáp líderka Strany zelených Marine Tondelierová označila výroky E. Macrona za „mimoriadne znepokojujúce“.
Manuel Bompard, líder ľavicovej strany La France Insoumise (Nepoškvrnené Francúzsko), pre francúzsky denník Le Monde povedal: „Prišiel som na stretnutie znepokojený a odchádzal som ešte znepokojenejší.“
Podobné obavy údajne vyjadrili aj ďalší francúzski opoziční lídri. Napriek tomu Macronove kontroverzné návrhy privítala hŕstka ďalších európskych lídrov.
Francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné sa 8. marca stretol so svojimi tromi pobaltskými partnermi v Litve, kde sa myšlienka vyslania vojsk na Ukrajinu stretla s vrelou odozvou.
„Nemožno vylúčiť žiadnu formu podpory pre Ukrajinu,“ povedal vtedy litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis.
Tri pobaltské štáty, ktoré všetky hraničia s územím Ruskej federácie, sú členmi NATO od roku 2004.
V ten istý deň poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski – v rozpore s predchádzajúcimi vyhláseniami poľského premiéra povedal, že táto myšlienka „nie je nepredstaviteľná“.
Sikorského tvrdenie sa zhoduje s výrokmi Petra Pavla, prezidenta Českej republiky, ktorá je, rovnako ako Poľsko, dlhoročným členom NATO.
„Z hľadiska medzinárodného práva a Charty OSN by nič nebránilo jednotkám členských štátov NATO… pomáhať pri prácach na Ukrajine,“ povedal P. Pavel v televíznych komentároch.
Český líder túto poznámku vyslovil len tri dni po stretnutí s E. Macronom, ktorý 5. marca zavítal na štátnu návštevu Prahy.
Obvinenia Francúzska
Ruskí predstavitelia opakovane uviedli, že západný vojenský personál vrátane francúzskych stíhačiek sa už nachádza na Ukrajine.
V januári ruská armáda tvrdila, že uskutočnila „presný úder“ na zariadenie, v ktorom sa nachádzajú „zahraniční bojovníci“ v severovýchodnej Charkovskej oblasti na Ukrajine.
Ruské ministerstvo obrany neskôr tvrdilo – bez poskytnutia dôkazov, že pri útoku bolo zabitých 60 bojovníkov, z ktorých väčšinu tvorili „francúzski žoldnieri“.
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí toto obvinenie odmietlo a uviedlo, že „Francúzsko nemá na Ukrajine ani nikde inde žiadnych žoldnierov“.
Tvrdenia Moskvy o opaku ministerstvo označilo za „ďalšiu nešikovnú manipuláciu“ zo strany Ruska.
Napriek popieraniu však šéf ruskej špionáže S. Naryškin tvrdil, že francúzsky vojenský establišment je „viditeľne znepokojený“ rastúcim počtom francúzskych obetí na Ukrajine.
„Zverejnenie takýchto citlivých informácií by mohlo vyvolať protesty občanov, najmä na pozadí masívnych protivládnych kampaní francúzskych farmárov,“ povedal Naryškin.
V posledných týždňoch poľnohospodári vo Francúzsku a v celej Európe organizovali celoštátne protesty proti nepopulárnej obchodnej politike, ktorú presadzuje EÚ.
Zdá sa, že Florian Philippot, predseda francúzskej opozičnej pravicovej strany Patriotov, berie ruské tvrdenia vážne.
„Ani na chvíľu neverím Francúzom, ktorí popierajú vyslanie 2 000 mužov na Ukrajinu,“ uviedol v príspevku na sociálnej sieti.
F. Philippot ďalej obvinil E. Macrona a jeho vládu, že „nám od začiatku klamali…“.
Na mušku si vzal aj ostatné francúzske opozičné strany, ktoré obvinil z úmyselného ignorovania tejto otázky. „Je na francúzskom ľude – občianskom a vojenskom – aby sa pohol,“ uviedol F. Philippot.
V poznámkach, ktoré v Paríži určite vyvolali rozruch, 19. marca pre agentúru TASS povedal, že ak sa ruské tvrdenia potvrdia, E. Macron bude zmietnutý z funkcie.
„Ak sa ukáže, že klamal o prítomnosti francúzskych vojakov na Ukrajine, pochybujem, že by prežil hlasovanie o dôvere, ktoré by zvrhlo jeho vládu,“ povedal F. Philippot.
Paríž sa k jeho tvrdeniam zatiaľ nevyjadril.
Pôvodný článok
