Moskva nie je spokojná s Trumpovým plánom prímeria
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyjadril nespokojnosť Moskvy s kľúčovými aspektmi plánu prímeria na Ukrajine, ktorý údajne zvažuje novozvolený prezident USA Donald Trump a jeho nastupujúca administratíva.
„Určite nie sme spokojní s návrhmi predstaviteľov tímu novozvoleného prezidenta odložiť členstvo Ukrajiny v NATO o 20 rokov a rozmiestniť na Ukrajine mierový kontingent ‚britských a európskych síl‘,“ povedal Lavrov 29. decembra v rozhovore pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS.
Trump sa počas svojej volebnej kampane zaviazal, že po nástupe do funkcie na druhé funkčné obdobie urýchlene vyrieši pretrvávajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Doteraz novozvolený prezident, ktorý sa do Bieleho domu vráti 20. januára 2025, poskytol len málo podrobností o tom, ako to plánuje urobiť.
V septembri senátor JD Vance, ktorý je teraz zvoleným viceprezidentom, vyslovil myšlienku zmrazenia konfliktu vytvorením silne opevnenej „demilitarizovanej zóny“ pozdĺž súčasnej frontovej línie. Vance ďalej navrhol, aby Ukrajina poskytla Rusku „záruku neutrality“, čo by znamenalo, že by sa vzdala nádeje na vstup do aliancie NATO.
Niekoľko dní po Trumpovom volebnom víťazstve 5. novembra sa objavili správy, že on a jeho tím uvažujú o možnom pláne prímeria zahŕňajúcom vytvorenie 800 míľ dlhej demilitarizovanej zóny medzi bojujúcimi stranami. Hoci tento plán nebol nikdy oficiálne potvrdený, údajne sa v ňom tiež požadovalo pozastavenie kandidatúry Ukrajiny do NATO – najmenej na 20 rokov – a zároveň pokračovanie poskytovania vojenskej pomoci USA Kyjevu. Trump výslovne vylúčil nasadenie amerických jednotiek na presadzovanie akejkoľvek budúcej dohody o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou.
Európski lídri v posledných týždňoch upozornili na možnosť vyslania britských alebo európskych jednotiek na Ukrajinu v prípade dosiahnutia dohody o prímerí. Trump údajne diskutoval o takomto scenári na stretnutí za zatvorenými dverami 7. decembra v Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
„Súdiac podľa početných únikov … [Trump] hovorí o ‚zmrazení‘ nepriateľských akcií na línii angažovanosti a prenesení ďalšej zodpovednosti za konfrontáciu s Ruskom na Európanov,“ uviedol Lavrov vo svojich nedávnych vyjadreniach pre agentúru TASS.
Biden naďalej rozhoduje
Podmienky Moskvy na ukončenie konfliktu, ako ich uviedol ruský prezident Vladimir Putin, zahŕňajú stiahnutie ukrajinských síl zo všetkých území, na ktoré si robí nárok Rusko, a záruku, že Ukrajina navždy zostane mimo NATO.
Kyjev podmienky Moskvy odmietol, pričom naďalej živí nádej, že sa nakoniec stane členom západnej vojenskej aliancie. Začiatkom tohto mesiaca Zelenskyj povedal, že je otvorený diplomatickým riešeniam s cieľom zachovať územnú celistvosť svojej krajiny. Podľa Lavrova Moskva zatiaľ nedostala od Spojených štátov žiadnu oficiálnu komunikáciu týkajúcu sa možného návrhu na prímerie.
„Do 20. januára … Donald Trump má status ‚zvoleného prezidenta‘ a všetku politiku … určuje úradujúci prezident a jeho administratíva,“ povedal. „Zatiaľ len ten je oprávnený v mene Spojených štátov viesť rokovania s Ruskom.“
Dňa 30. decembra, keď do konca funkčného obdobia zostávali už len tri týždne, oznámil odchádzajúci americký prezident Joe Biden poskytnutie dodatočnej bezpečnostnej pomoci vo výške 2,5 miliardy dolárov a 3,4 miliardy dolárov na financovanie rozpočtu Ukrajiny.
„Spojené štáty budú počas zvyšku môjho pôsobenia v úrade naďalej neúnavne pracovať na posilnení pozície Ukrajiny v tejto vojne,“ uviedol Biden vo vyhlásení.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
