Štvrtok 19. septembra, 2024
Na archívnej snímke, ktorú rozšírila ruská štátna agentúra Sputnik, si ruský prezident Vladimir Putin a mongolský prezident Ukhnaagiin Khürelsükh podávajú ruky počas oficiálneho uvítacieho ceremoniálu v Ulánbátare 3. septembra 2024. (Foto: Vjačeslav PROKOFJEV/POOL/AFP via Getty Images)

Mongolsko odmietlo výzvy na zatknutie Putina počas jeho štátnej návštevy

Európska únia, ľudskoprávne skupiny a Ukrajina vyzvali Mongolsko, aby uplatnilo medzinárodný zatykač.

Ruského prezidenta Vladimira Putina v utorok srdečne privítal mongolský prezident, keďže krajina neuposlúchla medzinárodné výzvy na jeho zatknutie na základe zatykača pre údajné vojnové zločiny v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Keď vystúpil z auta v mongolskom hlavnom meste Ulánbátar, Putina privítal mongolský prezident Ukhnaagiin Khürelsükh, ako je vidieť na videozázname.

„Vzťahy s Mongolskom patria medzi priority našej zahraničnej politiky v Ázii. Dostali sa na vysokú úroveň komplexného strategického partnerstva,“ povedal Putin Khürelsükhovi podľa prekladu zverejneného na webovej stránke Kremľa.

Putin dodal, že vzťahy medzi Ruskom a Mongolskom „sa rozvíjajú vo všetkých oblastiach“ vrátane „politickej sféry a hospodárskych záležitostí“.

Khürelsükh podľa ruských štátnych médií povedal, že je rád za Putinovu návštevu. Obaja lídri podpísali niekoľko bilaterálnych dohôd.

„Za posledných štyri až päť rokov naše krajiny a naše národy spoločne prekonali ťažkosti, ktoré nás v tomto období postihli,“ povedal Khürelsükh.

Zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC) vydaný minulý rok na Putina zaväzuje 124 členských štátov súdu vrátane Mongolska zatknúť ruského prezidenta a odovzdať ho na súdne konanie do Haagu, ak vkročí na ich územie.

Ukrajinskí predstavitelia, Európska únia a viaceré ľudskoprávne skupiny vyzvali Mongolsko, aby ruského lídra zatklo. Pred Putinovým príchodom na územie krajiny Mongolsko nevydalo žiadne vyhlásenie, ktoré by naznačovalo, že tak urobí.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý týždeň novinárom povedal, že Moskva nemá obavy z akýchkoľvek akcií súvisiacich so zatykačom v Mongolsku, pretože všetky aspekty návštevy boli vopred prediskutované.

Mongolská vláda sa vo veľkej miere spolieha na Rusko v oblasti energetiky a je hospodársky závislá od Ruska a Číny, svojich susedov. Krajina, ktorá bola celé desaťročia komunistická, mala tiež úzke väzby so Sovietskym zväzom.

V samostatnom vyhlásení, ktoré Putin vydal 3. septembra, sa uvádza, že približne 90 % nafty a plynu, ktoré Mongolsko využíva, pochádza z Ruska. Mongolsko sa nachádza na plánovanej trase veľkého plynovodu, ktorý chce Rusko vybudovať na prepravu veľkého množstva zemného plynu zo svojej Jamalskej oblasti do Číny.

Dmitrij Medvedev, zástupca tajomníka ruskej Bezpečnostnej rady a bývalý prezident, kritizoval 3. septembra v príspevku na sociálnej sieti zatykač ICC ako „nezákonný“ a povedal, že len „nejaký šialenec“ by sa ho pokúsil vykonať.

Ťažký úder

Nedodržanie požiadavky ICC na vydanie zatykača predstavuje „ťažký úder Medzinárodnému trestnému súdu a medzinárodnému systému trestného súdnictva“, napísal hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychij na X.

„Mongolsko umožnilo obvinenému zločincovi uniknúť spravodlivosti, čím sa podieľalo na zodpovednosti za jeho vojnové zločiny. Budeme spolupracovať s partnermi, aby sme zabezpečili, že to bude mať pre Ulánbátar dôsledky,“ uviedol.

Zatykač ICC obviňuje Putina z nezákonnej deportácie stoviek detí z Ukrajiny. Kremeľ toto obvinenie odmietol s tým, že je politicky motivované.

EÚ vo vyhlásení uviedla, že „ľutuje“, že Mongolsko nesplnilo záväzok ICC, a dodala, že vyjadrí „čo najsilnejšiu podporu úsiliu o zabezpečenie plnej zodpovednosti za vojnové zločiny a ďalšie najzávažnejšie zločiny v súvislosti s ruskou agresívnou vojnou proti Ukrajine“.

„V tejto súvislosti EÚ podporuje vyšetrovanie prokurátora ICC na Ukrajine a vyzýva všetky zmluvné štáty na plnú spoluprácu,“ dodáva sa vo vyhlásení. „EÚ opätovne zdôrazňuje svoju neochvejnú podporu ICC a nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.“

Štatút Medzinárodného trestného súdu podpísalo pred viac ako dvadsiatimi rokmi približne 120 krajín, ale niekoľko štátov – vrátane Spojených štátov, Ruska, Číny, Indie, Izraela a ďalších – ho neratifikovalo.

Začiatkom tohto roka ICC vyvolal kontroverziu po tom, ako jeho hlavný prokurátor naznačil, že bude žiadať o vydanie zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, jeho ministra obrany a vodcov Hamasu. Predstavitelia USA toto vyhlásenie ICC verejne odsúdili.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj