Sobota 12. apríla, 2025
Shen Yun 2025
Opát Suger starostlivo skombinoval architektonické prvky z rôznych francúzskych regiónov a vytvoril úplne nový štýl – gotiku. Na obrázku je zobrazená hlavná loď Baziliky Saint-Denis, pohľad smerom ku chóru. (Capture11Photography/Shutterstock)
»

Mních Suger: Otec gotickej architektúry (+Foto)

11. júna 1144 viedli francúzsky kráľ Ľudovít VII. a kráľovná Eleonóra desiatky biskupov a opátov v sprievode do novo zrekonštruovaného kostola starobylého opátstva Saint-Denis. Ich počet zatienili stovky kňazov a mníchov – a ešte väčšie zhromaždenie veriacich. Po troch rokoch výstavby bol kostol pripravený na posvätenie

Opátstvo, nachádzajúce sa neďaleko Paríža, patrilo medzi najstaršie a najvýznamnejšie vo Francúzsku. Svätý Denis, ranokresťanský mučeník, ktorý zomrel v tejto oblasti, bol patrónom krajiny. Medzi kláštorom a francúzskou kráľovskou rodinou existovali silné väzby. V opátstve boli pochovaní nielen svätec, ale aj francúzski králi.

Oddanosť monarchie katolicizmu bola však len jednou z vecí, ktoré kostol Saint-Denis symbolizoval. Prestavba opátstva súvisela aj so zavádzaním intenzívnejšej náboženskej praxe vo Francúzsku a posilňovaním kráľovskej moci na úkor takmer nezávislých šľachticov dopúšťajúcich sa niekedy nezákonných alebo násilných činov. Výstavba nádherného nového kostola demonštrovala duchovné odhodlanie mníchov a zároveň signalizovala bohatstvo a moc monarchie.

Opátstvo Saint-Denis predtým, čo bola severná veža (vľavo) zbúraná po zásahu bleskom v roku 1837. Rytina od Juliena Hippolyta Devicquea. (Verejná doména)

Hlavným mozgom architektonickej originality kostola bol opát Suger, predstavený kláštora. „Kniha o posvätení kostola Saint-Denis“ (Book of the Consecration of the Church of Saint Denis), ktorú napísal pôvodne v latinčine, odhaľuje jeho pochopenie a oddanosť projektu a predstavuje najdôležitejšie stredoveké dielo o architektonických princípoch.

Architektonicky významné opátstvo Saint-Denis odhaľuje prvé použitie všetkých prvkov gotickej architektúry, pričom určilo štandard pre katedrály a kostoly stredovekej Európy. (Petr Kovalenkov/Shutterstock)

Pretvorenie éry

Suger v Saint-Denis starostlivo skombinoval architektonické prvky z rôznych francúzskych regiónov a vytvoril celkom nový štýl – gotiku. Použitie lomených oblúkov, typických pre burgundskú architektúru, umožnilo vyššie stropy. Normanská architektúra (románsky štýl) zvyčajne využívala rebrové klenby: krížové oblúky, ktoré podopierajú váhu stropu a prenášajú tlak na menší počet oporných bodov. Klenby zároveň znižujú celkovú váhu stropu, čo umožňuje, aby väčšina stropu bola vyrobená z tenkého kameňa. Vďaka menšiemu počtu stĺpov, ktoré boli naviac štíhlejšie, bolo možné použiť väčšie okná.

Kombináciou rebrových klenieb a lomených oblúkov Suger zrevitalizoval vnútornú štruktúru budov a vytvoril estetiku, ktorá akoby stúpala vyššie a vpúšťala viac svetla. Otvorenie vnútorného priestoru prinieslo jasnejšiu a farebnejšiu atmosféru.

Svetlo a farby zohrávali v Sugerovej koncepcii ústrednú úlohu. Zároveň stoja aj v centre dôležitej architektonickej debaty: bola gotika evolúciou románskeho štýlu alebo jeho protikladom? V skutočnosti bola obojím. Tvary gotickej architektúry vychádzali z románskeho štýlu a burgundskej architektúry ako zo základu. Avšak spôsob, akým skombinovali prvky regionálnych románskych tradícií so živým použitím farieb, typickým pre stredomorskú architektúru, vytvoril „antirománsku“ estetiku. (Napriek názvu bol románsky štýl len čiastočne ovplyvnený rímskou tradíciou.)

Záujem Sugerových súčasníkov o Saint-Denis sa zvýšil už len samotnou skutočnosťou, že stavba bola jeho dielom. Dnes je meno Suger málo známe, avšak vo svojej generácii bol najväčším európskym polyhistorom a jedným z najslávnejších mužov Európy. Mnohé symboly Saint-Denis odrážajú Sugerov vlastný život a úspechy.

Suger bol hlavným tvorcom architektonickej originality opátstva Saint-Denis. Podobizeň opáta Sugera od Zacharieho Heinsa a Francoisa Bignona, 1690. (Verejná doména)

Šťastný učenec

Suger sa narodil do rodiny skromného postavenia a ako desaťročný sa stal oblátom v opátstve Saint-Denis. Obláti boli predpubertálne deti zverené rodičmi do starostlivosti benediktínskych kláštorov. Po dosiahnutí dospievania si mohli vybrať medzi zložením mníšských sľubov alebo návratom do bežného života. Dovtedy boli v prípravnej fáze na mníšsky život.

Pre rodičov vo finančnej tiesni to bola lákavá voľba. Ako obláti mali deti zaistené základné životné potreby: boli viac zabezpečené než ich mnohí rovesníci pracujúci v poľnohospodárstve, a dostávali vzdelávanie, ktoré by inak bolo mimo ich dosahu.

Kláštorné a katedrálne školy boli centrami vzdelávania v Európe. Mnísi a kanonici (katedrálni kňazi) pokročilému vzdelávaniu dominovali. Ručne prepisovali knihy v čase pred vynálezom tlačiarní, riadili najdôležitejšie školy, na ktorých aj vyučovali, položili základy prvým univerzitám. Králi, šľachtici, pápeži aj biskupi si často vyberali mníchov a kanonikov za svojich právnych, politických a náboženských poradcov a úradníkov.

„Suger sa stáva opátom Saint-Denis,“ 30. roky 17. storočia, od Justusa van Egmonta. Olej na dreve. Múzeum umenia v Nantes, Francúzsko. (Verejná doména)

Suger vynikal v štúdiu a medzi spolužiakmi si našiel dôležitého priateľa: budúceho kráľa Ľudovíta VI. Králi a princovia sa vždy obzerali po talentovaných jednotlivcov, ktorí by im radili a pomáhali. A ešte viac potrebovali poradcov a pomocníkov, ktorých lojalita bola skutočne úprimná. Ako priateľ a poradca kráľov Ľudovíta VI. a neskôr aj Ľudovíta VII. sa Suger dostal na najvyššie priečky kultúrneho, intelektuálneho, politického a náboženského života.

Svetlo a farby boli ústredné v Sugerovej koncepcii. Použitie rebrových klenieb a lomených oblúkov otvorilo vnútorný priestor, čo umožnilo jasnejšiu a farebnejšiu atmosféru. Na obrázku je zobrazené vitrážové rozetové okno severného transeptu. (Diliff/CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons)

Opát, architekt a historik

Rozsah toho, čo Suger dokázal, svedčí o výnimočnom jedincovi. Bol považovaný za najväčšieho historika svojej generácie. Ako štátnik zlepšil súdnictvo, podporil rozvoj poľnohospodárstva a obchodu, zjednotil krajinu proti vonkajším hrozbám a skrotil vzpurných šľachticov. Ako opát posilnil duchovný život svojich mníchov. Medzi jeho spojencov a obdivovateľov patril svätý Bernard z Clairvaux, jeden z najväčších mníchov, mysliteľov a kazateľov v histórii katolíckej cirkvi. Počas Prvého lateránskeho koncilu (stretnutia vysokých katolíckych duchovných z celého sveta) v roku 1123 sa Suger stal dôverníkom pápeža Kalixta II.

Suger mal svoj najtrvalejší vplyv ako architekt. Opátstvo Saint-Denis čoskoro určilo štandard, ktorý inšpiroval väčšinu veľkých katedrál a kostolov stredovekého Francúzska a Anglicka. Sugerov písomný záznam o jeho výstavbe malo rozhodujúci vplyv na celú stredovekú architektonickú teóriu. To, čo opátstvo Saint-Denis brilantne začalo, doviedla do dokonalosti katedrála Notre-Dame.

Opátstvo, ktoré utrpelo škody počas Francúzskej revolúcie, bolo neskôr obnovené v rámci gotického obrodenia 19. storočia. Doteraz pretrvalo takmer deväť storočí a zostalo prevažne nedotknuté od Sugerových čias. V roku 1966 pápež Pavol VI. zriadil novú diecézu Saint-Denis, čím opátstvo povýšil na katedrálu a zaradil ho medzi chrámy, ktoré samo v začiatkoch inšpirovalo. Týmto krokom vzdal zaslúženú poctu jednému z najvýznamnejších architektonických klenotov histórie.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj