Mlčanie ako cesta k samému sebe
Žijeme v uponáhľanej a hlučnej dobe, v ktorej sa môže zdať ťažké nájsť pokoj a ticho. V tejto dobe sa stretávame s rôznymi správami, názormi, postojmi a požiadavkami, až z toľkého tlaku môže naša myseľ, ale aj naša duša túžiť po spomalení, upokojení a po očistení sa od vplyvu toľkých informácií, aby sme si udržali naše fyzické aj duševné zdravie. Často práve na konci svojich síl, keď si prajeme zmenu, objavíme blahodarné účinky ticha a obrátenia sa do seba.
Mnohí v takýchto prípadoch objavujú ozdravné účinky meditácie alebo prínos každodenného nájdenia si času pre seba a vytesnenia svojich myšlienok či úloh. Bremená, ktoré často nosíme na svojich ramenách, musia byť občas zložené, aby sa človek dokázal uvoľniť, načerpať energiu a silu na zvládanie svojich povinností. Práve prichádza obdobie, kedy sa príroda okolo nás spomaľuje a naznačuje nám potrebu stíšiť sa a upokojiť, zahľadieť sa do seba a venovať sa zhodnoteniu svojich postojov, prípadne tomu, čo a ako by sme chceli vo svojom živote zmeniť.
Vo chvíli ponorenia sa do seba, kedy si najlepšie dokážeme vytvoriť odstup od rušivých vplyvov života, začíname chápať, že sa nestačí iba utiahnuť sa od chaotického vplyvu spoločnosti a vyhľadávať tiché prostredie, ale je potrebné urobiť oveľa viac. Často treba začať až od samotných základov našej bytosti. Túžba po vyprázdnení sa od tlaku a požiadaviek spoločnosti, utiahnutie sa do úzadia a potreba nájsť niečo čisté a človekom nedotknuté, súvisí s duchovnou očistou a úlohou zmeniť samého seba a svoje mravné postoje. Nemožno totiž naliať čistú vodu do plného pohára.
Preto, ak sa chceme vyliečiť z hluku, ktorým je náš život presiaknutý a z chaosu, ktorý nás obklopuje, je potrebné zmeniť aj svoje vlastné postoje, hodnotový systém a myšlienky, aby sme dokázali správne a dobre fungovať v tomto svete, a aby sme skutočne, od základov svojej bytosti pocítili v sebe zmenu, po ktorej túžime.
Skúsme sa len zamyslieť nad tým, aká je naša doba “uvravená“. Odvšadiaľ k nám prúdia slová a rôzne reči, všetci rozprávajú bez prestania. Hovorí sa nielen o veciach, ale aj o ľuďoch, vynášajú sa súdy a komentáre a týmto sa živí hluk, neusporiadanosť a podľa náboženstva aj hriech sveta. Starí mnísi poznali liečivé účinky mlčania, vďaka ktorým sa dokázali vyhnúť hrešeniu jazykom a z toho plynúcich následkov. Snažili sa o poctivosť a čistotu srdca. Mlčanie ich chránilo od nerestí a zároveň slúžilo ako prostriedok priblíženia sa k Bohu. Podľa nemeckého teológa Romana Guardiniho je mlčanie „prejavom vnútorného stavu človeka“.
Pokiaľ sa chceme vymaniť spod vplyvu negatívneho účinku slov, aj my sami sa od nich musíme očistiť a snažiť sa ich nepoužívať v negatívnom zmysle. O koľko by bol tento život jednoduchší, keby sme sa vymanili zo zbytočného rozprávania a všetkých informácií o ľuďoch, ktoré nám nielen nič neprinášajú, ale nás aj zbytočne zaťažujú a bránia nám v dosiahnutí pokoja.
Možno poznáte príbeh o Sokratovom teste, ktorý nám tiež napovie, aké je dôležité hovoriť len o skutočne dôležitých a dobrých veciach. Pokiaľ ide o ohováranie, domnienky alebo vynášanie súdov o iných, je lepšie mlčať, pretože sa môžeme dostať do zahanbujúcej situácie. Príbeh o Sokratovom teste rozpráva o situácii, v ktorej za Sokratom prišiel jeho známy, aby mu povedal vzrušujúcu novinku, ktorú sa dozvedel o jeho žiakovi. Múdry Sokrates ho zastavil a položil mu tri otázky, aby zistil, či ide o správu, ktorú je naozaj hodno počuť. Spýtal sa ho, či je to pravdivé, dobré a prínosné. Keď tento známy pochopil morálne ponaučenie vyplývajúce z tejto situácie a teda, že to, čo chcel povedať, nebolo ani pravdivé, ani dobré, a ani užitočné, zahanbene odišiel.
Skúsme sa nechať poučiť týmto starogréckym filozofom a prefiltrovať to, čo chceme niekomu povedať. Pokiaľ si nie sme istí, či je to pravdivé, dobré, prínosné, a či to niekomu neublíži, nie je lepšie pomlčať? Takto sa dokážeme vyhnúť zbytočnému rozprávaniu o iných a sústrediť sa na dôležitejšie a čestnejšie veci. Zároveň ostane naše vnútro pokojné a svedomie čisté.
Pokiaľ nechceme, aby do nás zasahovali rôzne neukáznené a nekontrolované myšlienky, mlčanie nám skutočne dokáže pomôcť udržať si od nich odstup a zároveň budeme schopní časom skrotiť aj ich výbušnosť. Takto môže dôjsť k premene srdca a ku skutočnej zmene nášho vnútra. Mlčanie ale neznamená nechať sa vnútorne zožierať emóciami, je skôr pomocníkom k pravému vyliečeniu svojho vnútorného sveta. Ak necítime skutočnú zmenu a pravý vnútorný pokoj a mlčíme iba na povrchu, je to len prejav pýchy v domnienke, že sme lepší ako druhí. Ak sa chceme poctivo vyrovnať s naším vnútrom, a pokiaľ odhodlane vytrváme na našej ceste, časom dôjde k nami želanej trvalej premene.
Mlčanie nie je iba o nehovorení, je to postoj ponorenia sa do seba, očistenie sa od myšlienok a túžob. Nemyslíme na to, čo chceme, pretože jediné, o čo sa v tom momente snažíme, je odísť na chvíľu od ruchu tohto sveta a vytesniť akúkoľvek nespokojnosť z toho, čo nevieme získať. Vnútorná sila, pochopenie toho, čo je skutočne dôležité a cenné, nás dokážu voviesť do stavu, kedy sa nás dianie vo svete nebude priamo dotýkať, ani nás ovplyvňovať.
Nemusíme byť ani mníchmi, aby sme sa naučili správne zaobchádzať s pocitmi pri rôznych životných situáciách. Pri udržaní si odstupu od emócií si dokážeme pokojne premyslieť, aké slová chceme použiť, aby sme nereagovali s hnevom a neprispeli k zhoršeniu situácie. Toto potvrdzuje aj starogrécky filozof Anaxagoras, „mlčanie je najúčinnejší liek proti zlobe.“
Tak, ako je správne vážiť si samého seba, je správne prejaviť úctu aj ostatným ľuďom. A práve vhodným výberom slov dávame druhému najavo, že máme v úcte jeho pocity a rešpektujeme jeho názor. Uveďme jeden pekný výrok čínskeho mysliteľa Mencia (Meng-C´), ktorý tiež kládol dôraz na správne konanie a používanie slov v medziach morálky:
„Veľký človek nečaká za slovami prisviedčanie a za skutkami úspechy, hovorí a koná – len keď je to spravodlivé.“
Vidíme, že z filozofického aj duchovného hľadiska sa mnoho mysliteľov venovalo otázke premeny svojho srdca a zaužívaného myslenia, takzvanej duchovnej očiste. Poukazovali na potrebu vyniesť na povrch dobré vlastnosti, posilniť morálny charakter, rozlišovacie schopnosti pre rast a návrat k svojmu pravému ja, ktoré je vo svojej podstate dobré, len sa vplyvom ľudskej spoločnosti vzdialilo od správnych ľudských hodnôt. V mlčaní a v tichom stretnutí so sebou človek pochopí, čo je skutočne vznešené, cnostné a hodnotné, a pokiaľ sa to snaží aplikovať aj do svojho života, pozitívne to ovplyvní nielen jeho budúcnosť, ale aj jeho vzťah k vonkajšiemu svetu. Zaručene to prinesie svoje ovocie v podobe zmien, ktoré si človek vo svojom živote želá.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
