Ministerstvo zdravotníctva realizuje Epidemiologickú štúdiu výskytu duševných porúch v slovenskej populácii
Ministerstvo zdravotníctva SR v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR aktuálne realizuje Epidemiologickú štúdiu výskytu duševných porúch v slovenskej populácii, ktorá je súčasťou reformy v oblasti duševného zdravia. Cieľom štúdie je na reprezentatívnej vzorke zmapovať výskyt najčastejších duševných porúch v populácii, vyhodnotiť ich dopad na kvalitu života a využívanie služieb starostlivosti o duševné zdravie.
Výsledky štúdie pomôžu identifikovať potreby populácie súvisiace s duševným zdravím a dostupnosť služieb. Na základe týchto zistení bude možné robiť cielenú prevenciu duševných porúch a podporu duševného zdravia, uviedlo tlačové oddelenie rezortu.
Odbornými garantmi štúdie sú prof. Alexandra Bražinová, doc. Michal Hajdúk a doc. Mária Kráľová z Univerzity Komenského v Bratislave a prof. Marek Majdan z Trnavskej univerzity.
Bližšie informácie k Epidemiologickej štúdii
Navrhovaná štúdia má priniesť unikátne, na Slovensku doposiaľ̌ neexistujúce údaje o výskyte najčastejších duševných porúch dospelej populácie vo vzťahu k veku, pohlaviu, dosiahnutému vzdelaniu a ďalším širším sociálnym a ekonomickým súvislostiam, ďalej informácie o vzťahu rizikových faktorov k vzniku a priebehu týchto duševných porúch, ich celkovom dopade na spoločnosť a o využívaní či chýbaní služieb starostlivosti o duševné zdravie.
Charakteristika štúdie
Pôjde o prierezovú štúdiu mapujúcu výskyt najčastejších duševných porúch v dospelej populácii Slovenskej republiky. Štúdia je zameraná na zistenie výskytu najmä afektívnych porúch, úzkostných porúch a závislosti od alkoholu prostredníctvom medzinárodne používaného štandardizovaného nástroja na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie. Sekundárnym cieľom je vyhodnotenie dopadu týchto porúch na psychosociálne fungovanie, kvalitu života, indikátory zdravia a využívania služieb starostlivosti o duševné zdravie.
Ciele štúdie
Primárnym cieľom je zistiť prevalenciu vybraných duševných porúch v dospelej populácii Slovenskej republiky.
Sekundárnymi cieľmi sú 1. vyhodnotiť dopad jednotlivých symptómov vybraných duševných porúch na kvalitu života a funkčnosť, 2. zistiť dostupnosť a využívanie služieb starostlivosti o duševné zdravie a 3. zistiť medzeru v liečbe (z angl. treatment gap), identifikovať bariéry a definovať populačné skupiny, ktoré sú v najvyššom riziku nevyužívania služieb v prípade prítomnosti duševných porúch.
Predpokladaný prínos štúdie
Štúdia má priniesť informácie o prevalencii najčastejších duševných porúch v populácii, v jednotlivých populačných skupinách podľa pohlavia, veku a iných relevantných demografických premenných, ako aj o dopade prítomnosti duševnej poruchy na celkové fungovanie človeka. Ďalším prínosom má byť lepšie poznanie proporcie neliečených duševných porúch v dospelej populácii.
„Výsledky štúdie umožnia opísať duševné zdravie populácie Slovenskej republiky a porovnať výskyt duševných porúch v medzinárodnom kontexte. Výsledky poslúžia na rozhodovanie pri tvorbe efektívnych opatrení a politík pre nastavovanie a plánovanie starostlivosti o duševné zdravie dospelej populácie v Slovenskej republike,“ uviedol tlačový odbor ministerstva zdravotníctva.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
