Ministerstvo práce predstavuje ďalšie opatrenia na znižovanie nezamestnanosti: kto odmietne pracovať, príde o dávku v hmotnej núdzi
Na Slovensku máme aktuálne historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti, avšak stále evidujeme tisíce ľudí bez práce. Podľa ministra práce Tomáša je na pracovnom trhu k dispozícii viac ako 80-tisíc voľných pracovných miest a 107-tisíc cudzincov už pracuje v krajine. Napriek tomu zostáva 143-tisíc Slovákov nezamestnaných. Minister navrhuje opatrenia, ktoré majú motivovať nezamestnaných občanov, aby prijali ponúkané pracovné miesta a znížili tak závislosť na sociálnom systéme. Tento plán však čelí kritike opozície aj odborových zväzov, ktorí upozorňujú na jeho nedostatky a možné negatívne dôsledky.
E. Tomáš: Každý, kto môže pracovať, by pracovať mal
„Hoci na Slovensku máme aktuálne historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti, stále evidujeme 143-tisíc disponibilných nezamestnaných. Zároveň na slovenskom pracovnom trhu pracuje 107-tisíc cudzincov, pričom je k dispozícii viac ako 80-tisíc voľných pracovných miest,“ skonštatoval minister práce sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).
Nevidí dôvod, prečo by tieto voľné miesta nemohli zaplniť nezamestnaní občania Slovenska. Podľa neho každý, kto môže pracovať, by aj pracovať mal. „Na Slovensku máme ešte veľa ľudí, ktorí môžu byť zamestnaní, avšak z rôznych dôvodov tak nie je. Medzi nimi sú však aj tí, ktorí zneužívajú sociálny systém,“ priblížil.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR predstavilo legislatívny zámer postavený na troch základných opatreniach. Prvým z nich je krátenie dávok v prípade odmietnutia práce. „Ak nezamestnaný odmietne relevantnú pracovnú ponuku, ktorá zodpovedá jeho schopnostiam a zručnostiam, bude mu krátená alebo odobratá dávka v hmotnej núdzi na dobu 12 mesiacov,“ píše rezort.
Ako druhé opatrenie sa plánuje upraviť režim poskytovania prác vo verejnom záujme tak, aby obyvatelia vykonávajúci práce vo verejnom záujme ich mohli vykonávať aj mimo územia svojej obce. Po novom by sa tak aktuálny limit na svoju obec mohol rozšíriť na územie viacerých združených obcí či až na okres.
Tretím nástrojom, ktorý by mal motivovať práceschopných občanov sa zamestnať, je kategorizácia aktivačného príspevku. „Najnižší aktivačný príspevok dostanú ľudia, ktorí chcú len vykonávať malé obecné služby a nechcú sa riadne zamestnať. Vyšší aktivačný príspevok dostanú tí, ktorí sa už budú chcieť rekvalifikovať, vzdelávať sa alebo zúčastňovať sa na ďalších projektoch z úradu práce. Najvyšší príspevok bude patriť už riadne zamestnaným.“
MPSVR má zatiaľ k dispozícii legislatívny zámer, legislatívne znenie by chceli predstaviť na jeseň.
Podľa šéfa rezortu nie je možné len prijímať reštriktívne opatrenia. Nezamestnaným musí byť ponúknutý široký diapazón pracovných pozícií. „Spustili sme celý rad projektov, ktoré majú pomôcť ľuďom nájsť si prácu. Ide napríklad o Finančné stimuly, Právo na prvé zamestnanie, Zručnosti pre trh práce, Ľudia a hrady a ďalšie. Väčšina z nich je financovaná z Európskeho sociálneho fondu,“ približuje minister Tomáš to, ako chce zabezpečiť vhodnú a primeranú ponuku pracovných príležitostí pre nezamestnaných.
S. Petrík: Návrh ministerstva problém s nezamestnanosťou nevyrieši
Podpredsedníčka Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci Simona Petrík (PS) zhodnotila, že v tomto štádiu legislatívny zámer vzbudzuje ešte veľa otázok. Tvrdí, že minister v tejto chvíli nevie garantovať, že štát dokáže vygenerovať dostatok pracovných miest, ktoré budú typom práce aj regionálnym rozložením vhodné pre dlhodobo nezamestnaných. „Zároveň nepovedal, či si budú môcť uchádzači medzi ponukami vyberať. Veľmi vágne hovoril aj o počte a štruktúre ľudí, ktorých by sa odobratie či krátenie dávky týkalo,“ uviedla.
Podľa Petrík súčasný návrh ministerstva reálny problém s nezamestnanosťou na Slovensku nevyrieši. „Čelíme masívnemu odlivu kvalifikovaných ľudí kvôli zlým podmienkam, vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu zamestnávateľov aj zamestnancov a prekážkou často býva aj zbytočná administratíva.“ Poslankyňa tiež upozorňuje na to, že pri zamýšľanom návrhu môže dôjsť k zvýšeniu nákladov na strane samospráv v dôsledku potreby financovania zdravotných prehliadok ľudí pri aktivačných prácach.
KOZ: Dávky v hmotnej núdzi nepredstavujú nadštandardné dávky
Podľa Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ) dávka v hmotnej núdzi nie je určená na aktiváciu nezamestnaných a nemala by sa podmieňovať prijatím či neprijatím pracovnej ponuky. Riešenie vidia skôr vo financovaní politiky zamestnanosti s priamym vplyvom na znevýhodnených uchádzačov na pracovnom trhu.
„Už samotný zákon špecifikuje, kedy sa získanie práce neskúma na účely priznania dávky v hmotnej núdzi, a preto sa navrhovaný rámec opatrení predstavený ministrom práce dotkne minima poberateľov dávok, ktorí sú zároveň aj evidovaní v nezamestnanosti,“ vysvetlila prezidentka KOZ Monika Uhlerová.
Taktiež zdôraznila, že cieľom by malo byť zabezpečenie záchrannej sociálnej siete a nie aktivácia nezamestnaných. Podľa jej slov, ak ľuďom odoberieme dávku v hmotnej núdzi, hrozí, že padnú ešte do väčšej chudoby, stanú sa sociálne vylúčenými a budú to mať ešte ťažšie s uplatnením sa na trhu práce.
„Sociálny systém nemá byť trestajúci, ale má garantovať záchrannú sieť. Dávky v hmotnej núdzi nepredstavujú svojou výškou a účelom nadštandardné dávky. Preto nemôžu byť nástrojom motivácie k zamestnaniu. Naopak, dobre nastavené politiky zamestnanosti, spolu so sociálnymi službami, vzdelávaním, hospodárskymi politikami štátu, môžu dopomôcť k odľahčeniu sociálneho systému,“ zhodnotila Uhlerová.
Problémom podľa KOZ je aj financovanie politík zamestnanosti, ktoré je závislé od európskych zdrojov. Malo by sa nastaviť viaczdrojové financovanie naviazané na rozpočet verejnej správy a mal by sa zvýšiť prístup ľudí bez práce k poradenským službám.
Štatistiky o nezamestnaných sú skreslené
„Slovenská republika má najnižšiu mieru nezamestnanosti od svojho vzniku. Podiel nezamestnaných v produktívnom veku v apríli 2024 predstavoval úroveň 4,56%. Prioritou sa podľa slov ministra práce, sociálnych vecí a rodiny stáva tlak na rast miezd,“ informoval Úrad vlády SR na sociálnej sieti. Minister Tomáš pripomenul, že hoci je nezamestnanosť na historickom minime, Slovensko má stále celkovo 165-tisíc nezamestnaných ľudí (aktuálne 143-tisíc).
Miera nezamestnanosti sa vyratúva z celkového počtu nezamestnaných na ekonomicky aktívnom obyvateľstve, čo v apríli 2024 dosahovalo 5,96%. Podiel nezamestnaných v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku dosiahol úroveň 4,56%. Podiel disponibilných uchádzačov, čiže uchádzačov, ktorí sú schopní nastúpiť do práce ihneď, na ľuďoch v produktívnom veku bol na úrovni 3,82%. Tento posledný ukazovateľ percentuálne klesá už tri mesiace po sebe.
Podľa štatistiky, ktorú ministerstvo práce zverejnilo, bol celkový počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie k aprílu tohto roku 165 829 a na trhu práce sa umiestnilo 12 487 uchádzačov o zamestnanie. Michal Tomajko, analytik Inštitútu pre sociálnu politiku uviedol, že hodnota celkového počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie je veľmi blízko doterajšieho minima z mája 2019, kedy bol počet evidovaných uchádzačov len o 872 menej.
Za nezamestnané v zmysle metodických vysvetliviek na stránke štatistického úradu považujeme osoby, ktoré spĺňajú niekoľko podmienok, aby mohli byť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zaevidované. Na webstránke sa uvádza, že „evidencia na úrade je dobrovoľná, občanovi nevzniká zákonná povinnosť byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade, ale je povinný ako dobrovoľne nezamestnaná osoba sám si hradiť zdravotné poistenie.“
Bývalá zamestnankyňa úradu práce pre Epoch Times Slovensko vysvetlila, že počet ľudí, ktorí sú na Slovensku reálne bez práce je vyšší, ako ukazujú štatistiky o „nezamestnaných“. Niektorí nie sú evidovaní na úrade práce z rôznych dôvodov a keďže nie sú vedení na úrade, nie sú označení za „nezamestnaných“ a do štatistík sa nezarátavajú.
