Vláda plánuje obnoviť vnútroštátnu leteckú linku z Bratislavy do Košíc. Kritici vyzývajú na podporu vlakovej dopravy
Ministerstvo dopravy ohlásilo zámer obnoviť pravidelné letecké spojenie medzi Bratislavou a Košicami. Prvé lety by mohli byť dostupné už na jar budúceho roka. Hoci cieľom je skrátiť čas cestovania medzi dvoma najväčšími slovenskými mestami, konečná časová úspora nemusí byť až taka markatná. Aby malo spojenie budúcnosť, spiatočná letenka by podľa ministra dopravy Ráža mala stáť toľko, čo plná nádrž v aute. Tento plán čelí kritike zo strany odborníkov na dopravu ako aj environmentalistov. Tí zhodne vyzývajú vládu, aby podporovala koľajovú dopravu.
Letecké prepojenie dvoch najväčších miest na Slovensku
Ministerstvo dopravy v polovici októbra oznámilo, že plánuje obnoviť pravidelné letecké spojenie medzi dvoma metropolami Slovenska, Bratislavou a Košicami. Prví pasažieri by mohli využiť lety a skrátiť si tak dĺžku cesty z východu krajiny na západ a opačne už od jari budúceho roka. „Dlhodobo vnímame záujem verejnosti o znovuzavedenie tohto pravidelného leteckého spojenia, preto veríme, že si táto linka opäť nájde svojich pravidelných cestujúcich,“ uviedol minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer-SD).
Podľa základných informácií zverejnených rezortom, letecké spojenie by malo byť prevádzkované niekoľkokrát do týždňa. Linka z Košíc do Bratislavy a späť by mala premávať dvakrát denne (ráno a večer) – v pondelok, v stredu a v piatok. Naviac v nedeľu by mal byť k dispozícii ešte jeden let v popoludňajších hodinách. Kapacita lietadla by mala byť minimálne 40 miest. Dopravcu ministerstvo vyberie v nasledujúcich mesiacoch. Keď budú pripravené súťažné podklady, rezort vyhlási výzvu.
Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej pripomenul, že predchádzajúce pokusy o prevádzkovanie tohto leteckého spojenia stroskotali a skončili napokon zrušením. „Takáto linka bez výraznej dotácie nemôže byť zisková. Ak by bola zisková a mala by aj prepravný potenciál, tak by už letecké spoločnosti takúto linku zaviedli,“ načrtol.
Ušetrí letecká doprava čas?
Vzdušná vzdialenosť letu medzi letiskom Milana Rastislava Štefánika v Bratislave a letiskom v Košiciach je 312 km, čo predstavuje 55 minút letu. Na porovnanie, cesta autom na rovnakej trase v ideálnom prípade bez obmedzení premávky trvá okolo 5 hodín. Podobne trvá aj cesta vlakom, ak nie je nejaká výluka, meškanie alebo iné mimoriadne okolnosti. InterCity vlaky túto trasu zvládnu o niečo rýchlejšie, avšak tie od nového roka nebudú z finančných dôvodov premávať.
To, že let bude trvať menej ako hodinu, však neznamená, že do cieľového miesta v Košiciach, či v Bratislave cestujúci dorazia naozaj so značnou časovou úsporou. „V dopravnej špičke treba počítať niekedy aj s hodinou na cestu na letisko, ďalšou hodinou na predletové procedúry, potom ďalšiu hodinu zaberie samotný let vrátane pozemných manévrov na oboch letiskách, nástupu a výstupu cestujúcich, jazdy od a do terminálu a ešte aj prepravy z letiska do cieľovej destinácie,“ rozanalyzoval Matej.
Ani podľa ekonóma Martina Hudcovského z Ekonomickej univerzity v Bratislave časová úspora nebude až taká významná. „Ak by sme porovnali, že cestujúci sa musí dostať z centra Bratislavy do centra Košíc, lietadlom by to mohlo trvať približne dve a pol až tri hodiny,“ spočítal.
Cena lístka
To, aký záujem bude o leteckú prepravu medzi dvoma krajmi republiky, bude do značnej miery záležať od samotnej ceny letenky. Spiatočná letenka Bratislava – Košice by mala stáť toľko, čo plná nádrž v aute, povedal minister dopravy Ráž v relácii Braňo Závodský naživo na Exprese. „Od 60 do 80 eur si myslíme,“ odhaduje minister. Štátna dotácia tohto spôsobu dopravy má byť však rozsahovo nižšia v porovnaní s dotovaním IC vlakov.
Riaditeľa IDH Matej si myslí, že spiatočná letenka bude atraktívna len vtedy, ak jej cena vrátane všetkých povinných poplatkov zostane na dvojcifernom čísle. Podľa ekonóma Hudcovského to je reálne dosiahnuť, záležať však bude na konkrétnom prevádzkujúcom dopravcovi. „V čase, keď sme na fakulte riešili otázku zriadenia národného dopravcu pri lietadle menšej kapacity, akú štandardne nízkonákladové spoločnosti ponúkajú, a pri podstatne vyššej týždennej frekvencii, boli náklady na sedadlo (to znamená bez žiadneho zisku) okolo úrovne 50 eur na pasažiera,“ priblížil.
Letecké spojenie nemá nahradiť zrušené IC vlaky
Šéf rezortu dopravy naznačil, že plánované dotovanie leteckého spojenia nemá nahradiť zrušené IC vlaky. „My sme IC nezrušili, my sme nahradili jeden vlak, ktorý stál 33 eur, za vlak, ktrorý stojí 25 eur,“ vysvetlil. Upresnil, že pri plánovanom zavedení tohto leteckého spojenia nejde o rovnakú cieľovú skupinu ako pri IC vlakoch.
Predstava ministerstva je, že leteckú linku budú využívať ľudia, ktorí si rýchlo potrebujú niečo na otočku v Bratislave vybaviť a vrátiť sa naspäť. „Veríme, že sa nájde letecký dopravca, ktorý bude spájať Bratislavu a Košice letecky, keďže dopyt najmä biznis klientely po tejto linke stále pretrváva,“ uviedla hovorkyňa letiska v Bratislave Veronika Demovičová.
Značný záujem o pripravovanú linku u svojich pasažierov eviduje aj košické letisko. „Vnútroštátna letecká linka Košice – Bratislava má vysoké predpoklady na to, aby bola využívaná vo vysokej miere. Cestujúci, podnikatelia, obchodné spoločnosti i rôzne asociácie/obchodné komory sa na nás v súvislosti s vnútroštátnou linkou často obracajú,“ naznačil hovorca košického letiska Juraj Tóth.
Podľa kritikov sú lietadlá neekologické
IDH však vládny návrh kritizuje, keďže letecký priemysel patrí medzi najväčších producentov emisií skleníkových plynov. „Podpora by mala byť zameraná výhradne na koľajovú dopravu,“ vyslovil sa Matej.
Rozhodnutie ministerstva zrušiť IC vlaky pre nerentabilnosť a vysoké náklady, no zároveň plánovanie zavedenie dotovaného leteckého spojenia kritizuje aj opozičný poslanec Martin Pekár (PS). Podľa neho by systémovým riešením bola kompletná elektrifikácia a modernizácia hlavných železničných koridorov na trase Bratislava – Košice. „Pán minister dopravy Jozef Ráž, chcel by som vás vyzvať, aby ste prestali škrtať trasy železniciam a začali investovať, inovovať, modernizovať a elektrifikovať naše železničné infraštruktúry, pretože slovenské železnice si to zaslúžia,“ zhrnul.
Podľa environmentalistov sú vlaky najšetrnejším spôsobom dopravy k životnému prostrediu. Aby však boli využívané s čo najväčším počtom cestujúcich, považujú za nevyhnutné, aby boli aj cenovo výhodné, pohodlné, frekventované a bez meškaní. „Do vlakovej dopravy potrebujeme investovať, nie rušiť najrýchlejšie vlaky. Minister dopravy namiesto toho, aby hľadal zdroje, ako zlepšiť fungovanie železníc, plánuje navyše obnoviť letecké spojenie medzi Bratislavou a Košicami a ešte ho aj dotovať zo štátnych peňazí,“ reagovala na avizované zriadenie leteckej linky hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.
