Štvrtok 19. septembra, 2024
(Zľava) vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe (SACEUR) generál Christopher G. Cavoli, premiér SR Robert Fico a minister obrany SR Robert Kaliňák (obaja Smer-SD) počas stretnutia 27. marca 2024 v Bratislave. (Foto: FB / Ministerstvo obrany Slovenskej republiky)

Ministerstvo obrany: Spojenecké zväzky otvárajú unikátne možnosti pri modernizácii

Spojenecké zväzky otvárajú unikátne možnosti pri modernizácii. Začlenenie do euroatlantických štruktúr takisto prinieslo zvýšené investície, posilnilo ekonomiku a otvorilo tak nové pracovné príležitosti pre ľudí. Ministerstvo obrany (MO) SR to uviedlo na sociálnej sieti pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do NATO.

„Slovensko potrebuje moderné vojenské vybavenie, aby dokázalo v dlhodobom horizonte garantovať svoje bezpečie. Spojenecké zväzky nám otvárajú unikátne možnosti pri modernizácii, vďaka čomu sme aj v súčasnosti schopní efektívnejšie dopĺňať absentujúcu, nezodpovedne darovanú techniku. Aj preto sa naše členstvo v NATO už 20 rokov vypláca,“ skonštatoval rezort.

Vstup do Aliancie bol podľa MO SR jasným signálom aj pre zahraničných investorov. „Bezpečné prostredie, posilnené členstvom v NATO, ale aj zodpovednými investíciami do vlastnej obranyschopnosti, je kľúčom k prosperite a rastu domáceho priemyslu vrátane obranného,“ dodalo ministerstvo.

D. Hošták: Najväčšou výzvou pre NATO je udržať jednotu v základných otázkach

Najväčšou dlhodobou výzvou pre NATO je udržať medzi členmi jednotu v základných a existenčných otázkach. Uviedol to analytik Daniel Hošták z organizácie Globsec v súvislosti s 20. výročím vstupu SR do organizácie. Ako skonštatoval, Aliancia je len taká silná, ako sú silné jej členské štáty.

„Jednu z najväčších výziev vidím práve v polarizácii spoločností naprieč Európou a Severnou Amerikou, o ktorej svedčia výsledky viacerých kľúčových volieb v štátoch, ako napríklad Slovensko, Holandsko, ale aj neistota spojená s prezidentskými voľbami v USA. Práve skepsa spojená s členstvom v NATO či Európskej únii (EÚ) sa pritom často stáva predmetom politických kampaní,“ komentoval Hošták.

K tejto výzve sa radia podľa neho aj ďalšie dlhodobé iniciatívy, ako sú zvyšovanie vojenských kapacít a produkcie, podpora vojenského priemyslu, implementácia moderných technológií, čelenie hrozbám spojeným s klimatickou zmenou či potenciálne rozširovanie NATO smerom na Balkán či Kaukaz.

V súčasnosti podľa Hoštáka neexistuje nijaká alternatíva k NATO v otázke garancie bezpečnosti v transatlantickom priestore. Ako poukázal, Aliancia oslavuje tento rok 75. výročie svojho založenia a stala sa etablovaným geopolitickým hráčom a najsilnejším obranným zoskupením na svete.

„Otázka zefektívňovania vojenskej spolupráce štátov Európskej únie je, samozrejme, namieste. Absolútne sa však nevylučuje s potrebou silnej a dobre fungujúcej Aliancie. Práve naopak, pokiaľ by EÚ chcela postúpiť ďalej v otázke budovania akýchsi spoločných vojenských kapacít, potreba koordinácie s NATO by bola absolútne nevyhnutná,“ uviedol Hošták.

Za nedôverou slovenskej spoločnosti voči Aliancii vidí analytik zanedbanie vzdelávania a prezentácie pridanej hodnoty, ktorú členstvo v Aliancii prináša. „Od nášho vstupu do NATO sme len minimálne investovali do procesu zvyšovania povedomia a teraz vidíme jasné výsledky. Z toho dôvodu je naozaj nevyhnutné priblížiť Alianciu bežným občanom, ale aj študentom na školách,“ myslí si.

Ako ďalšiu z príčin označil zneužívanie nášho členstva v euroatlantických štruktúrach politikmi v rámci volebných kampaní a vytĺkanie tak politických bodov. „Otázka totiž neznie, či by sme mali byť členom NATO, ale skôr ako vieme prispieť k lepšie fungujúcej Aliancii,“ dodal.

Prečítajte si aj