Ministerstvo financií navrhuje daň zo sladených nápojov: Zdravšie Slovensko alebo naplnenie štátnej kasy?
Ministerstvo financií (MF) SR ukončilo medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov. Z pôvodného návrhu boli po odborných diskusiách vyňaté mliečne nápoje, jogurty, či výživové doplnky pre športovcov. Rezort si od novej spotrebnej dane sľubuje viac peňazí do štátneho rozpočtu a zdravšie obyvateľstvo. Opozičná SaS chce dosiahnuť, aby sa o zákone vôbec nerokovalo, keďže nevidí zdravotný benefit a obyvatelia by sa mohli nezdravými nealko nápojmi zásobiť v zahraničí. Oceňujú však fakt, že zákon je prijímaný v riadnom legislatívnom procese. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) rovnako s návrhom nesúhlasí, poukazujúc na to, že znižovanie spotreby cukru automaticky nevedie k zníženiu obezity.
Myšlienka z dielne Ódorovho kabinetu
Z návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo MF SR, vyplýva, že nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú v nasledujúcom roku podliehať novej spotrebnej dani.
Rezort pod vedením Ladislava Kamenického (Smer-SD) pre obhájenie zavádzania nepriamej spotrebnej dane uvádzal dva hlavné dôvody. Prvým má byť motivovanie spotrebiteľov k zdravému resp. zdravšiemu spôsobu života a znižovaniu negatívnych dôsledkov na zdravie v prípade redukcie nadmernej spotreby týchto produktov.
Druhým dôvodom je zvýšenie príjmu do štátneho rozpočtu, nakoľko zavedenie dane z cukru predstavuje prvé konsolidačné opatrenie z dielne kabinetu Roberta Fica (Smer-SD), ktoré má slúžiť na ozdravenie verejných financií.
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) nesúhlasí so zavedením dane zo sladených nápojov. Aj napriek tomu, že na Slovensku celkovo klesá spotreba cukru, miera obezity rastie. INNES teda nepredpokladá, že by zvýšené platby dokázali naše obyvateľstvo zoštíhliť. Zaviesť túto daň navrhol ešte kabinet Ľudovíta Ódora ako budúce možné ozdravné opatrenie pre verejné financie pre ďalšiu vládu. Podľa inštitútu by štát mal pristúpiť ku komplexnejšiemu riešeniu boja proti obezite. Naviac, výnos z dane na tento účel použitý nebude.
„Sme presvedčení, že diskusia o dani predbieha diskusiu o obezite a spôsoboch čelenia tomuto problému. Daň z cukru sa ukazuje ako nástroj s nízkym dosahom na množstvo skonzumovaného cukru. Zmenu v miere obezity je možné dosiahnuť len komplexným prístupom,“ vyjadrilo sa INESS.
Pôvodne dani z cukru podliehali aj mliečne nápoje, jogurty či výživové doplnky
Pôvodne návrh zavádzal daň aj na mliečne nápoje či výživové doplnky pre športovcov, ktoré obsahovali pridaný cukor. „Okrem nápojov s cukrom vláda zdaní aj práškové nápoje, ktoré neobsahujú cukor, ale sladidlo. Športovcom tak stúpne cena proteínových práškov o 4,30 eura na jeden kilogram. Ak si teda kúpia päťkilové balenie, priplatia si 26 eur aj s daňou z pridanej hodnoty (DPH),” uviedol predseda SaS Branislav Gröhling ešte pred ukončením pripomienkového konania k návrhu s tým, že podľa neho by tým vláda ľudí, ktorí sa snažia žiť zdravo a športujú, paradoxne akoby trestala.
Jeho stranícky kolega a poslanec Národnej rady SR Marián Viskupič si myslí, že MF SR samé priznalo, že dosiahnutie zdravotných benefitov, ktorými návrh zdôvodňuje, je druhoradé. „Očakáva len zvýšený príjem do štátnej kasy. Takže ušľachtilý cieľ nie je žiadny, zostal len cieľ opäť načrieť ľuďom do peňaženiek,” povedal.
Zároveň však pripomína, že štát takýmto počinom môže napokon aj tak prerobiť. Podľa neho je možné, že štát napokon viac stratí ako získa, pretože sa kúpa tohto produktu oplatí viac v zahraničí. „Každopádne toto drakonické a nezmyselné zdanenie športových nápojov nemá nič s negatívnymi externalitami. Je to opäť len o nenažranom štáte, ktorý nechce šetriť na sebe, a tak potrebuje ľuďom zobrať ďalšie peniaze,” zhodnotil Viskupič. SaS však ocenila fakt, že je návrh prijímaný v riadnom legislatívnom konaní.
„Neverím predstavám vlády o prínose pre štátny rozpočet a neverím ani odôvodneniu, že ide o boj proti obezite. A pri sirupoch je to najzreteľnejšie. Keď sa pozrieme po okolí, zistíme, že celý segment sirupov de facto skončil a spotrebiteľ prešiel do iných foriem spotreby cukru. U nás je to vec tradície a zvyku, ale sirupy nie sú vhodné na zavedenie dane,“ zhodnotil riaditeľ nealko segmentu spoločnosti BUDIŠ, a.s. Juraj Slaninka.
Zároveň dodal, že nemožno veriť tomu, že ak dieťa nebude piť sirupovú vodu alebo sladený nealko nápoj, tak si nenahradí “chýbajúci” cukor čokoládou, či zmrzlinou. Podľa Slaninku prípadné zdanenie sirupov postihne práve sociálne slabšie vrstvy.
Minister Kamenický ustúpil a daň obmedzil
Pred týždňom (13. 5.) ministerstvo financií informovalo, že bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a ukončené boli aj vzájomné odborné rokovania so zástupcami výrobcov a predajcov. Rezort uvádza, že „na základe konštruktívnych návrhov a vzájomnej dohody vyšlo Ministerstvo financií SR spotrebiteľom a podnikateľským subjektom v ústrety a návrh zákona zohľadní niekoľko zmien.”
Najnovší návrh z dielne ministerstva vypúšťa zo zavedenia dane sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze, ako aj koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva, a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach. Tiež by sa daň nemala vzťahovať na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
„Táto vládna koalícia má ministerstvo športu a neurobia nič pre športovcov, to je úplne na smiech. My sme zobrali tú štafetu, budeme bojovať za športovcov. Ja som veľmi rád, že sme zachránili práve toto, že na výživové doplnky a na mliečne produkty sa nebude zvyšovať táto daň,” povedal Gröhling v diskusnej relácií na Exprese.
„Daň zo sladených nápojov pri mliečnych výrobkoch a proteínových nápojoch nebude! Ale nie je to vďaka liberálom zo SaS, ktorí sa chvália cudzím perím a robia si tlačovky pred ministerstvom financií! Je to vďaka našej konštruktívnej diskusii a dohode s výrobcami a obchodníkmi. SaS s tým nemá vôbec nič! Radšej by mali byť ticho lebo práve kvôli nim a Matovičovi musíme robiť poriadok vo verejných financiách,“ napísal na sociálnej sieti minister Kamenický.
Ohlásené úpravy privítal aj Inštitút moderného spotrebiteľa. „Sme radi, že stovky tisíc športovcov, ale aj ľudí s laktózovou intoleranciou si od nového roka nebudú priplácať za svoje obľúbené produkty,“ uviedol riaditeľ inštitútu Filip Kužma. Zdôraznil, že touto úpravou rezort zabránil značnému zdražovaniu bezlaktózových rastlinných alternatív kravskéhoo mlieka, mliečnych nápojov a doplnkových nápojov určených pre športovcov.
Vie štát cez dane ovplyvňovať správanie občanov?
Inštitút finančnej politiky (IFP) spoločne s Inštitútom zdravotnej politiky (IZP) uskutočnili v roku 2018 analýzu, na základe ktorej sa zistilo, že nadspotreba cukru má negatívny dopad aj na verejné financie v sektore zdravotníctva. Náklady spojené s chorobami ako obezita predstavujú 2 – 7% nákladov na zdravotníctvo, v podmienkach Slovenska je to 90 miliónov až 245 miliónov eur. Keď zohľadníme aj pridružené choroby, náklady môžu dosiahnuť až 700 miliónov eur ročne,” hovoril vtedajší riaditeľ odboru daňových príjmov a fiškálnych analýz IFP Peter Harvan.
Ako jednu z možností riešenia situácie IFP v tom čase navrhovalo zavedenie spotrebnej dane na sladené nápoje alebo prehodnotenie obsahu cukru v sladených nápojoch a snažiť sa o osvetu v tejto sfére. Za problematické vnímal inštitút to, že niektoré zdravšie alternatívy bez pridaného cukru majú v obchodoch vyššie ceny.
Matej Bártaz z INESS si myslí, že je otázne, či by štát mal do takejto miery zasahovať do správania občanov. „Ten štát ako keby sa snaží naznačovať, že čo by tí ľudia mali a nemali robiť a zavedenie tejto dane by bolo ako keby otvorením dverí k tomu, aby vlastne pokračoval čoraz ďalej,” povedal. V prípade, že by daň bola zavedená, Slovensko by podľa neho malo najvyššiu daň zo sladených nápojov spomedzi všetkých štátov Európskej únie.
