Minister Šutaj Eštok spustil ráznu a kontroverznú obmenu vedenia polície
Nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ihneď po nástupe do funkcie začal robiť výrazné personálne zmeny na čele Policajného zboru (PZ) SR. Obmena vedenia však nie je len výrazná, ale aj kontroverzná.
„Pozrel sa na nás a s úsmevom na tvári povedal, že my sa vlastne nemáme o čom rozprávať, zajtra už nemusíme chodiť do práce. Celé aj s fotením to trvalo asi osem minút. Za osem minút vymenil celé vedenie ministerstva vnútra,“ povedal pre portál Startitup nemenovaný zdroj prítomný na stretnutí.
Uplynutím včerajšieho dňa bol prezident PZ Štefan Hamran odvolaný z funkcie. Š. Hamran vyjadril túžbu sa ešte pred odchodom s Matúšom Šutajom Eštokom osobne stretnúť, nakoniec mu to však nebolo umožnené, keďže dostal rozkaz, aby sa hlásil na polícii v meste Poprad. Od dnešného dňa prebral výkon najvyššieho riadiaceho postu PZ dočasne poverený prezident Rastislav Polakovič.
Ministerstvo vnútra (MV) na svojej Facebookovej stránke ďalej informuje, že od 1. novembra 2023 budú zrušené aj pozície viceprezidentov PZ. Obaja viceprezidenti Branko Kišš a Damián Imre prejdú na iné miesta a vytvorí sa nová pozícia viceprezidenta PZ pre oblasť migrácie, operatívu a riadenie služieb PZ.
„Rozkazom ministra som bol odvolaný z pozície prvého viceprezidenta a preradený na Úrad hraničnej a cudzineckej polície v Banskej Bystrici, kde sa mám hlásiť 1. novembra 2023. Tam môžu rozhodnúť, že ma dajú na niektoré oddelenie od Rimavskej soboty až po Trenčín. Rozkaz ministra vnútra musím rešpektovať. Odvolaný z pozície druhého viceprezidenta bol aj Damián Imre. Ten bol rozkazom preradený na Úrad hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave,“ uviedol portálu Startitup Branko Kišš.
Ďalej MV na sociálnej sieti uvádza, že šéf rezortu vnútra rozhodol o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby u šiestich príslušníkov PZ tak ako mu to prikazuje paragraf 46 ods.1 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, podľa ktorého sa policajt musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu.
Spomínaní 6 príslušníci PZ sú členovia skupiny vyšetrovateľov a operatívcov NAKA okolo Jána Čurillu. Tí stále čelia obvineniu z manipulácií pri vyšetrovaní veľkých káuz. Avšak 19.10. im Úrad špeciálnej prokuratúry pridelil status chráneného oznamovateľa. Z udeleného statusu vyplýva, že „zamestnávateľ nemôže urobiť akýkoľvek pracovnoprávny úkon voči oznamovateľovi, s ktorým oznamovateľ nesúhlasí, bez súhlasu úradu (Úradu na ochranu oznamovateľov)“.
Status chráneného oznamovateľa udelila špeciálna prokuratúra 15 ľuďom vrátane Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Čurillovej manželky a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby policajnej inšpekcie Petra Juhása. Ak nové vedenie polície zamýšľa vyšetrovateľov odvolať, alebo ak nová vláda chce zosadiť Petra Juhása z vedenia inšpekcie, musí byť taký postup odsúhlasený Úradom na ochranu oznamovateľov, na ktorého čele je Zuzana Dlugošová.
Zuzana Dlugošová uviedla pre Aktuality.sk, že úrad v priebehu tohto týždňa nedostal žiadnu žiadosť o udelenie súhlasu s pracovným úkonom od žiadneho zamestnávateľa. „Treba podčiarknuť, že prípadný úkon voči chránenému oznamovateľovi bez súhlasu nášho úradu je zo zákona neplatný. V prípade, ak zamestnávateľ urobí takýto úkon bez nášho súhlasu, možno mu uložiť peňažnú pokutu,“ povedala predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov.
Podľa Petra Kubinu, právneho zástupcu obvinených policajtov, presne pre takýto prípad policajti žiadali a aj dostali ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Má ísť o jasné odvetné opatrenie, ktoré nijako nesúvisí s vývojom ich trestného stíhania, keďže sú nedôvodne stíhaní už dva roky a doteraz neboli postavení mimo služby.
„Na takýto úkon sa vyžaduje podľa zákona predchádzajúci súhlas úradu na ochranu oznamovateľov. Takýto súhlas udelený nebol. Personálny rozkaz o dočasnom pozbavení štátnej služby je preto neplatný a jeho vydanie je zneužitím právomoci verejného činiteľa,“ hovorí P. Kubina a dodáva, že na vzniknutú situáciu budú reagovať zákonnými prostriedkami.
