Minimálna mzda 2025: Schválenie pripravovanej novely by mohlo priniesť ešte vyšší nárast
V roku 2025 sa minimálna mzda na Slovensku vyšplhá na 816 eur mesačne. V prípade, že do konca roka dôjde k schváleniu pripravovanej novely zákona o minimálnej mzde z dielne ministerstva práce, minimálna mzda porastie až na úroveň 60 % priemernej mzdy, čo by predstavovalo 858 eur. Predseda koaličnej SNS Danko sa však súhlas národniarov snaží podmieniť požiadavkou na automatické zvyšovanie minimálnych dôchodkov. Opozícia a odborníci poukazujú na fakt, že zvyšovanie minimálnej mzdy so sebou prináša nielen výhody, ale aj potenciálne riziká pre ekonomiku.
Minimálna mzda sa v roku 2025 zvýši a môže porásť ešte vyššie
Minimálna mzda porastie tak, ako je uvedené v zákone a od 1. januára 2025 bude v sume 816 eur mesačne, keďže sa zástupcom zamestnávateľov a zamestnancov nepodarilo na výške minimálnej mzdy pre budúci dohodnúť. Potvrdil to minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) po zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR.
„Minimálna mzda v budúcom roku bude 816 eur, a to preto, lebo sociálni partneri sa na jej výške nedohodli, a teda túto sumu – túto výšku – určil automat, ktorý je v súčasnosti na úrovni 57 % z priemernej mzdy,“ skonštatoval.
Kabinet Roberta Fica (Smer-SD) v stredu (21. 8.) schválil automat na určovanie minimálnej mzdy vo výške 60 % z priemernej. Cieľom je aj transpozícia a implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 o primeraných minimálnych mzdách, ktorou sa majú zabezpečiť adekvátne životné a pracovné podmienky a posilniť kolektívne vyjednávanie pri určovaní miezd.
„Navrhuje sa upraviť výšku percentuálneho podielu, ktorý je rozhodujúci pri ustanovení minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, ak sa sociálni partneri nedohodnú na inej sume minimálnej mzdy, na 60 %,” napísalo ministerstvo práce v dôvodovej správe. Navrhovaná zmena vyplýva z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 až 2027.
Podľa odhadov rezortu práce by minimálna mzda v roku 2026 mohla dosiahnuť 920 eur a v roku 2027 by sa mohla vyšplhať až na 969 eur.
Minister Tomáš potvrdil, že pokiaľ by parlament pripravovanú novelu o automate minimálnej mzdy schválil, tá by v roku 2025 predstavovala 60 % priemernej mzdy. Podľa jeho odhadov by tak v nasledujúcom roku dosiahla výšku 858 eur. Predmetný zákon je momentálne v procese prijímania, pričom šéf rezortu práce by chcel zabezpečiť jeho schválenie v parlamente súčasne s ďalším balíkom zákonov najneskôr v novembri.
Opozičný poslanec Štefan Kišš (PS) v súvislosti s návrhom ministra práce pripomenul, že pri tejto téme sa nediskutuje o peniazoch, ktoré by išli zo štátneho rozpočtu. Navýšenie minimálnej mzdy budú musieť zaplatiť zamestnávatelia, a preto možno niektoré pracovné miesta napokon radšej nevytvoria. Podľa jeho slov bude dôležité stav analyzovať. „Je pravda, že u nás je nastavený automat relatívne vysoký v porovnaní s inými krajinami. Ale zdôrazňujem, stačilo by sa uistiť, že nedôjde k tej negatívnej časti,“ uviedol Kišš. Samotný fakt, že návrh tlačí na vyššie mzdy, je podľa neho vítaný.
Dohoda sociálnych partnerov je výhodnejšia pre zamestnancov
V predchádzajúcich rokoch sa sociálnym partnerom – zástupcom zamestnávateľov a zamestnancov podarilo dospieť k vzájomnému konsenzu a navýšenie minimálnej mzdy stúplo o viac, ako by tomu malo byť na základe platnej legislatívy. Pre zamestnancov je z tohto pohľadu uzatvorenie dohody priaznivejšie. Aj navrhovaná novela ponecháva priestor na takúto dohodu.
Zákon o minimálnej mzde upravuje zvyšovanie minimálnej mzdy pre prípad, že by k dohode sociálnych partnerov nedošlo nasledovne: “suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci rok sa stanoví ako 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy”. Takáto čiastka sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.
V roku 2023 sa predstavitelia zamestnancov a zamestnávateľov dohodli na tom, že minimálna mzda na rok 2024 sa vyšplhá na 750 eur. Pokiaľ by sa stanovovala podľa zákona, zamestnanci poberajúci minimálnu mzdu by mesačne dostali o 6 eur menej. V roku 2022 sa medzi sociálnymi partnermi dohodlo, že minimálna mzda pre rok 2023 stúpne medziročne o 56 eur na sumu 700 eur.
Danko chce, aby rástli aj minimálne dôchodky
Hoci sa zvyšovanie minimálnej mzdy nachádza aj v programovom vyhlásení vlády, predseda SNS a zároveň podpredseda parlamentu Andrej Danko súhlas s touto iniciatívou podmieňuje vytvorením automatu aj na minimálne dochôdky. „Keď rastie priemerná mzda v hospodárstve, tak by nemala ísť hore len minimálna mzda, ako chce Erik Tomáš, mali by rásť aj minimálne dôchodky,“ poznamenal.
Danko zatiaľ navrhol, aby sa minimálny dôchodok zvýšil o 74 eur, tým by hodnota najnižšej penzie narástla na 471,90 eur.
„V programovom vyhlásení vlády, za ktoré hlasovala aj SNS, je jasne zakotvené nové nastavenie minimálnej mzdy,” pripomína minister Tomáš. “Napĺňanie programového vyhlásenia vlády a dodržiavanie koaličných dohôd je elementárnym základom fungovania každej vládnej koalície,“ reagoval na požiadavky lídra SNS.
Šéf rezortu práce je podľa vlastných slov stále pripravený diskutovať o minimálnych dôchodkoch a nastavení vyššieho koeficientu, aby aj minimálne dôchodky rástli vyšším tempom. Chce sa však na túto tému rozprávať odborne za zatvorenými dverami. Rozhovory by sa podľa neho mali udiať len v rámci koalície, bez kladenia podmienok a bez prítomnosti opozičných strán.
„V rámci ďalšieho legislatívneho procesu sa o tom ešte budeme rozprávať a budeme diskutovať aj o podmienkach, ktoré vzniesla strana SNS,“ informoval Tomáš po stredajšom rokovaní kabinetu.
Zvyšovanie minimálnej mzdy so sebou nesie aj riziká
Podľa opozičného poslanca Mariána Viskupiča (SaS) treba myslieť na to, že samotné zvyšovanie minimálnej mzdy so sebou prináša aj riziká. „Treba dávať veľký pozor, aby bola primeraná schopnostiam ekonomiky,“ pripomenul.
Schválenie automatu – mechanizmu, ktorý by určil minimálnu mzdu na úrovni 60 % priemernej mzdy, by mohlo predstavovať pre firmy výrazné náklady, ktoré môžu spôsobiť zníženie odmien, rušenie benefitov, ba dokonca prepúšťanie.
„Ak je cieľom zvýšiť čistú mzdu zamestnancov s nízkymi príjmami, bolo by vhodné zvážiť aj otázku ceny práce a daňovo-odvodového zaťaženia. Aby sa zvýšenie minimálnej mzdy a jej príplatkov nestalo pre zamestnávateľov neúnosným bremenom a aby zamestnanci reálne získali viac peňazí,“ uviedla Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), pričom varovala, že zvýšené náklady môžu negatívne ovplyvniť zamestnanosť.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róbert Chovanculiak poukázal na ďalšie riziko. Tým je, že rast minimálnej mzdy môže zhoršiť situáciu v ekonomicky slabších regiónoch. „Výskum Ministerstva financií SR ukázal, že v týchto okresoch spôsobilo zvyšovanie minimálnej mzdy najväčšie problémy. Podľa ich štúdie prinieslo každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % v minulosti stratu zamestnania pre tisícky ľudí,“ skonštatoval. Zároveň však dodal, že primerané zvyšovanie minimálnej mzdy ekonomike neškodí, ale naopak pomáha kúpyschopnosti zamestnancom s nižšími príjmami.
“Ak sa ministrovi práce podarí zvýšiť podiel minimálnej mzdy o ďalšie tri percentuálne body, tak sa podľa odhadov vyšplhá jej podiel na priemernej mzde v roku 2028 na neuveriteľných 55%,“ uzavrel analytik s tým, že Slovensko by sa tak zaradilo medzi krajiny EÚ s najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na mzdovú úroveň.
