Minerálne vody – prečo a pre koho sú dôležité
Voda je pre ľudské telo nepostrádateľnou zložkou výživy. Na každodennú konzumáciu si vystačíme aj s bežnou pitnou vodou, ale k správnej rovnováhe životodarných prvkov v tele nám môžu významne pomôcť minerálne vody.
Čo sa v článku dozviete:
- Na čo pri pití minerálok dbať
- Kedy môže pitie obyčajnej vody ublížiť
- Mýty o minerálnych vodách
- Pre ktorých pacientov sú minerálne vody obzvlášť dôležité
- Ako pivo poslúžilo ako iontový nápoj
Minerálne vody sú užitočné najmä pri fyzickej záťaži, ale vhodné sú aj na udržanie vyváženého pomeru minerálov u chorých i zdravých jedincov. Veľmi častým javom medzi ľuďmi je tzv. hypohydratácia. Tá vzniká nedostatočným príjmom vody a minerálov počas intenzívneho fyzického zaťaženia v priebehu dňa. Sprevádza ju nízky krvný systémový tlak, zrýchlenie srdcového rytmu, kŕče, zníženie centrálneho žilového tlaku a pocit smädu.
Chronický nedostatok tekutín a minerálov je potom príčinou častých bolestí hlavy, zníženej fyzickej i psychickej výkonnosti, podieľa sa na chronickej zápche a s ňou spojených ochoreniach. Pre ľudský organizmus sú podstatné najmä tieto minerálne prvky: sodík, draslík, horčík, vápnik.
Strava a nápoje bežného človeka v západnej civilizácii sú na minerály pomerne chudobné. Nedostávame ich do seba dostatok, pritom sú veľmi dôležité pre naše životné funkcie. Napríklad nedostatkom horčíka trpia najčastejšie dospievajúci, ktorí konzumujú príliš veľa fastfoodových pokrmov, ale aj seniori, ktorí jedia málo čerstvého ovocia a zeleniny a neprijímajú dostatok biologicky hodnotných bielkovín.
„Prevažná časť populácie v modernej industriálnej spoločnosti trpí nedostatkom niektorých dôležitých minerálov, predovšetkým draslíka, horčíka, vápnika a fosforu. Nahradenie tohto nedostatku formou kvalitnej minerálnej vody je tým najlepším spôsobom, ako deficit eliminovať,“ poukazuje Zdeněk Zadák, profesor vnútorného lekárstva na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Hradci Králové.
Nebezpečenstvo vyplývajúce z nedostatku životne dôležitých minerálov v potrave a nápojoch sa podľa neho ešte stupňuje vekom a v starobe môže dosahovať až život ohrozujúcich rozmerov. Veľká časť verejnosti často nepozná základné zákonitosti správneho pitného režimu a medzi ľuďmi koluje množstvo mýtov. Jedným z nich je, že minerálky môžu viesť k „predávkovaniu“ minerálmi. To však profesor Zadák odmieta. „Skutočnosť, že pitie minerálnych vôd nevedie k nadmernému zaťaženiu organizmu minerálnymi látkami, preukazuje jedno z našich klinických pozorovaní.“
Ďalšou neopodstatnenou poverou je podľa internistov a vedcov tvrdenie, že zvýšený prívod tekutín neúmerne namáha obličky. „Ide opäť o prejav povrchnosti a neznalosti. Vo svete sa vcelku úspešne, najmä v oblastiach so sezónne zvýšenou teplotou, odporúča zvýšená konzumácia tekutín, aby bol moč svetlý, tj zriedený. Vylučovanie zriedeného moču stojí obličky minimálnu námahu,“ poznamenáva.
Na čo dbať pri pití minerálnych vôd
Vzhľadom na to, že v modernej industriálnej spoločnosti je prísun sodíka nadmerný a máme sklon k vysokému tlaku a obezite, odporúča profesor Zadák minerálne vody s nízkym obsahom sodíka a dostatočným množstvom draslíka a horčíka. Nízka hladina horčíka v tele vedie podľa neho u diabetikov k zvýšeniu a urýchleniu komplikácií spojených s cukrovkou a ku vzostupu úmrtnosti.
Uprednostniť nízkosodíkové minerálky by podľa neho mali hlavne diabetici, obézni jedinci, ľudia s kardiovaskulárnymi ochoreniami, vysokým tlakom a závažnou poruchou pečeňových funkcií s opuchmi.
Ľudia s kardiovaskulárnymi chorobami často trpia nedostatkom draslíka (hypokaliémia), ktorý zvyšuje sklon k poruchám srdcového rytmu a zhoršuje silu sťahu srdcového svalu. Príčina je jednak strava chudobná na draslík a horčík, ale aj vplyv diuretík, liekov podporujúcich vylučovanie moču, ktoré sú bežne používané na liečbu vysokého krvného tlaku. Diuretiká síce zvyšujú stratu sodíka, čo je žiaduci efekt, ale zároveň tiež vedú k nežiaducim stratám chlóru, draslíka a horčíka.
V týchto prípadoch je nutný zvýšený prívod uvedených minerálov formou tabliet alebo minerálnej vody. Najlepšie sú tie, ktoré majú vyšší obsah draslíka a nízky obsah sodíka.
Každá minerálna voda má svoj špecifický pomer minerálov a každá preto môže byť vhodná pre inú skupinu osôb. Veľmi nízky obsah sodíka a vyšší obsah horčíka robí napríklad minerálnu vodu Magnesia veľmi vhodnú pre kardiakov, zvlášť liečených diuretikami a ľudí, ktorí majú sklon k hypomagnezémii (nedostatok horčíka) a hypokaliémii (nedostatok draslíka), podotýka profesor.
Pri minerálnych vodách hrá podstatnú úlohu aj chemická forma zlúčeniny, v ktorej je minerálny prvok vo vode obsiahnutý (síran, uhličitan) a prírodný obsah CO2. Na chemickej forme totiž závisí aj to, koľko minerálneho prvku (sodíka, draslíka, horčíka, prípadne vápnika) sa z minerálnej vody absorbuje do organizmu. Najlepšia vstrebateľnosť je vo forme uhličitanov, menšia a niekedy aj veľmi nízka je vo forme síranov, prípadne fosforečnanov. Tieto informácie niekedy bývajú uvedené na etikete.
Chloridový ión: „Kráľ medzi biogénnymi iónmi“
Podceňovanou situáciou býva nedostatočný prívod chloridov (solí kyseliny chlorovodíkovej). Pri potení v horúcich letných dňoch, pri intenzívnom športovaní alebo inej fyzickej námahe často dochádza k pocitu neprimerane veľkej únavy. Tá je vyvolaná veľkou stratou chlóru obsiahnutého v početných minerálnych soliach, vysvetľuje profesor Zadák.
„Ak tieto straty, spôsobené stratami potením, nie sú súčasne s doplnením sodíka, draslíka a horčíka dostatočne energicky a rýchlo nahradené, dochádza k pocitu skleslosti, svalovým kŕčom, napr. v lýtkových svaloch.“
Chloridový ión je hlavnou zložkou telesnej tekutiny medzi bunkami (extracelulárne tekutiny). Jeho rovnováha je silne závislá na miere solenia potravy, chuťových návykoch, tepelnom režime a fyzickej záťaži. Asi 80 % chloridov sa za normálnych okolností vylučuje močom, zvyšok potom a stolicou. Vylučovanie chloridov potom je rozdielne v závislosti od fyzickej záťaže, okolitej teploty a vlhkosti. Straty cez pot môžu znamenať v niektorých situáciách (práca v horúcich prevádzkach, pobyt a šport pri horúcom počasí) aj niekoľko litrov denne.
„K úplne mimoriadnym stratám potu (a tým pádom aj chloridov) dochádza u niektorých profesií, ako sú požiarnici, baníci, hutníci a zlievači, v priebehu pracovného procesu,“ vysvetľuje profesor a zároveň dodáva, že pri pravidelnej záťaži je ich vylučovanie relatívne menšie. U ľudí, ktorí nie sú na tepelnú záťaž adaptovaní a najmä v začiatku zvýšených potných strát, môžu byť straty minerálov, najmä sodíka a chloridov, dosť veľké už v kratšom čase.
Kedy môže nerovnováha minerálov viesť k ohrozeniu života
V niektorých situáciách môže viesť nedostatok minerálov až k nebezpečným stavom. Prvou ohrozenou skupinou sú jedinci, ktorí majú sedavé zamestnanie v tepelne neutrálnom prostredí (kancelária, bežná dielňa), kde sú iónové straty minimálne a ľahko sa vyrovnajú pitným režimom, ktorý nevyžaduje výraznejší príjem chloridov.
Pokiaľ sa potom takto neadaptovaný alebo netrénovaný jedinec venuje v dňoch voľna väčšej pracovnej záťaži v horúčave (intenzívny športový výkon, cykloturistika, práca na chalupe) a cielene nedoplní chloridové straty so zvýšeným príjmom horčíka, sodíka a draslíka, dochádza k hypochlorémii (nedostatočné množstvo chlóru v tele), upozorňuje profesor a dodáva, že taký stav sa hovorovo označuje ako „povíkendová opica“ alebo „ponámahová opica“.
V týchto prípadoch robí mnoho ľudí chybu v tom, že namiesto iónových nápojov pijú čistú vodu alebo, čo je ešte horšie, sladké malinovky. A tak, hoci organizmus zúfalo potrebuje okrem vody aj minerály, nedostáva ich. Vodná a minerálna rovnováha sa tak rúca.
K nebezpečným až život ohrozujúcim stavom dochádza napríklad pri maratónoch. Keď bežec nestačí dopĺňať chýbajúci objem tekutín a navyše, pokiaľ aj tekutinu dostane, pije osladenú alebo obyčajnú vodu bez iónov (minerálov). Nedokáže si udržať správne množstvo obiehajúcich tekutín v tele, dôjde k hypotenzii (nízkemu krvnému tlaku) a v organizme sa hromadí tzv. bezsolutová voda (tekutina s nízkou koncentráciou minerálov), čo môže viesť až k opuchu mozgu a úmrtiu.
V týchto situáciách môže niekedy dôjsť k záverom, že daný človek je prevodnený, varuje profesor Zadák, ale pritom ide o nepochopenie mechanizmu fungovania tela. „Obmedzením prívodu vody a iónov, nahradením nápoja čistou bezsolutovou vodou, často s nedostatkom sodíka a najmä chloridov, môže dochádzať k veľmi rizikovým situáciám, ktoré končia v nemocnici a u starších osôb poškodením centrálneho nervového systému, či dokonca smrťou,“ hovorí.
Poučenie z vojny
Veľmi poučná je podľa profesora Zadáka skúsenosť z 2. svetovej vojny, kde sa s určitým zveličením hovorí o tom, že vhodný pitný režim sčasti vyhral Spojencom vojnu. Zatiaľ čo v nemeckých továrňach bol vraj alkohol v horúcich prevádzkach (hute, oceliarne, zlievarne) striktne zakázaný a na doplnenie tekutín pracovníci dostávali namiesto minerálky čistú vodu alebo sladké malinovky, Spojenci využívali na dopĺňanie tekutín na tento účel zvlášť pripravené slabé pivo doplnené pridaním soli. Išlo vlastne o akýsi provizórny iónový nápoj. Zatiaľ čo v nemeckých prevádzkach, podľa informácií z tej doby, trpeli pracujúci únavou a často odpadávali, na strane Spojencov nebol tento problém taký výrazný.
Pôvodný článok
