Mimovládne organizácie obviňujú veľké spoločnosti z „techno-feudalizmu“
Štúdia štyroch mimovládnych organizácií pri príležitosti Svetového ekonomického fóra (WEF) obvinila veľké americké korporácie z „techno-feudalizmu“ a poukázala na rozdiely vo vývoji príjmov vo svete. Kritici pochybujú o jej opodstatnenosti.
Počas Svetového ekonomicého fóra (WEF) štyri mimovládne organizácie (NGO) predstavili spoločnú štúdiu, v ktorej identifikovali určitý faktor, o ktorom sa doteraz len málo hovorilo. Je ním – ako ho nazývajú – „Techno-feudalizmus“.
Technologickí giganti – „strážcovia“ a pôvodcovia „skrytých súkromných daní“
Mimovládne Organizácie Balanced Economy Project, SOMO, Global Justice Now a LobbyControl zverejnili v stredu 17. januára správu. Obviňujú v nej najväčšie svetové spoločnosti a miliardárov z hromadenia moci a ziskov na úkor ostatných účastníkov trhu.
Podľa tejto správy „víťazi“ pokroku „odoberajú bohatstvo, obmedzujú slobodu, manipulujú a riadia oveľa väčšie množstvo ‚porazených’“. Monopoly sa prezentujú ako „strážcovia brán“, ktorí stanovujú podmienky a poplatky pre závislých producentov a spotrebiteľov.
Vyberajú „skryté súkromné dane“ v podobe nadhodnotených cien alebo poplatkov až do polovice hodnoty predaja. „Techno-feudalizmus“ prosperuje vďaka prirážkam, umožňujúcim firmám získať príjmy, ktoré sú výrazne vyššie ako náklady na materiál a výrobu. Nákup tovarov a služieb za uvedené ceny je dobrovoľný, na rozdiel od platenia daní.
Inflačné ceny aj mimo online trhu
Momentálne prebiehajú vyšetrovania proti niektorým veľkým technologickým spoločnostiam pre podozrenia z nadmerného vplyvu na trh. Napríklad Amazon mal vytvoriť vlastný algoritmický systém, ovplyvňujúci nielen ceny tretích strán na svojich platformách, ale aj celkový trh.
Je však otázne, či internetové obchody, ako napríklad Amazon, majú skutočne taký významný vplyv na infláciu v USA alebo v západnej Európe. V Nemecku boli v posledných rokoch hlavnými faktormi, ktoré ovplyvňovali ceny, napríklad pohonné hmoty, elektrina a plyn, ako aj potraviny a nápoje.
Na Amazone sa síce predávajú potraviny a nápoje – často za nadhodnotené ceny, avšak zmeny cien sa prejavili aj v kamennom maloobchode. Po skončení krízy spôsobenej koronavírusom klesol aj podiel Amazonu na celkovom objeme obchodu.
Mimovládne organizácie majú výhrady voči vysokým ziskovým maržám v technologickom priemysle
V štúdii mimovládnych organizácií sa uvádza, že technologický priemysel je v súčasnosti spolu s farmaceutickým priemyslom odvetvím s najvyššími ziskovými maržami. V roku 2022 predstavovali v priemere 75 % výrobných nákladov. V prípade spoločností Meta, Microsoft, Nvidia a Google boli dokonca vysoko nad 100 %.
Koncentrácia trhovej sily v malom počte spoločností v USA sa od roku 1930 neustále zvyšuje. Zatiaľ čo v roku 1930 predstavoval podiel 0,1 % najväčších spoločností menej ako 50 % celkových aktív v hospodárstve USA, do roku 2010 sa tento podiel zvýšil na takmer 90 %. Na druhej strane, celosvetovú chudobu sa za 230 rokov stále nepodarilo úplne vyriešiť.
Mimovládne organizácie vo svojej štúdii vyzývajú k rozdeleniu trhovo dominantných spoločností, prísnejšej kontrole fúzií a vyšším daniam z veľkých majetkov a nadpriemerných ziskov spoločností. V tejto súvislosti je potrebný „globálny záväzok ministerstiev financií“.
Nedostatočne komplexný prístup v štúdiách tohto typu
Skeptici pochybujú o hodnote takýchto štúdií. Obviňujú ich tvorcov z nedostatočne komplexného prístupu a vytvárania neexistujúcich súvislostí. Argentínsky prezident Javier Milei vo svojom stredajšom prejave na WEF zdôraznil, že existencia monopolov je dočasným javom. Vôbec nezabránili celosvetovému poklesu extrémnej chudoby z 95 na 5 % od roku 1800. Len znížili ceny vďaka úsporám v rámci škálovateľnosti a inováciám.
V skutočnosti existujú monopoly len do tej miery, do akej je segment trhu, na ktorom pôsobia, neohroziteľný, alebo pokiaľ samotní lídri trhu neuvolnia priestor pre menších a flexibilnejších konkurentov. V niektorých prípadoch sa rozhodnutia monopolistov môžu dokonca dlhodobo obrátiť proti nim.
Takto to bolo napríklad v roku 1997, keď bol Apple tesne pred bankrotom a Microsoft získal akcie bez hlasovacích práv, aby sa vyhol konfliktu s protimonopolným úradom. O niekoľko rokov neskôr sa údajne neškodný konkurent lídra na trhu operačných systémov pre osobné počítače presadil na trhu smartfónov. Nakoniec Apple z hľadiska trhovej hodnoty Microsoft predbehol.
Globálna chudoba je však predovšetkým problémom krajín, v ktorých západné technologické giganty nemajú veľký vplyv – a predovšetkým majú malý vplyv na politických činiteľov týchto krajín. Dokonca aj v mnohých nezápadných krajinách je vplyv spoločností Amazon, Microsoft a Google obmedzený. V Číne majú zanedbateľný podiel na trhu a v krajinách s veľkou chudobou, ako je Mauritánia alebo Jemen, sa o ich existencii ani nevie.
Čo mimovládne organizácie nezmieňujú: Deglobalizácia je rozhodnutím politiky – nie trhu
Krajiny s najvyšším podielom chudobných sú často postihnuté medzištátnymi konfliktami alebo občianskymi vojnami. Ďalej sú krajiny, kde štát už v súčasnosti má dominantný vplyv na správanie firiem a formovanie cien na trhoch. Príkladom z nedávnej doby je kedysi bohatá Venezuela.
Vo všeobecnosti platí, že okrem vojen a diktatúr zohrávajú úlohu pri spomaľovaní odstraňovania chudoby politické opatrenia, nie trh. Napríklad koronavírusové opatrenia, sankcie a protekcionizmus prispeli k de-globalizácii svetového hospodárstva a posilnili vytváranie rôznych zoskupení štátov.
Takéto politické opatrenia sťažujú prístup na svetový trh najmä výrobcom z chudobnejších krajín. Je preto nepravdepodobné, že by myšlienky, ktoré na WEF predložili mimovládne organizácie v súvislosti s globálnymi daňami pre milionárov, mali vôbec nejaký vplyv na počet chudobných ľudí vo svete.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
