Mimovládne organizácie kritizujú zbúranie príbytkov v Ružinove
Deväť mimovládnych organizácií (MVO) kritizuje vedenie bratislavského Ružinova za zbúranie provizórnych príbytkov ľudí v bytovej núdzi v blízkosti Astronomickej ulice. Upozorňujú, že takýto postup mestskej časti je v rozpore s ľudskoprávnymi záväzkami SR. Za neprijateľné považujú aj to, že sa tak malo udiať počas mrazov. Starosta Ružinova Martin Chren hovorí o množstve nepráv a nekorektných vyjadrení.
„Ľuďom obývajúcim zbúrané obydlia nebola zabezpečená adekvátna sociálna podpora, ani náhradné bývanie či ubytovanie. Vysťahovaní ľudia sa ocitli v situácii ohrozujúcej život, keď sú v mrazivom období bez strechy nad hlavou,“ konštatujú organizácie vo vyhlásení. Podpísali ho Amnesty International Slovensko, Equita, Depaul Slovensko, Divadlo bez domova, Odyseus, Prima, Proti prúdu, Stopa a Vagus.
Domnievajú sa tiež, že zbúranie improvizovaných príbytkov je rozpore s právom na ochranu zdravia, nedotknuteľnosť obydlia a nedotknuteľnosť súkromia zasiahnutých ľudí, ktoré vyplývajú z Ústavy SR. Tvrdia, že „miesto bolo zrovnané so zemou“ bez toho, aby o tom ľudia vopred vedeli a zbúraných bolo viac chatiek, ako sa malo spomínať v „ultimáte“ mestskej časti.
Rozlišovať podľa nich treba tiež medzi riešením pre obyvateľov, ktorí sú nútení žiť v provizórnych prístreškoch, a riešením kriminálnej a drogovej činnosti, ktorá spadá do kompetencie polície. Za dôležité považujú, aby mesto a mestské časti systematicky budovali kapacity na ukončenie bezdomovectva. Namiesto posilňovania represívnych opatrení apelujú na programy prevencie, budovania bývania či zintenzívnenia služieb pre užívateľov návykových látok.
Starosta M. Chren tvrdenia o zbúraní a odstránení provizórnych obydlí odmieta, čo majú dokazovať aj fotografie. Podľa neho to preto vyvoláva pocit, že mnohí na danom mieste neboli ani v súčasnosti, ani predtým, ako z lokality vyviezli približne 600 ton odpadu a prestrihali zeleň.
„Nepravdou je tiež to, že sa to dialo v období mrazov. Bolo približne 15 stupňov Celzia. Neprišlo k žiadnemu konfliktu ani zvyšovaniu hlasu a niektorí ľudia na mieste aj naďalej ostali,“ uviedol M. Chren.
Za nebezpečné považuje, že nerozlišujú ľudí, ktorí sa nepriazňou osudu ocitli na ulici a usilujú sa žiť čo najlepšie, a tými, ktorí rezignovali a správaním ohrozujú bezpečnosť, zdravie a majetok ostatných. Pripomenul, že nielen Ružinov musí riešiť množstvo podnetov, ktoré sa týkajú osôb bez domova, zvyčajne v spojitosti s alkoholom a drogami.
„Nikde vo vyhlásení sa neuvádza, že Ružinov poskytol bývanie pre babičku s vnučkou, ktoré tu bývali. Nepíše sa ani to, že kolegovia z úradu môžu niekomu aj tisíckrát hovoriť, aké má možnosti, ale ak nechce, nemôžete ho prinútiť využiť ich,“ zdôraznil M. Chren.
Tému bezdomovectva nedokáže podľa starostu vyriešiť akákoľvek mestská časť samostatne, preto je táto agenda v gescii hlavného mesta. Pripomenul, že ak sa hľadá riešenie a hovorí sa o rešpekte, musí byť obojstranný.
Predmetnú lokalitu opakovane navštívil aj mestský terénny tím. Ten je podľa hovorcu Bratislavy Petra Bublu vždy pripravený zapojiť sa v prípade potreby do spolupráce s ostatnými aktérmi. Vyzdvihuje napríklad spoluprácu s Novým Mestom, ktoré v minulosti pri opatreniach v problematickom priestore Filiálky prizvalo všetkých zainteresovaných.
„Opatrenie bolo s ohľadom na bezpečnosť a potreby dotknutých ľudí. Dnes v danej lokalite v opustených garážach už nikto nebýva,“ uviedol P. Bubla s tým, že dôležitá bola aj nadväzná sociálna podpora.
Magistrát zároveň deklaruje viaceré kroky na ukončenie bezdomovectva. Poukazuje na systém krízového ubytovania, pilotný program housing first, každoročné dotačné výzvy vo výške viac ako 100.000 eur či podporu nových sociálnych služieb. V komunitnom pláne sociálnych služieb je rozvoju služieb pre ľudí bez domova venovaný jeden z piatich strategických cieľov zameraný na sociálnu a zdravotnú oblasť i bývanie. Mesto je tiež členom pracovnej skupiny ministerstva práce.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
