Mimovládky zaslali Ústavnému súdu vlastné stanovisko k novele infozákona. Veria, že ju súd zruší
Mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu, VIA IURIS, Transparency International Slovensko, MEMO 98 a INEKO zaslali Ústavnému súdu (ÚS) SR vlastné stanovisko a právnu analýzu k prijatej novele infozákona. Upozorňujú v ňom na problematické a nebezpečné ustanovenia, ktoré sú podľa nich protiústavné. Veria, že ÚS SR ich argumenty vezme do úvahy pri rozhodovaní o súlade zákona s Ústavou SR. Ústavný súd už pozastavil účinnosť niektorých ustanovení infozákona, ktoré by mohli výrazne obmedziť ústavné právo verejnosti na prístup k informáciám. Stalo sa tak na základe podaní verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského a poslancov Národnej rady SR.
„Tento zákon v praxi znamená, že občania, novinári či aktivisti budú musieť za sprístupnenie informácií platiť vopred, navyše bez jasných pravidiel, ako sa suma vypočíta. Ide o vážne riziko obmedzenia verejnej kontroly, ktoré je v rozpore nielen s Ústavou, ale aj s medzinárodnými dohovormi,” hovorí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.
Nejasný zákon, jasné riziká
Sporné ustanovenia sú súčasťou novely zákona o slobode informácií, ktorá platí od marca 2025. Zavádzajú nové pravidlá, podľa ktorých úrady môžu označiť niektoré žiadosti za „mimoriadne rozsiahle“ a následne si za ne vyžiadať úhradu ešte pred sprístupnením informácií. Mimovládky upozorňujú, že tieto úhrady si môžu úradníci určiť prakticky svojvoľne – zákon totiž neobsahuje žiadne kritériá, ktoré by pojem „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie“ spresnili.
„Nejde o snahu zefektívniť procesy. Ide o vytvorenie prekážky, ktorá má odradiť od kladenia nepríjemných otázok. V kontexte Slovenska, kde politici bežne ignorujú otázky novinárov, ide o zásadné obmedzenie slobody informácií,“ dodáva Katarína Batková z VIA IURIS.
Protiústavnosť a hrozba diskriminácie
Organizácie vo svojom stanovisku upozorňujú aj na to, že novela odporuje článku 26 Ústavy SR, podľa ktorého možno obmedziť právo na informácie iba v nevyhnutných prípadoch – kvôli ochrane práv iných osôb, verejného poriadku alebo bezpečnosti. Platba za informácie takýmto dôvodom nie je.
Podľa mimovládok navyše zákon diskriminačne dopadne na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, občianske organizácie či nezávislé médiá, ktoré si takéto poplatky nebudú môcť dovoliť. Hrozí aj obmedzenie investigatívnej žurnalistiky či práce tzv. watchdog organizácií.
Odvolávanie sa na českú prax? Len na oko
Predkladatelia zákona sa opierali o českú legislatívu. Tá však – na rozdiel od slovenskej verzie – obsahuje jasne definované poplatky, dlhšie lehoty na úhradu a zákonné opravné prostriedky. Slovenský zákon zavádza pojem „námietka“, ale nijako nedefinuje, ako sa má vybavovať. „Ide o ďalší príklad praxe, na ktorú si už, žiaľ, pri aktuálnej vládnej koalícii zvykáme, keď sa pri presadzovaní spornej a škodlivej legislatívy oháňa príkladmi iných západných demokratických krajín, no často argumentuje účelovo, selektívne a zavádzajúco,“ upozorňuje Michal Piško z Transparency International Slovensko.
Kľúčový zákon pre dôveru občanov vo fungovanie inštitúcií
„Zákon o slobode informácií pritom patrí medzi najdôležitejšie nástroje verejnej kontroly. Jeho pôvodná verzia vznikla v spolupráci medzi štátom a občianskou spoločnosťou a výrazne prispela k odhaľovaniu korupcie a zneužívania verejných zdrojov,“ konštatuje Dušan Zachar z inštitútu INEKO.
„Ak sú občanom a médiám odopierané kľúčové informácie, nie je možné efektívne komunikovať s verejnou mocou, čo vedie k rastu nedôvery v inštitúcie. Transparentnosť nie je luxus či privilégium, ale nevyhnutný predpoklad spravodlivého a dôveryhodného štátu,“ uzatvára Ivan Godársky z MEMO 98.
Organizácie teraz očakávajú, že Ústavný súd bude pri rozhodovaní prihliadať aj na ich odborné stanovisko a zabezpečí ochranu ústavného práva verejnosti na prístup k informáciám.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
