Mimovládky poukazujú na nevyšetrený podvod s pozemkami, ktorý predchádzal odsúdeniu Dušana Kováčika za korupciu
Špecializovaný trestný súd uznal (3. 9.) bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika vinným z prijímania úplatku. Toto rozhodnutie je v poradí už druhým potvrdením viny Kováčika v korupčnej kauze. V roku 2016 mal údajne prijať 50 000 eur od podnikateľa Košča, pričom za odmenu mal blokovať stíhanie v dvoch trestných veciach. Jednou z trestných vecí bola pozemková kauza, v ktorej vyvstávali otázky o falšovaní dokumentov a zneužívaní katastra nehnuteľností. Obaja obvinení v súdnom konaní svoju vinu popreli. Nadácia Zastavme korupciu a Investigatívne centrum Jána Kuciaka sa snažili odkryť podrobnosti o tom, čo úplatku predchádzalo, a ako sa pozemky previedli na fiktívne osoby a neskôr na firmy kontrolované Koščom.
Kniha ako od sicílskej mafie
V utorok (3. 9.) uznal Špecializovaný trestný súd bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika vinného z korupcie. Ide už o druhú kauzu, v ktorej bol Kováčik uznaný za vinného z prijímania úplatku. V roku 2016 mal v špeciálne upravenej knihe prijať 50 000 eur od Petra Košča. Ako protislužbu mal Kováčik blokovať stíhanie v dvoch trestných veciach. Obaja obvinení na súde vinu popreli.
„Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného činu – v danom prípade zločinu prijímania úplatku,“ zdôvodnil rozsudok v neprospech špeciálneho exprokurátora sudca Michal Truban.
V zmysle zdôvodnenia sudca vyhlásil, že kľúčového svedka Bernarda Slobodníka považuje za dôveryhodného a nemá dôvod spochybňovať jeho svedecké výpovede. Zároveň pri svojom rozhodnutí odkazoval na ďalších svedkov, ktorí ešte pred voľbami, v ktorých zvíťazilo OĽaNO, dosvedčili udalosti uvedené v obžalobe.
Slobodník mal polícii opísať, ako mu Košč dal úplatok 50-tisíc eur. Uviedol, že sa spolu s Koščom, Kováčikom a vtedajším riaditeľom SIS Antonom Šafárikom stretli v lete 2016 v bratislavskej Nemocnici u milosrdných bratov. Podľa Slobodníka si Košč sadol k nemu a ukázal mu knihu, ktorú mu podal so slovami, že je dobrá na čítanie. Slobodník vypovedal, že keď knihu otvoril, zistil, že stránky sú vyrezané a kniha bola vyplnená bankovkami. Po skončení stretnutia Slobodník knihu odovzdal Kováčikovi.
“Vyzeralo to, ako v príbehu o sicílskej mafii. Úplatok sa odovzdával v knihe a nie v obyčajnej obálke, čo malo šmrnc,” svedčil Slobodník. Kováčik trestné konanie vedené voči jeho osobe označil za pomstu, ktorú prirovnal k monsterprocesom z čias komunizmu.
Čo predchádzalo úplatku v knihe?
Nadácia Zastavme korupciu (NZK) a Investigatívne centrum Jána Kuciaka hlbšie analyzovali pozemkovú kauzu, ktorá sa mala diať v pozadí tohto prípadu. Kauza mala predchádzať úplatku, za ktorý mal Kováčik “pozametať” podozrenia. To, čo sa mimovládnym organizáciám podarilo zistiť, napovedá, že situácia s pozemkami sa mohla uskutočniť tak, ako uviedol svedok. Napriek tomu, Koščovi už nehrozí žiadny trest. “Trestné stíhanie pre uplácanie Kováčika musel súd zastaviť, lebo bolo po novele trestného zákona premlčané. A pozemkový prípad polícia neobjasnila a už to ani neurobí,” skonštatovala riaditeľka NZK Zuzana Petková.
Podľa mimovládok kauzu s pozemkami odhalil vyšetrovateľ NAKA Miroslav Chudý v lete 2016 pri výsluchu v inej trestnej veci zločineckej skupiny Sýkorovci. Svedok pracujúci na katastri nehnuteľností detailne opísal, ako mal vykonávať trestnú činnosť v prospech Košča v troch krokoch. V rámci ružinovského katastra mal vyhľadávať pozemky, ku ktorým vo verejnom registri neboli vedení vlastníci. Pozemky následne na podklade falšovaných dokumentov – starých osvedčení o dedičstve z obdobia socializmu – previedol na fiktívne osoby. V ďalšom kroku boli pozemky prevedené na iné, už reálne osoby a v treťom kroku ich previedli na firmy kontrolované Koščom. K falšovaniu dochádzalo len v prvom kroku, posledné prevody už prebehli v súlade so zákonom.
Z verejne dostupných informácií v katastri nehnuteľností je zjavné, že mnohé ružinovské pozemky v blízkosti Malého Dunaja patria Koščovej spoločnosti Dast dealing, uvádzajú mimovládky. Vlastnícka história je podrobne spracovaná len 12 rokov dozadu, čo už boli roky, kedy si ich Koščove firmy vzájomne prepisovali zákonne.
“Nevieme preveriť stav katastra nehnuteľnosti do júna 2012, staršie zmluvy môžu byť skartované a evidenčné programy neboli na takej úrovni, aby sme sa vedeli jednoznačne vyjadriť o dávnejšej minulosti prevodoch vlastníctva,” vyjadrilii sa k starším údajom zo Slovenského pozemkového fondu.
V spoločnosti Dast holding spolu s Koščom podnikal aj vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). Ten bol členom jej dozornej rady od roku 2007 do roku 2020. Na základe informácií v obchodnom registri SR boli Taraba s Koščom od roku 2007 do apríla 2021 dlhoročnými obchodnými partnermi – spoločníkmi dvoch sro-čiek.
Prvá je v súčasnosti vedená pod obchodným menom Pozemky Častá s.r.o. a druhá v súčasnosti podniká pod obchodným menom Modranský dom s.r.o.. K oddeleniu spoločníkov, resp. rozdeleniu spoločností došlo v čase, keď bol Košč už na zozname hľadaných. Podnikateľ Košč, známy aj pod prezývkou pán X, je jednou z ústredných postáv takzvanej vojny policajtov. Podľa NZK má nezanedbateľne široké kontakty medzi policajtmi, politikmi, prokurátormi a príslušníkmi tajných služieb. Aktuálne je na úteku a je naňho vydaný európsky zatykač.
Šéf envirorezortu Taraba v reakcii uviedol, že nemá žiadne poznatky o podozreniach z pozemkových podvodov. “O uvedenom nemám žiadnu vedomosť a v spoločnosti Dast Holding som nikdy nebol štatutárom,” argumentoval.
O spis k podvodom s pozemkami bol veľký záujem
K spisu sa pokúšali dostať aj z najvyšších miest polície, tvrdia mimovládky. Do kauzy mal byť zapletený aj bývalý riaditeľ Úradu zvláštnych policajných činností (odposluchov) Jozef Rehák – obžalovaný za spoluprácu s mafiou. Vyšetrovanie trestných činov policajtov malo pripadnúť Úradu inšpekčnej služby. Avšak vyšetrovateľ NAKA Chudý požiadal, aby mu spis ponechali, nakoľko Rehákove činy súviseli s mafiou, čo spadalo pod právomoc NAKA. Na čele Úradu inšpekčnej služby bol vtedy Milan Lučanský, ktorý takýto postup odmietol. Podľa NZK mal mať s Rehákom nadštandardné vzťahy. O osude spisu nakoniec rozhodol vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák a spis putoval z NAKA na inšpekciu. To sa zas nepáčilo dozorujúcemu prokurátorovi Petrovi Kyselovi, ktorý nariadil návrat spisu pod NAKA.
Započala bitka o spis a práve vtedy do príbehu s pozemkovými podvodmi vstupuje meno bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika. Od dozorujúceho prokurátora Kysela si vyžiadal spis na kontrolu. Kováčik následne rozhodol o pridelení spisu finančnej polícii, ktorú v tom čase riadil Bernard Slobodník. Slobodník, ktorý v korupčnej kauze vypovedal proti Koščovi a Kováčikovi.
Kauza s pozemkami napokon skončila u vyšetrovateľa Romana Stahla. Ten podľa NZK čelí obvineniu, že na základe objednávok kryl trestné činy vybraných osôb. Stahl trestné stíhanie vo veci Koščových pozemkov zastavil.
Trestné stíhanie bolo zastavené
NZK je názoru, že polícia pri podvodoch s pozemkami pochybila. “Úlohou polície pri podvodoch s pozemkami malo byť najprv získanie dokumentov, ktoré mali byť sfalšované, a na základe ktorých mali byť prevádzané na fiktívnych majiteľov tak, aby sa o tom Košč nedozvedel, na čo sám upozorňoval svedok.”
Podľa mimovládky však policajné zložky po pridelení prípadu Stahlovi vykonali presný opak. Najprv predvolali na výsluch Košča a riešili len právne vzťahy s posledným prevádzajúcim, ktoré boli čisté. Stahl potom trestné stíhanie zastavil bez toho, aby sa zaoberal skoršími falošnými prevodmi či neexistujúcimi vlastníkmi.
Polícia sa po čase zaoberala aj tým, či Košč za zastavenie trestného stíhania Stahla nepodplatil. Vyšetrovanie vo veci s pozemkovými podvodmi sa však neobnovilo.
„Trestné stíhanie v prípade pozemkov bolo právoplatne zastavené v roku 2018. K dnešnému dňu neevidujeme žiadne nové skutočnosti týkajúce sa prípadu, ktoré by boli z trestno-právneho hľadiska relevantné na začatie trestného stíhania,“ ozrejmil hovorca polície.
