Mimovládka kritizuje ministra Tarabu, že vyhodil už 50 expertov. Odborníkov majú často striedať stranícki nominanti
Nadácia Zastavme korupciu (NZK) upozornila na rozsiahle personálne zmeny na ministerstve životného prostredia. Odkedy si šéf rezortu Tomáš Taraba (nom. SNS) zasadol na ministerskú stoličku, z envirorezortu muselo odísť zhruba 50 zamestnancov. Mimovládna organizácia poukazuje na to, že na uvoľnené miesta často nastupujú nekvalifikovaní členovia SNS alebo strany Život–Národná strana. Ministerstvo tieto zmeny obhajuje zákonnými možnosťami na odvolanie vedúcich zamestnancov. Takto vykonané personálne zmeny kritizujú viacerí odborníci, či bývalý štátny tajomník a upozorňujú na to, že môžu mať negatívne dopady finančného, ale aj nepeňažného charakteru. Ohrozená je podľa nich kvalita ochrany prírody, rozvoj turizmu a regiónov.
V súlade s novým zákonom
NZK upozornila na to, že na ministerstve životného prostredia došlo k rozsiahlym personálnym zmenám. Od vymenovania Tomáša Tarabu (nom. SNS) za šéfa rezortu odišlo z envirorezortu okolo 50 zamestnancov.
„Potvrdili sa tak informácie ochranárov, že Taraba robí spomedzi ministrov zrejme najväčšie čistky. Na uvoľnené miesta po expertoch často prišli nekvalifikovaní ľudia, členovia SNS alebo strany Život–NS,” píše mimovládka, ktorá takéto zmeny mapuje aj na iných rezortoch.
Rezort túto záležitosť komentovalo stručne s odvolaním sa na zákon, ktorý zmenila Matovičova vláda, čím sa vytvorila možnosť odvolať vedúcich zamestnancov bezdôvodne.
„Vedúci zamestnanci boli z funkcie odvolaní v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o štátnej službe,” reagovalo ministerstvo.
Člen mimoparlamentnej strany Demokrati a ex-štátny tajomník na rezorte životného prostredia Michal Kiča hodnotí Tarabove personálne rozhodnutia kriticky.
„Jedná sa o bezprecedentné rodinkárstvo a dohadzovanie funkcií čisto po straníckej linke, hraničiace s politickou korupciou, ktorá sa prejavuje v tom, že do nielen vrcholových, ale bežných riadiacich funkcií na nižšom a strednom manažmente sa dostávajú nekompetentní ľudia, ktorí sú naviazaní na SNS alebo stranu Život,” povedal Kiča. Dodal, že zbavením sa odborníkov sa zároveň šéf envirorezortu vyhne vecnej kritike a oponentúre.
Odborníkov je ako šafránu
Za exemplárny príklad odlyvu expertov NZK uviedla Katarínu Butkovskú. Tá od roku 2017 zastávala funkciu generálnej riaditeľky na sekcii ochrany prírody a biodiverzity. Počas Ódorovej úradníckej vlády bola štátnou tajomníčkou rezortu a za posledné roky sa podieľala na reforme národných parkov. Zaslúžila sa aj o vyhlásenie desiatky chránených území, prírodných rezervácií a taktiež o zaistenie ochrany UNESCO lokality.
Rezort je chudobnejší aj o riaditeľku Výskumného ústavu vodného hospodárstva Katarínu Holubovú, ktorú nahradil Ondrej Voda, vinár a okresný predseda SNS v Pezinku. „Povedali mi, že to mám brať tak, že je to politická záležitosť,“ uviedla Holubová, členka niekoľkých expertných skupín Európskej komisie na prípravu európskej legislatívy a technických noriem v oblasti hydromorfológie.
Podľa Lucie Szabovej z Klimatickej koalície akákoľvek vláda môže dosadiť vlastných nominantov, avšak poukazuje na fakt, že odborníkov v enviro oblasti je veľmi málo.
Szabová tvrdí, že na Slovensku je dlhodobo problém zohnať odborníkov do štátnej správy, nielen v rezorte životného prostredia, v envirorezorte je to však veľmi citeľné. „Keď oslabíme ochranu životného prostredia na tejto úrovni, nemá kto odborne vykonávať túto prácu, čo jednoznačne paralyzuje systém,“ uviedla.
Za takú odborníčku označila spomínanú Katarínu Butkovskú a zároveň zhrnula, že došlo k odvolaniu aj ďalších expertov bez toho, aby ministerstvo udalo pre svoje rozhodnutie dôvod.
Prepustený bol tiež riaditeľ sekcie pre klímu a ochranu ovzdušia Milan Zvara, čo podľa slov Szabovej zastavilo medzirezortné veci, plnenie Plánu obnovy ale aj práce na klimatickom zákone.
„Dúfali sme, že si jeho odbornosť uvedomujú, pretože to je naozaj sekcia, ktorá riadi obrovské množstvo vyjednávaní s Európskou úniou,” zhodnotila Szabová.
Stranícke prepojenia
Szabová v súvislosti s personálnymi zmenami v envirorezorte taktiež uviedla, že tam sú viditeľné stranícke prepojenia, avšak chýba akákoľvek skúsenosť s riadením alebo odbornosťou v oblasti, ktorú majú viesť.
NZK poznamenáva, že hoci sa výberové konania na ministerstve naďalej oficiálne uskutočňujú, môžu dôvodne vzbudzovať pochybnosti a naznačovať „rodinkárstvo”.
„Príkladom je bojnická ZOO, kde sa riaditeľom stal dočasne Emil Divéky, krajský predseda SNS. A práve on aj vyhral “výberko”, ktoré nasledovalo,” komentuje mimovládka. Ďalej vymenúva obsadenie enviro postov ľuďmi, ktorý sú prepojení na Tarabom založenú stranu Život-NS, či na národniarov.
„Riaditeľom Banského múzea sa stal okresný predseda SNS, šéf TANAPu kandidoval za stranu Život, vo vodohospodárskeho podniku je to nielen generálny riaditeľ, ale aj stredný manažment na generálnom riaditeľstve, opäť ľudia, ktorí boli sekretármi alebo kandidátmi zo strany Život.”
Pod Ministerstvo životného prostredia SR spadajú aj dva štátne vodohospodárske podniky. Povereným generálnym riaditeľom štátneho podniku Vodohospodárska výstavba (VV) sa stal Peter Molda, ktorý je zároveň aj generálnym manažérom strany Život-NS. Pred týmto postom zastával manažérsku funkciu povereného riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Dôvodom výmeny v podniku boli podľa Tarabu jeho znamenité manažérske výsledky.
„Peter Molda dokázal v priebehu necelých troch mesiacov finančne stabilizovať Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý je správcom vodných tokov a zamestnáva približne 3 000 ľudí. Zároveň vidím obrovskú príležitosť nastaviť spoluprácu medzi oboma vodohospodárskymi podnikmi. Predpokladám, že nový šéf Vodohospodárskej výstavby pripraví analýzu možného zlúčenia obidvoch vodohospodárskych podnikov,“ uviedol minister o dočasnom vedení VV.
Podľa opozičného politika Kiču výsostne stranícke nominácie s nulovým manažérskym výkonom či odbornosťou môžu zdecimovať ochranu prírody na Slovensku. „A myslím si, že nateraz to má k tomu veľmi dobre našliapnuté,” skonštatoval.
NZK upozorňuje, že nízka odbornosť manažérov môže mať aj priamy finančný dopad na krajinu. Znamenalo by to stratu financií pre regióny – Slovensko má do roku 2030 čerpať 15 miliárd eur na zelené opatrenia. „Manažment chránených území, ale aj jaskýň má dosah nielen na kvalitu ochrany prírody, ale aj rozvoj turizmu, podporu miestnych obyvateľov,” uzavrela NZK.
