Milei v Davose zničil ideu socializmu (komentár)
Veľké korporácie a globálni lídri sa držia a prijímajú rastúci intervencionizmus a postupujúci socializmus, pretože pre politikov je to vynikajúci spôsob, ako si udržať svoju moc a kontrolu nad občanmi, zatiaľ čo nadnárodné spoločnosti to tolerujú, pretože majú dostatok finančných síl a veľkosti na to, aby absorbovali škodlivé účinky masívneho nárastu verejného dlhu a menovej nerovnováhy, verejných výdavkov, daní, prekážok obchodu a pokroku.
Všetci vedia, že bremeno intervencionizmu v plnej miere dopadá na malé podniky a rodiny, čím sa ničí stredná trieda. Bohatí môžu uniknúť negatívnemu vplyvu znehodnotenia peňazí a konfiškačných daní. Ľudia poberajúci plat a malí podnikatelia nemôžu.
Kto trpí neustálym znižovaním reálneho disponibilného príjmu v dôsledku týchto gigantických a nesprávne nazývaných vládnych „stimulačných plánov“, ktoré nikdy nič nestimulujú, iba byrokraciu, a zanechávajú za sebou obrovskú stopu dlhov a zbedačovania spôsobeného zvýšenou infláciou a neustále sa zvyšujúcimi daňami? Stredná trieda a malé podniky.
Prečo globálni lídri akceptujú rastúci trend deštruktívnych politík, o ktorých vedia, že zlyhajú? Je tu zvrátená motivácia.
Vedúci obchodníci, ktorí by si mali vážiť úspech produktívnych investícií a voľných trhov, sa obávajú, že na nich zaútočí intervencionistický dav. Preto sa radšej obzerajú inde alebo dokonca financujú presadzovanie nelobodných myšlienok v nádeji, že ich dav nechá pracovať a v kľude investovať.
Iní sa domnievajú, že si môžu udržať svoj podiel na trhu a vyhnúť sa hrozbe konkurencie, ak zostanú v blízkosti politických síl. Nefunguje to. Nenechajú ich na pokoji a vedúci predstavitelia viac strácajú, ako získavajú, keď prepadajú rodinkárstvu.
Kamuflovaný marxistický kolektivizmus to nezastaví. Nie je prekvapením, ako tento neokomunizmus maskovaný za sociálnu spravodlivosť s ešte väčšou krutosťou útočí na tie spoločnosti a lídrov, ktorí prijímajú jeho falošné posolstvá. Tak ako wokeizmus často ničí svojich najzarytejších obhajcov, neomarxizmus robí to isté s korporáciami a vlastníkmi firiem, pretože jeho cieľom je úplná kontrola.
Argentínsky prezident Javier Milei to podrobne vysvetlil v Davose, čím rozbil konsenzuálny naratív.
„Nikdy by sa nemalo zabúdať, že socializmus je vždy a všade zbedačujúci fenomén, ktorý zlyhal vo všetkých krajinách, kde ho vyskúšali. Zlyhal ekonomicky, sociálne a kultúrne a zavraždil aj viac ako 100 miliónov ľudských bytostí,“ povedal.
Najdôležitejším bodom jeho prejavu však pre mňa bolo pripomenutie toho, čo je socializmus.
„Viem, že pre mnohých môže znieť smiešne tvrdenie, že Západ sa obrátil k socializmu, ale smiešne je to len vtedy, ak sa obmedzíte na tradičnú ekonomickú definíciu socializmu, ktorá hovorí, že ide o ekonomický systém, v ktorom štát vlastní výrobné prostriedky. Táto definícia by sa podľa môjho názoru mala aktualizovať vzhľadom na súčasné okolnosti.“
Dnes štáty nemusia priamo kontrolovať výrobné prostriedky, aby mohli kontrolovať každý aspekt života jednotlivcov. Pomocou nástrojov, ako je tlačenie peňazí, zadlžovanie, dotácie, kontrola úrokovej miery, kontrola cien a regulácie na nápravu takzvaných zlyhaní trhu, môžu kontrolovať životy a osudy miliónov jednotlivcov.
„Takto sme dospeli k tomu, že pod rôznymi názvami alebo v rôznych prevlekoch je veľká časť všeobecne uznávaných ideológií vo väčšine západných krajín kolektivistickými variantmi, či už sa otvorene hlásia ku komunistom, fašistom, socialistom, sociálnym demokratom, národným socialistom, kresťanským demokratom, neokeynesiáncom, progresívcom, populistom, nacionalistom alebo globalistom. V konečnom dôsledku medzi nimi nie sú žiadne zásadné rozdiely. Všetci tvrdia, že štát by mal riadiť všetky aspekty života jednotlivcov. Všetci obhajujú model, ktorý je v rozpore s tým, ktorý viedol ľudstvo k najvýraznejšiemu pokroku v dejinách.“
Socializmus sa neusiluje o pokrok, ale o kontrolu. Veľké spoločnosti, ktoré veria socializmu, utrpia ďalší útok a ďalej zhoršujú svoju schopnosť vytvárať hodnoty a bohatstvo.
V prejave v Davose Milei zbúral všetky doterajšie mýty a milióny ľudí ho s úžasom sledovali, pretože bolo zrejmé, že hovorí pravdu – a že pochádza z Argentíny a vie, o čom hovorí. Keď sa človek rozpráva s argentínskymi občanmi, často nám všetkým pripomínajú, že „pochádzajú z budúcnosti“.
Príklad Argentíny je zrejmý. Od roku 2007 do decembra 2023 sa svet tvárou v tvár obrovskému nárastu chudoby a inflácie pozeral inam. Dokonca mali tú drzosť ospravedlniť sa tým, že infláciu spôsobili exogénne faktory, nie masívne tlačenie peňazí, a že chudoba bola zle odhadnutá, čím zbavili socialistické vlády akejkoľvek zodpovednosti.
Šokujúce mlčanie ľavice tvárou v tvár humanitárnym a environmentálnym katastrofám spôsobeným socialistickými vládami 21. storočia vo Venezuele, Nikarague, Argentíne a ďalších krajinách ukazuje, že jej nezáleží na blahu občanov ani na ochrane životného prostredia, ale využíva zdanlivo neškodné príčiny na uchopenie moci a zničenie hospodárstva.
Prečo? Pretože cieľom každého socialistického vodcu je vytvoriť chudobných rukojemníkov závislých od štátu, na ktorom títo vodcovia nechutne bohatnú, keď krajina upadá. Nemýľte sa, etatizmus sa nesnaží o prerozdelenie bohatstva od bohatých k chudobným, ale o akumuláciu bohatstva národa v rukách niekoľkých politikov.
Našťastie, Milei bol v Davose nesporne úspešný a ukázal, že nie je všetko stratené. Ako ukazuje kanál Svetového ekonomického fóra na YouTube, jeho prejav má desaťkrát viac pozretí ako ktorýkoľvek z ostatných svetových lídrov. Socialistickí lídri, ako napríklad španielsky Pedro Sanchez, pohorel s menej ako 12 000 zhliadnutiami.
Nie, podniky nie sú závislé od štátu. Bez efektívnych a produktívnych podnikov neexistuje sociálny štát ani verejné služby, ak sa nevytvorí súkromné bohatstvo. Bez prosperujúceho súkromného sektora neexistuje verejný sektor. Pokrok nezávisí od kumpánskeho, extraktívneho a konfiškačného štátu, ale od silnej občianskej spoločnosti slobodných jednotlivcov s nezávislými inštitúciami, ktoré sú protiváhou politickej moci.
Právna istota a príťažlivosť pre investorov alebo dodržiavanie medzinárodného práva sa nedeje vďaka veľkorysosti politických lídrov, ale vďaka slobodným trhom a nezávislým inštitúciám, ktoré obmedzujú politickú moc. Svet sa neposúva vpred vďaka veľkým vládam, ale napriek prekážkam, ktoré kladú.
Milei všetko zničil tým, že povedal pravdu. Tí, ktorí roky mlčali o ekonomickom krachu Argentíny, sa ho teraz boja.
Socializmus je zbedačujúci systém, ktorý zlyhal a nemal by byť obhajovaný zo strachu z odplaty.
Milei pripomenul firmám, že sú hrdinami znižovania chudoby a pokroku, a že ľavica len využíva zámienku životného prostredia a rodovej rovnosti na nastolenie totality.
Milei všetkým v Davose pripomenul, že zničenie Argentíny nie je dielom náhody alebo osudu, ale výsledkom dlhoročného uplatňovania tých istých intervenčných politík, ktoré mnohí v Davose obhajovali alebo tolerovali.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory Epoch Times.
Tento článok pôvodne vyšiel v americkom vydaní Epoch Times.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK