Migaľ a Huliak sú ministrami, koaličná kríza je zažehnaná. Bude to však stačiť?
Zdá sa, že vládna kríza by mohla byť vyriešená. Po tom, čo predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) ukladal ultimáta koaličným partnerom, aby si upratali svojich členov, javí sa, že požiadavka každého z rebelujúcich poslancov bola uspokojená. Budúci týždeň by po takmer roku Národná rada SR mala konečne voliť svojho predsedu. Politický komentátor Marián Leško si myslí, že aktuálny trend v politike smeruje k tomu, že každý poslanec by mohol dostať vlastné ministerstvo.
Malatinec sa pripojil k Huliakovi
Vládna koalícia v podaní Smer-SD, Hlas-SD a SNS od jesene 2024 strácala na pôde Národnej rady (NR) SR pevnosť pod nohami a aj krehkú väčšinu. Okrem troch odídencov z poslaneckého klubu SNS, tzv. huliakovcov (Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík), ktorí na jeseň odišli v dôsledku nezhôd s predsedom strany Andrejom Dankom, začali vzdorovať aj štyria poslanci (traja z nich už bývalí členovia) strany Hlas-SD. Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš boli na pracovnom sneme Hlasu zo strany 24. januára vylúčení, pričom s dvoma ďalšími – Jánom Ferenčákom a Romanom Malatincom – strana chcela rokovať.
Posledný z menovaných sa však napokon rozhodol zmeniť politický „dres”. Začiatkom februára pred zasadaním mimoriadnej schôdze parlamentu Malatinec na spoločnej tlačovej konferencii s „huliakovcami” oznámil svoj „prestup” do Národnej koalície.
Ako dôvod svojho odchodu uviedol frustráciu zo strany Hlas, pri ktorej zrode stál. Podľa jeho slov mu strana neumožňovala venovať sa rozvoju regiónov či ochrane kultúrneho dedičstva. „Nie je to pre mňa ako človeka, ktorý stranu Hlas zakladal, ľahké,“ vysvetľoval.
Huliak sa po roku a pol stal ministrom
Rudolf Huliak bol pôvodne kandidátom Slovenskej národnej strany (SNS) na post ministra životného prostredia. Jeho avizovaná nominácia však vyvolala silnú kritiku zo strany environmentálnych aktivistov, odborníkov aj koaličných partnerov. Vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová jeho vymenovanie odmietla a SNS na tento post navrhla Tomáša Tarabu.
Napokon sa Huliak ministrom stal, hoci až po roku a pol a v inom rezorte. V októbri 2024 spoločne so svojimi straníckymi kolegami z Národnej koalície (Pavlom Ľuptákom a Ivanom Ševčíkom) opustili poslanecký klub SNS, pričom začali bojkotovať hlasovania v parlamente a klásť si podmienky, za ktorých budú vládnu koalíciu naďalej podporovať. Nárokovali si na jedno z ministerstiev spadajúcich pod SNS, s čím národniari nesúhlasili.
Premiér Fico dlhodobo vyzýval predsedov koaličných strán, aby si spravili poriadky vo svojich radoch, no ako sa Matúš Šutaj Eštok nedokázal dohodnúť s rebelujúcou štvoricou z Hlasu, tak ani predseda SNS Andrej Danko nevedel nájsť spoločnú reč s huliakovcami. Problém sa vliekol niekoľko mesiacov. Nahlas sa rozprávalo o predčasných voľbách.
V strede februára napokon padla definitíva. Vládne strany sa dohodli na zmene koaličnej zmluvy. „Vzhľadom na skutočnosť, že prišlo k zníženiu počtu členov poslaneckých klubov Hlasu-SD a SNS, predseda strany Smer-SSD Robert Fico, predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok a predseda strany SNS Andrej Danko podpísali dodatok ku koaličnej zmluve, na základe ktorého sa doterajší pomer rozdelenia členov vlády 7 (Smer-SSD) 7 (Hlas-SD) 3 (SNS) mení na pomer 9 (Smer-SSD) 6 (Hlas-SD) 2 (SNS),“ uviedol premiér Fico.
Strana Smer na základe nového dodatku získala 2 ministerstvá – Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Ministerstvo cestovného ruchu a športu.
Tak sa Huliak, už ako nominant Smeru, 5. marca posadil na ministerskú stoličku v rezorte cestovného ruchu a športu, kde vystriedal nominanta SNS Dušana Keketiho.
Krátko po svojom nástupe už stihol uskutočniť personálne zmeny v štátnej lotériovej spoločnosti Tipos. Odvolaním celého vedenia sa podľa svojich slov snaží o reorganizáciu a zefektívnenie činnosti spoločnosti.
17. marca sa stretol s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom, s ktorým sa zhodli, že politika by nemala zasahovať do športu a športovcom by malo byť umožnené súťažiť bez akýchkoľvek obmedzení. „Témou rozhovoru bola spolupráca v oblasti športu a cestovného ruchu na bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni,“ uviedol rezort na sociálnej sieti.
Vylúčení poslanci dostali exekutívne funkcie
Koncom januára strana Hlas exemplárne vylúčila dvoch rebelujúcich poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša zo svojich radov. Ani nie o dva mesiace neskôr, poslanci získavajú exekutívne funkcie.
Dôvodom vylúčenia mali byť ich vlastné personálne nominácie na obsadenie štyroch kľúčových politických funkcií – ministra vnútra, podpredsedu NR SR, riaditeľa vojenského spravodajstva a podpredsedu strany Hlas.
Predseda Hlasu Šutaj Eštok označil požiadavky a motivácie poslancov Migaľa a Šalitroša za výlučne osobné, čo je podľa neho nezlučiteľné s členstvom v strane. „V Hlase nie je pre vydieračov miesto,” vyhlásil.
Migaľ v tej dobe pre Denník N povedal, že ich hlavná požiadavka bola, „aby prišla výmena na tlačovom oddelení, pretože jediným odporúčaním alebo prípravou zo strany tlačového oddelenia bolo odporúčanie nechodiť do médií a vyhýbať sa novinárom, čo najviac sa dá”. „Odmietam, že by sme žiadali nejaké posty,” dodal.
Migaľ vraví, že nie je nominantom Smeru
Prišiel však zvrat. V stredu (19. 3.) Migaľ na Facebooku avizoval, že v najbližšom čase vystrieda na poste ministra Richarda Rašiho (Hlas-SD) a obsadí tak druhé ministerstvo, ktoré po zmene koaličnej dohody získal Smer-SD.
„Dnes sa stanem novým ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, pričom môj kolega Rado Šalitroš ma bude na rezorte sprevádzať ako štátny tajomník. Tieto funkcie prijímame s pokorou, ale zároveň s odhodlaním zanechať pozitívne veci pre celé Slovensko,” uviedol. Dodal, že za cieľ si stanovili zníženie regionálnych rozdielov a výrazne zrýchlenie procesov v rezorte, aby štát konečne slúžil ľuďom, a nie naopak.
Podľa Migaľových slov pôvodne so Šalitrošom mienili naďalej zostať v laviciach NR SR. Zmenila to dohoda umožňujúca vláde pokračovať v realizácii pozitívnych opatrení z programového vyhlásenia, pričom zároveň zabráni návratu do exekutívy expremiérovi Igorovi Matovičovi (Slovensko), či poslancom s blízkymi väzbami na extrémizmus, vysvetlil.
„Hoc môžeme mať rôzne názory na mnohé veci a ľudí, veríme, že prijať túto výzvu bude znamenať to, že ukážeme ako sa veci dajú robiť, keď sa nepreferuje stranícka línia, ale konkrétne ciele pre všetkých obyvateľov. Dôležité je, že ako nezávislí členovia exekutívy budeme môcť pracovať slobodne, bez ťarchy politických dohôd,” doplnil nový šéf rezortu investícií.
Migaľ zdôraznil, že nie je nominantom strany Smeru. „Podľa našej dohody s premiérom Robertom Ficom budeme vystupovať aj do budúcna ako nezávislí,“ povedal.
Ferenčák zostáva v parlamente, no bude pôsobiť aj v Bruseli
Ďalší rebelujúci poslanec NR SR a primátor Kežmarku, Ján Ferenčák (Hlas-SD), bol v poslednom období taktiež spomínaný ako možný nástupca ministra Rašiho. Sám však v predstihu oznámil, že sa o túto funkciu uchádzať neplánuje.
Zdôraznil, že jeho hlavnou prioritou je naďalej zastupovať záujmy občanov v parlamente a na pozícii primátora. Okrem toho je aj predsedom výboru NR SR pre európske záležitosti a pôsobí tiež na európskej úrovni. Vo februári bol zvolený do predsedníctva Výboru regiónov a zastáva pozíciu podpredsedu Slovenskej národnej delegácie v Bruseli.
Naozaj skončí kríza?
Politický komentátor Marián Leško v relácii Braňo Závodský naživo na margo novej situácie poznamenal, že hoci došlo k odvráteniu jednej krízy, čoskoro môže začať ďalšia.
„Koalícia strácala postupne istotu hlasovania svojich vlastných poslancov, ukázalo sa to aj pri odvolávaní pána Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady. Ja si myslím, že jedna fáza skončila a druhá fáza môže o chvíľku začať,” vyhlásil Leško.
Koaličná kríza trvala takmer pol roka, čo podľa jeho slov naznačuje, že koalícia je rozhádaná a má veľký problém hasiť veci, ktoré by inak za iných okolností dokázala vyriešiť za týždeň.
„U Migaľa vidíme, že reči sa hovoria a funkcie sa prijímajú,” skonštatoval komentátor. Zároveň očakáva, že aj exminister Raši sa konečne dočká zvolenia do funkcie predsedu NR SR. Leško však poznamenal, že na Slovensku nie je nikdy nič stopercentne isté.
Podľa Leška aktuálny trend smeruje k tomu, že každý poslanec by mohol dostať vlastné ministerstvo. „Keď sa pritlačí premiér k stene, tak sa dokáže z neho a z koalície vytlačiť post, funkcia,” poznamenal s tým, že sa nechá prekvapiť, ktorý ďalší poslanec bude mať na to guráž a koho to posmelí v požadovaní výkonných funkcí.
Na adresu SNS poznamenal, že sú politickým unikátom: „Nepoznám na svete žiadnu vládnu stranu, ktorá nemá priamy podiel na vládnej moci. Slovenskej národnej strane sa to podarilo, pretože žiaden z jej členov nemá vládnu funkciu,” skonštatoval.
